DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota, 17. septembra 2016

WOUNDEAD KNEE / CONQUESTIO split 7“EP 2013 (kooperácia)

Jedno zo zabudnutých splitiek, ktoré som jeden čas točil dokola, no potom som ho omylom založil, aby som ho konečne našiel na mieste, kde som nepredpokladal, že by mohlo byť. Čo je tak zvláštne na tomto v kartónovom sieťotlačovom obale ukrytom vinyle? No predsa muzika.
Stranu s indiánskym náčelníkom obsadila, aj príznačne na jednu časť neslávnej epochy dejín odkazujúca svojím názvom, kapelka z Práglu Woundead Knee. Kvintet svoju trojicu songov začne bez vytáčok a úvodná sypačka „Člověk nečlověk“ dáva na známosť, že táto partička je pekne nasraná a nekompromisná vo svojom prejave. Nad kvíliacimi, riffujúcimi gitarami a rýchlo klepotajúcimi bicími dominuje naliehavý ženský štekot, v refrénoch podporený výkrikmi mužských hrdiel. Najviac sa mi ale pozdáva song druhý „Voják“, ktorý je spestrený sekmi a spomalením, ale aj výraznejšou gitarovou vyhrávkou, pričom si stále zachováva agresivitu a nekompromisnosť. Posledná vec „Svoboda“ je opäť nasranosť par excellence, kde sa striedajú rýchle časti s ešte rýchlejšími. Škoda, že netuším o čom asi spievajú, bo som nikde nenašiel čitateľnejšiu formu textov, no ich časť bookletu ich pre môj slabnúci zrak obsahuje len v nečitateľnej drobnej forme a sluchom som ulovil len nejaké útržky. Iba záverečný text som objavil na bandzone kapely a je o väznenom indiánskom aktivistovi Leonardovi Peltierovi. Vcelku zaujímavá (a v tomto žánri u nás nie veľmi obvyklá) téma. Každopádne vzorka pražských znie dobre. Možno trošku zrozumiteľnejšia artikulácia by pomohla zlepšiť možnosti zaujať odkazom aj pre nás slepnúcich jedincov, no celkový dojem je dobrý.
Kolegovia na druhej strane tiež ponúkajú trojpoložkový materiál, ktorý sa pohybuje v mierne melodickejších vodách a voľnejších tempách. „Přírody pláč“ je klasický hardcore-punk s agresívnym dvojhlasom a parádnymi melodickými vyhrávkami, hoci ju otvára thrashový riff jak sviňa. Celkovo je to ale drsná záležitosť. V chytľavosti melodických vyhrávok a parádnych drsných riffoch nezaostáva ani nasledujúca „Boj“. Trochu v tom cítim vplyv Kritickej Situace (myslím súhru gitár, bo zvukovo je to mierne drsnejšie, o speve nehovoriac), no je to značne hrubozrnnejšie. Možno preto viac vynikne melodická vyhrávka v závere. „Faktor skázy“ po pomalšom rozbehu nabehne do tempa, no potom sa zas spomalí a atmosféra zhustne. V záverečnom zrýchlení gitarák odpáli rezké sóličko a koniec. Obe bandy ponúkli vkusnú ochutnávku svojej tvorby, je na každom, či začne snoriť po ďalších. Ja veruže hej...

-Majto C.-


Žiadne komentáre: