DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 18. októbra 2015

DOPELORD „Addicted to Black Magick“ LP 2014 (Heavy Metal Vomit Party, Pink Tank Records, Green Plague)

Poľskí stoner-metaláci Dopelord opäť vydali album. To už istotne viacerí zachytili. No len tí, čo už dopriali sluchu tónov z tohto počinu, vedia, že album je to teda parádny. Už debut „Magick ritual“ bol pre mňa nehorázne parádna jazda, no tu chlopaki posunuli hranice ešte ďalej. Songy pôsobia prepracovanejšie, majestátnejšie, muzikálnejšie... Skrátka, kapela sa riadne zohrala a na výsledku je to počuť.
Úvodný, titulný song síce začne mierne Sabbathovským riffom a slohy tiež sú spievané tak Ozzíkovsky, no dvojhlasy v refrénoch už evokujú Queens Of The Stone Age a hoci skladba si svojím ťaživým tempom valí ďalej, pred koncom sa objaví mierne zrýchlená pasáž. „Preacher electrick“ je od prvých tónov ťažkotonážná zadoomaná záležitosť, mne osobne evokujúca epickejšiu polohu Bathory, či slovincov The Canyon Observer zo súčasnejších bandov. Absolútne dokonalé zhudobnenie hmlistej, jesennej atmosféry a chladivého vzduchu. Hlavne z jednoduchej, pártónovej vyhrávky, čo sa prepletá songom, ma obzvlášť mrazí na chrbtici. A keď sa v závere rozpohybujú klapky piana, to je čosi. Spolu s nasledujúcim „Acid trippin´“ pre mňa asi vrchol albumu. Ten sa na jednoduchom riffe a Dorrianovsky naliehavom hlase tiež pomaly zavrtáva do mojej mysle a znie tam ešte dlho potom, čo gramec zastane. Čo najneskôr v tomto songu vystúpi do popredia, to sú excelentné sóla. Aj v predošlých songoch sú parádne, no v tomto sú až do kosti sa zarezávajúce svojou naliehavosťou.
Druhú strano prekvapivo otvorí „Green Plague“. Prekvapivo, bo sa ozve svižné tempo a song sa ženie v duchu rezkých vecí Cathedral, aby sa po chvíli plynulo zmenila do voľnejšej pasáže z hlbokým spevom s monotónnym dokola hraným riffom a množstvom haluzných vyhrávok neafektovanej gitary. Záver znovu obstará úvodná rezká pasáž. Záverečný, najdlhší song „Pass the bong“ zaháji drone-burácanie gitár a činelov s kopákom. Potom opäť silná jesenná atmosféra, brodenie zabahnenými lúkami, kvapky padajúce z opršaných krov a stromov, opar valiaci sa všade naokolo. Do toho parádne plačlivý spev (Aaron z MDB by sa isto potešil) a opäť skvelé sóla. Song členitý a plný nápadov – pekné zhrnutie, čo ponúka nový album poľskej štvorice. Album, ktorý síce nejde do ucha na prvé počutie a neodhaľuje hneď všetky ozdoby, čo je asi dobre, bo takto sa len tak skoro neopočúva. Choďte do toho, na tieto sychravé dni je to ideálny soundtrack.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: