DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 22. júna 2014

CHAOS CONSPIRACY „Who The Fuck Is Elvis?“ CD 2013 (Overdub Recordings/Worm Hole Death/Aural Music)

Talianska scéna mi zatiaľ poväčšinou priniesla len prekvapivé momenty. Ako to boli kedysi v drsnometalovej oblasti staré albumy Bulldozer či Necrodeath, pred pár rokmi Ephel Duath, tak to boli v súčasnosti bandy Holy, Lights Up!, či práve prednedávnom Chaos Conspiracy. Koncertne absolútne neskutočný zážitok, no z albumu je to len o vizuálno ochudobnené, inak rovnako neuveriteľné zmietanie sa v prapodivných zákutiach skladieb tohto spolku. V rukách mám ich tretí album, pričom predošlý „Indie rock makes me sick“ som počul len na nete a debut „Out of place“ vôbec. Ich inštrumentálne, značne košaté a neuchopiteľné songy mi pripomínajú množstvo kapiel, ktoré mi v minulosti pozmenili vnímanie muziky zo žánrovo presne vymedzenej a skostnatenej na pestrú a multižánrovú, a muziku ktorých ma baví počúvať i dnes, pričom si zachovali stále svojskú a osobitú tvár.
Veľa naznačí už úvodný song „I don´t want be your Ipod“, kde sa prestrieda zopár skvelých inštrumentálnych partov. No hneď nasledujúci song „Manganello is not a dildo“ mi v niektorých riffoch pripomína legendu z našej oblasti pod názvom Imbecilofília, ale blízko to má aj k tomu, čo so svojou partičkou Primus predvádza basgitarový šialenec Les Claypool. „Walking on the SUV“ mi zas svojím charakterom pripomína inštrumentálne intermezzá progresivistov Mekong Delta na ich ranných albumoch. „Calogero theory“ je k duchu Imbecilofília asi najbližšie, hlavne plastické basové linky k nej majú blízko. Trumpetové pasáže mi zas silno pripomínajú českých experimentátorov Unnecessarity na ich nahrávke „Éxtasis“. Ďalší song „From the cage to the maze“ mi znie ako soundtrack k nejakému šialenému filmu, kde nie je núdza o zvraty, rovnako ako v tomto songu. „Stanislav give me the semtex“ má tak Fafovskú basovú linku a Marcelovskú decentne žblnkotajúcu gitaru, že nič iné ako reinkarnáciu Imbecilofílie z konca 90s pod názvom Disband mi to pripomínať nemôže. Úplne bez problémov by zapadla do materiálu na jedinej štúdiovej nahrávke „Priemyselný tovar“. Jazzrocková „Leibnitz was a liar“ je plná kvílivých zefektovaných gitár a uletených basových liniek. Každú chvíľu znie čosi iné (to je výsadou v podstate všetkých songov týchto talianov), stále sa niečo deje. Záverečná titulná „Who the fuck is Elvis?“ by kľudne splynula s tvorbou Primus, ale totálne – parádna basová linka, so skvelým rytmom bicích a jednoduchou, vkusnou gitarovou linkou, chvíľami mierna pasáž, chvíľami divočina... Čistá parádička.
Takéto albumy dokážem točiť stále dokola (a že to s týmto aj robím, veď má len niečo cez 23 minút) a neomrzia ma. Čo dodať?

-Majto C.-



Žiadne komentáre: