BETON „Konský kokot“ LP 2015 (kooperácia)

Beton som mal dlho za nevýraznú crust-punkovú kapelu, no po nejakom čase som ich opäť videl naživo v Lúči, keď spolu s inými bandami predskakovali švédom Miasmal a už tam som počul jak dujú severské vplyvy na lepšie časy. Na neskoršom koncerte v Boogičku už som spokojne vrnel v záplave chrastivých tónov blízkych môjmu srdcu.

A presne v tom duchu sa nesie aj tento skvelý materiál. Od prvého hrabnutia strún v otvaráku „Vajnory“ mám pocit, že počúvam skvelo namixovaný výber „Left hand path“, „Dark recollections“, „Into the grave“, „Where no life dwells“ či „Like an never flowing stream“. Gitary chrastia jak z hlbín samotného Sunlight štúdia vytiahnuté, chýrnym Tomasom Skogsbergom navrceté. Jednoducho lahôdka, najmä pre človeka, čo zachytil začiatkom 90s tú prvú vlnu severského lomozu a nechal sa ňou opantať. A keď potom nastúpil ešte svižnejší song „Metalový plecniak“, to mi len padla sánka. Áno, kurva áno! Toto som miloval na starom švédskom death-metale. To hvízdanie severáku v gitarách, to chrchlanie v hlase, tú nemilosrdnú rúbanicu bicích. V podobnom duchu ma jak starý babkin koberec vždy vypráší „Satanove rifle“, no ešte predtým pomasíruje „Horiaca žmola“. Toto, čo páni a dáma predvádzajú, to je nálož jak stehno. Druhú stranu otvárajúca „Jama a kyvadlo“ je zas v stredne rýchlom tempe s parádne ostrými riffmi a jednoduchým sóličkom. „Fajčiar“ svojou intenzitou odfajčí vrch gebule každému, čo ňou ešte nezačal trepať do rytmu. Nemôžem si pomôcť, no znie to švédskejšie jak mnohé švédske kapely súčasnosti. A “Clandestine“ z toho páchne kurevsky. „Krvácam sám“ a „Obezita a komplexy / Autanko“ majú nádych vplyvu Wolfpack/-brigade, Disfear, crust jak lusk, pričom v druhom z nich prihodí svoj hrdelný prejav aj basáčka. Záverečný song „Flexibilné ženy“ je už len dôstojným uzavretím tejto švédskom napáchnutej parádnej jazdy. Okrem skvele vyváženého zvuku si osobitnú pozornosť zaslúžia aj texty. Pekne som uchcával už z názvov, no literárne skvosty ako napr.: „ do huby idú drinky a nie do vitrínky. Objednávam ďalšie, nekukám na hodinky...“ ma zložili. Nadhľad ako sa patrí. Vo všetkých ohľadoch nadupaný album, ktorý je navrch zabalený vo vkusnom gatefolde. Toto skrátka musíš mať doma a točiť do nemoty...

PS: pre neznalých problematiky, správne odpovede sú: Entombed, Carnage, Grave, Unleashed, Dismember, Entombed.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=W2N2VbWAMyo

SHADOW OF TELEVISION „Mayday“ 7“EP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Priznám sa, že meno tejto mladej partičky som neregistroval až dokedy im Papagáj nevydal túto sedmičku. Vzhľadom k tomu, že nevydáva bežné tuctovky, nemal som problém si ju zaobstarať bez vypočutia.

Príjemné prekvapenie nastalo hneď s parádnym, ležérnym úvodom titulnej „Mayday“ sa vraciam časom do prvej polovice 90s, keď som podobné pocity zažíval pri albume „Unavení a zničení“ do sluchátok. Škoda, že túto náladu špinavej ulice chlapci neudržali dlhšie. Hneď nasledujúca „Nie je čomu sa smiať“ je skôr taký trpkosladký popevok, no na druhú stranu sa mi tu pozdáva kvílivá vyhrávka gitary. „Na temnej strane“ je tiež pomalší, valivejší song s trošku špinavšou atmosférou a pekným sólom. „Sila vydržať“ je song, ktorý kľudne mohli vymyslieť aj Dr.Pako (a to nemá byť urážka). Strednotempový song s chytľavým spevom a jednoduchšími, šľapavými gitarami. Ako predstavenie kapely je to viac ako slušné, aj keď v mojom cítení by som to radšej viac počul v rovine songov otvárajúcich obe strany, čiže pomalšie, resp. pochmúrnejšie veci plné atmosféry. No na druhú stranu je dosť možne, že materiál len z takých vecí by ma nebavil. Skrátka, v tých svižnejších a melodickejších veciach ešte vnímam isté rezervy, ale už teraz to ide dobre do ucha.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=vLhuHJmoyJg

KOENIGSTEIN YOUTH „Créve Coeur“ 7“EP 2013 (kooperácia)

Baví ma kupovať muziku naslepo. Úplne neznáme kapely. Vždy som to robieval a nejak mi to stále pretrváva. K takýmto titulom patrí aj tento francúzsky sedempalec. Francúzsky hardcore ma baví. Myslím, že kto kedy čítal môj popis nejakej francúzskej nahrávky, hneď si vybaví všetky superlatívy, ktoré som kedy použil. V prípade tohto materiálu som trošku zdržanlivejší, bo hoci je dobrý a dobre lezie do ucha, nie je to šupovica ako napr. The Boring, Confusion, Idiot Talk a pod. Aj tu je 5 songov (z toho jeden cover), kde sa striedajú tempá a intenzita prejavu, no stále ma to ešte netlačí k zemi. Gitara správne navrčaná, bicie tepú s nenápadnou basou, aj nasrdený hlas na svojom mieste, no asi ma nepresvedčili nápady. Niečo tomu chýba, čo však nemusí byť závadou, veď aj staršie nahrávky The Boring ma až tak neoslňovali, no neskôr som bol očarený. Ďalšia vec, že čo úplne neoslovilo mňa, vždy môže osloviť hocikoho iného. Na prvý kontakt s kapelou vcelku slušná tvorba. Uvidíme, čím ma tento kvartet prekvapí nabudúce.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=jfgr_CW4bzQ

AGATHOCLES /DE BLENDERS "Never Mind Agathocles, Here's The Sex Blenders" LP (Vleesklak rec.)

AG vôbec nie zlý, surová nahrávka zo štúdia v Indonézii + nejaký živák, povedal by som že toto je viac Agathocles než Agathocles, totálny AG rip off, keby som nevedel že je to Agathocles z fleku poviem, že je to Agathocles. Fakt to znie úplne ako Agathocles, i keď som už počul aj lepší AG, toto je stále moc, moc dobré, tu sa fandom AG, medzi ktorých sa dlhodobo hrdo hlásim aj ja, nemá čo nepáčiť. Sú tu aj nejaké covery AG klasík ako "Labelisation", "Mutilated regurgitator", peckový song "Korose" či v prídavku živák nesmrtelnej hymny" Go fucking nihilist", no šupa títo Agathocles, budem sa musieť po tejto mladej bande poobzerať. De Blenders sú z Holandska a páčili sa mi už na split kazete, zabudol som s kým, drú klasický oldschool noisecore cvičme v rytme "blablablablah ..... grrraaaaaaahhhhhh" 149x dokola, nič viac nič menej, nebude sa vám to páčiť, je to "furt to isté" v duchu "to zahrá každý" a "toto tu už bolo tisíckrát". Nevadí, mne sa to ráta fest, sype to, má to srdce a total fuckoff postoj, proste jebááááááťť!!  
-RadoKAZ-
vleesklakrecords.blogspot.com

V.A.R. „Level 6“ CD 2014 (Pařát Magazine)

Už si nepamätám, na akej akcii, no dostal som sa k tomuto cd, ktoré vyšlo ako príloha k časáku, čo je vcelku sympatická forma vydávania. Bol som zvedavý na nový matroš libereckých thrash-dedkov, hoci už nejaký ten rok tú klasickú rúbanicu nehrajú, lež sa dávno vydali cestou moderny  v duchu Machine Head, Pantera a podobných stavili na pomalšie tempá a hutné riffovačky.

V tomto duchu sa predstavujú aj na aktuálnom albume, čo je asi aj škoda, bo moment prekvapenia zmizol najneskôr pri „Rozdvojen ale schopen“, ktorý bol v podstate druhým natočeným v tejto hudobnej podobe, čo ma osobne mrzí, bo chlapi v minulosti mnohokrát predviedli, že hudobne majú čo ponúknuť – v tomto ich druhý album „Závislost“ stále nič nepokorilo. Zvuk gitár je parádny od samotného úvodu prvej „Samota Waldhaus“, no hudobne sa mi to zdá akési „bigbítovejšie“, hoci sa občas nájdu aj svetlé výnimky, napr. „Černej had“ znie vcelku dobre vo svojej komplikovanejšej štruktúre, kde sa riffy kadejako prepletajú (hoci stále v strednom tempe) a menia. Ešte „Budou cvakat železa“ je pekne mrazivá záležitosť, ktorá mi znie ako pražský Moriorr za oných čias, čiže hutná gitarová stena a mohutné klávesové plochy. Tieto dva songy sú tým, čo ma na albume výraznejšie chytilo. Ostatným už k dokonalosti čosi chýba, abo sú to len tie bigbítovky. Pomaly sa plížiaca „Stíny a krev“, ktorej gitary znejú ako od Zakka Wildea – hutné riffovačky s klávesovým podmazom, je príliš rozťahaná, aby zaujala po celý čas, no spočiatku znie sľubne. „Jednou mě zabiješ“ znie valivo akoby ju nahrali stoner-metaláci High On Fire by bola fajnová, keby ponúkne čosi viac. Rýchla „Vránami rozklován“ materiál spestrí leda tak rýchlejším tempom, inak sa mi tiež zdá bezfarebná. Ešte „Ledový bytosti“ znie vcelku sľubne, najmä sekaná spomalená pasáž pred záverom. Celkovo mám z tohto albumu dosť rozpačité dojmy. Asi zostanem radšej pri prehrávaní starších vecí – tie ma aj po rokoch stále bavia. No mrzí ma to, bo som čakal vážne väčší masaker.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=xtwecNfkfGM

SPIT „Poison In Your Head“ 12“ 2015 (kooperácia)

Možno ste kedysi na Ffud feste zaregistrovali izraelskú bandu Kids Insane. Možno doma máte split 7čku Time Of My Life s ďalšou izraelskou hordou Mondo Gecko. Je úplne jedno, či áno, či nie. Skrátka členovia týchto kapiel (+ nejakých ďalších) dali dokopy tento projekt, ktorým vzdávajú hold old-school hardcoru. Nie je vôbec žiadny problém uhádnuť, ktoré kapely chlapov najviac ovplyvnili. Tak máte v jednej chvíli dojem, že Minor Threat zložili oveľa viac ako máte doma na vinyloch („Skullfucker“, „Sgt.Slaughter“...) , alebo D.R.I. prenechali riff niekomu inému (úvod „R.A.M.B.O.“), či Black Flag nahrali čosi novšie s iným spevákom („To the bones“, “Christ to the church“), no dosť tam počujem aj starých Suicidal Tendencies z obdobia prvých dvoch albumov (polovica „Quick to the judge“, riff v „My attitude“, „Kill the cancer“, či titulná „Poison in your head“)... O tom, že chlapi sa inšpirovali starými klasikami viac ako len hudobne svedčí aj, že 18 songov dá hrací čas dokopy len 17 minút. Jednoducho výplach ako sa patrí. A k takému výplachu patrí aj poriadny zvuk, ktorý je samozrejmosťou. Lahôdka pre staromilcov. Album preletí ako blesk a musíš ho otočiť niekoľkokrát za sebou, aby si poriadne ukojil túžbu po dostatočnej dávke dobrej, osvedčenej potravy. Ak ťa čoilen okrajovo zaujíma niektorá zo spomenutých kapiel, istotne sa po tomto titule poobzeráš. Je ľahko dostupný aj v našich krajoch, bo vyšiel aj vďaka nášmu labelíku Ffud records.

-Majto C.-

https://defiant-hearts.bandcamp.com/album/spit-poison-in-your-head

PSIHOZA „Collection of Mental Infection“ CD 2014 (samovydanie)

Toto je pre mňa velice príjemné prekvápko. Pod pojmom crossover si dnes človek môže predstaviť hocičo, no kombinovať hardcore, ska, balkánske ľudovky, pop, melodický punk, thrash, disco, jazz s najhlavnejšou zložkou, ktorou je grindcore, tak to už je teda výkon. Presne to predvádza tento kvartet zo Slovinska. Niečo podobné kedysi robili, no v oveľa menšej miere, moji obľúbenci Lues De Funes. No Slovinci zašli ešte hodný kus ďalej. Drsné, uklepané pasáže s vreskotmi, revmi a škrekotmi sa striedajú s melodickejšími a prekombinovanejšími časťami. Samozrejmosťou sú dokonalé hudobné výkony všetkých zúčastnených. V drsných pasážach sú gitary dostatočne agresívne a masívne, v inožánrových zas dostatočne chytľavé a zaujímavé. Absolútne netuším, k čomu by som tento nadmieru chutný kokteil prirovnal, bo sa mi zdá, že všetky prirovnania by krívali na všetky končatiny. Normálne nemám slov. Tak len počúvam a vytešujem sa jak je to dobré. Toto treba počúvať a vychutnávať. Veľa podobných kapiel nepoznám.

-Majto C.-

bandcamp

THRASH OFFENSIVE vol. 3 fest 20.11.2015 Bratislava, Fuga

Priznám sa, že na tento koncert som sa vôbec nechystal, ale môj kamoš, ktorý vyrastal na SDI ma prehovoril, že proste treba ísť a tento rok sme už navštívili všetky koncerty kapiel so skratkami v názve (MOD, DRI) , tak som nemohol odmietnúť. Stále lepšie ako sedieť doma a na druhú stranu, aj som bol zvedavý. Nepoznám tvorbu SDI, uznávam, že sú legenda a bol som aj na ich koncerte niekedy v roku 1990, keď hrali v Bratislave a v Nitre. Vtedy vypredali PKO v Blave av Nitre hrali v hádzanárskej hale. Boli to vtedy divoké časy a hlavne, neskutočný hlad po tvrdej muzike. Žiadny internet a facebook sme mali naživo na koncerte, kde sme kecali jeden s druhým. Hmm , krásne časy.
V novej Fuge, ako sa odsťahovala z starých prisetorov továrne, som ešte nebol. A pravdu povediac, staré priestory mi boli tisíckrát sympatickejšie. toto je taký tuctový priestor v centre mesta, nejaký ex pivničný priestor, kde sa anabolické prasiatka venovali konzumácii drôg a opodňovaniu, trocha tak štýlom pripomínajúci bývalú Vrštať v Nitre. Na miesto dorážame asi tak o 20,00 a normálne na námestí SNP nachádzame aj miesto na parkovanie. V útrobách Fugy už hučí muzika a to práve drtia posledné dva songy RADIATION a na moje počudovanie už v štvorčlennej zostave a za druhou gitarou nachádza známy ksicht Žiarského podsvetia a inventár pohostinstva Stožok. Hneď to znie hutnejšie a na škodu dalšia gitara nikdy nemôže byť. Páči sa mi tento Slovenský Sodom. Po nich to rozbaľujú TERRORDOME z Poľska a hrali celkom zaujímavý a hlavne nadupaný thrash. Páčilo s ami to, mali silu , energiu, proste všetko potrebné čo potrebujete na poriadne vystúpenie. MAJSTER KAT nesledujem vôbec, len počúvam. Ja si nemôžem pomôcť, ako rešpektujem ich, ale poviem na rovinu, nepáči sa mi to. Ale to je môj osobný vkus , ktorý sa nezhoduje s rozjareným publikom. Ľuďom sa to páči a tak nie je čo riešiť.
Nová Fuga trpí nedostatkom backstage,a si ako 80% Slovenských klubov a tak každá kapela si musí svoje veci petrepať cez pijúcich ľudí, čo je občas (vždy) poriadna otrava, ako pre kapely, tak pre ludí čo sa tam mačkajú v stiesnených priestoroch.

SDI

Konečne nastupujú SDI . Nemecké trio, ktoré začiatkom 90tych rokov , celkom slušne ovlyvnilo dosť ľudí. Ono, oni nepriniesli nič nového, ani niečo kvalitného, bol to vždy taký Venom pre chudobných. Okopírovali Venom, pridali viac metalu a bolo to. Koncert konečne začal, ľudia nadržaný ,ale zaznením prvého tónu, ako keby ich vypli. Hrozný zvuk, niečo strašnejšie som asi ešte nepočul a legendy o zlom zvuku z Fugy neklamali. To že zvuk bol ako horror, to by sme ešte ako tak mohli prepáčiť,ale do toho nemastné, neslané výkony pánov po pätdesiatke, kiksy, falošné tóny, neustále mýlenie sa. Jednu skladbu dokonca začali asi trikrát. Spevák sa neustále sťažoval, že nepočuje nič a nič nevidí. pousmial som sa, veď človek čo hrá tolké roky na gitare, by mal to už zahrať aj po tme. Bol som rozčarovaný a mierne sklamaný z ich vystúpenia. Človek predsa len čakal niečo viac od legendy, ale to že skončili v kluboch pre 100 ludí a na retro festivaloch, nie je žiadna náhoda.Oni tam patria. Prvý krát v živote som mal pocit, že som prišiel na predkapely, ktoré boli o 100% lepšie.
Ľudia sa zabávali, čo iné im ostávalo, že ano, keď už vycálovali 15 eu za takúto kokotinu kolotočársku. Ledva čakám kedy skončia, aby som vypadol domov. Odchádzame konečne a v aute si pustíme nejaký thrash. Znie to ako balzam na uši po tomto desnom zvukovom terrore!

KYLIGA DäLEN "Worship The Beat" MC 2015 (Neverheard Distro)

Z Budapešti pochádza tento projekt chlapcov, čo si zamilovali severskú punk/HC scénu. Úplná pocta Škandinávskemu hardcore. Od názvu počnúc, cez muziku, až po samotné spracovanie dema. Kazetka s celkom vkusným obalom, obsahuje 7 trackov. Pískanie, surový zvuk a muzika je takou zmeskou punku (bicie), metal (gitary) a HC (vokál). Zvuk je zase úplne crustcore, ale aj keď sa označujú za disbeat, nepoužívajú vôbec ten klasický tu ta ta, tu ta ta rytmus, ale normálne stredné tempo, ktoré je charakteristické práve pre punk. Je to poriadne surové a fakt počúvateľné, aj keď žiadne chytľavé riffy a ani refrény tu nehrozia (teda okrem skladby "The system Is Dead" ).
Sympatická kapela s celkom sympatickým prístupom a už len to, že sa rozhodli to vydať na kazete je u mňa osobne jedno fakt mega plus.
Až máte radi surový HC/punk, skúste to, alebo aspoň si to vypočujte!
-Lepra-
BANDCAMP

CUT TO FIT "Black Mouth" CD 2015 (samovydanie)

Fínov CUT TO FIT som spoznal osobne počas ich spoločného tour s Feastem. Boli pre mňa absolútne veľkou neznámou. Pozeral som ich obaly, triká a nejak nedôveryhodne som sa tváril, lebo, čo sa týka vizuálnej stránky, tak absolútne neobsahujú ani jedno grindcore klišé. Nezvyčajné! Keď si však pustíte CD, tak ihneď viete, že na čom ste. Zostava, vokál,gitara,bicie , čo je už pomaly štandardná grindcore zostava. No a potom spustia veľmi kvalitne, zvukovo ošetrený grindcore, toho chrastivého severského zvuku. Muzika je klasický mix grind/punku, pretkávaná intrami (celkom úsmevnými) a pravdaže posledná vec, ako to už býva zvykom , je čistý sludge core. pomalá ,valivá vec a zároveň titulná skladba. Zostal som veľmi prekvapený, že čo sa z tejto kapely vykľulo a jednoznačne si ich zakresľujem medzi moje obľúbené grindcore kapely. Skvelý ľudia, skvelá muzika! Čo viac potrebujeme?
-Lepra-
https://cuttofit.bandcamp.com/album/black-mouth