Keď tu
hrali lipskí fíni Midnight Crisis, urobil som u basáka nákup
vinylov a jedným z nich bol aj debut berlínskej bandy
Nothing. Thrashové gitarky a punk tempá ma chytili hneď na
prvé počutie, no potom som na nich nejak zabudol,
resp. extra som nesledoval ich činnosť, až som kdesi objavil tento
ich druhý titul. Voľba bola jasná. Mám doma aj ten.
Oproti
prvému albumu borci trošku zvoľnili, čomu ale ešte nenasvedčuje
odpichnutý úvod „Last
warning“ s thrashovo-ostrými gitarami a zvonivou basou.
Song postupne spomaľuje, až k záverečnej časti, kde už hrá
len gitara haluzný motív. „Nothing´s under control“ je síce
tiež svižnejšia, no gitara už nie je tak thrashovo ostrá jak
v minulosti, no o parádne vyhrávky opäť nie je núdza.
Svojou jednoduchosťou mi to pripomína novodobejšie albumy
Motorhead a spevom trochu rostočanov Crushing Caspars. Podobne
je na tom aj „Fallen from grace“, na ktorej sa mi ale veľmo
pozdáva, keď v závere spomalí a po partoch sekaných
riffov príde parádne sóličko. Skoro až heavymetalové sóla
spestrujú aj nasledujúcu „Rough justice“, no ani tie nezabránia
pocitu jednotvárnosti, bo song sa nesie v tempe predošlých
vecí. Výraznejšia zmena tempa aj mierne pritvrdenie príde až na
začiatku druhej strany v hutnejšej veci „Dead end“,
v ktorej sa pekne striedajú tempá. Myslím, že je to aj
najzaujímavejší kus tohto albumu. „We embrace the hatred“ sa
nesie v tempe jak väčšina songov na prvej strane, našťastie
ju však zdobia parádne thrashové gitarky (trochu z toho cítim
Exodus na debute Bonded by blood) a parádna hutnejšia,
pomalšia pasáž. Rytmicky rôznorodá je aj záverečná „Young
punx“, ktorej však chýba výraznejší motív.
Celkovo
sa mi zdá debut „Double dose of negativity“
výraznejší hudobne aj zvukovo nadupanejší. Ak ho však
nevlastníš a nikdy si ho nepočul, „Embrace the hatred“ ťa
istotne dokáže zaujať.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára