DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!
Občas si tak hrabnem v distrách a doplňujem svoju zbierku o veci, ktoré mi ušli, alebo naopak ktoré som ešte ani nevidel a za pár šupov tieto staršie veci viete vždy zohnať . Teraz som siahol po tejto Poľskej smečke, kde okrem toho, že hrá môj kamoš Radek (ex-Squash Bowels, Neuropathia, Meat Spreader) sa jedná o celkom nedeocnenú kapelu. Štýl je od začiatkov jasný. Vytvoriť poriadny Švédsky HM2 sound a zahrať tie najlepšie momenty, aké vedel ranný death metal zo seba dostať. Prvý song "Baptized In The Grave" je totálna pecka a neskutočná pocta Švédskemu death metalu. Ako keby som počúval Entombed a Grave naraz. Rýchly song pozvolna prejde do pokludnejších vôd a pripoja sa urývky z filmu, ale má to neskutočný energický náboj. Ďalšia veci sú tiež super, ale tá posledná je coverka od (THE BABOON SHOW ) a tu len vidíte a hlavne počujete tú silu keď poriadny death metalový zvuk dostane punkový výboj. Skvelá nahrávka od skvelej kapely -Lepra-
Bolo len otázkou času, že kedy vyjde debut tejto grindcore kométy z Maďarska. Tak som sa aj tešil, lebo ich muzika predstavuje v štýle "grindcore" presne ten smer, ktorý ja osobne mám naozaj rád. A to je ten prapôvodný štýl, ktorý na začiatku produkovali Repulsion. Nie je náhodný ani názov kapely Retorsion a ani logo, ktoré je navlas podobné tejto Americkej legende. A nájdete tu presne to, čo očakávate. Na kosť ohlodaná verzia ranného grindcore, kde zhruba minutové songy drtia vašu lebku pod neustálim tlakom blastbeatov, špinavej basy a punkovo znejúcej gitary. Do toho poriadny murmur v rodnej reči, ktorej aj tak nebudeš rozumieť. Album dostal názov "Horší ako smrť" a to aj celkom sedí tej muzike. Špinavý sound, jemne obtretý o garážovú stenu skúšobne , nechutné texty plné beznádejného utrpenia , poriadny tlak, energia. Toto vám môže dať len old school grindcore. Keď miluješ Repulsion, tak neváhaj ani minutku. Toto je hnijúca zdochlina, ktorú práve niekto vyhrabal z pod zeme. Fakt dobrá pocta koreňom štýlu!
Tak sa rok zbehol s rokom a zase tu máme Bomby Na Nitru už 8 ročník. Viem to! Asi tak mesiac pred akciou začínajú mierné nervózne stavy brucha a týždeň pred akciou už kollapsové stavy. ono by sa to dalo zvládnúť, keby som nemusel byť denne v práci 12 hodín. Nechápem ako som vedel robiť akcie (Bonesawer Party) v dvojmesačných intervaloch, bez internetu! Doteraz keď na to spomínam, tak s dnešnou hlavou by som sa nikdy do toho nepustil. No ale k veci. Asi tak mesiac pred akciou mi píšu Francúzi Pullmonary Fibrosis , že ich bubeník musí ísť na operáciu a tak rušia celé aprílové turné po Europe, ktoré mali odohrať práve s Retorsion. Tak nič sa nedá robiť, lebo ako prvá kapela, ktorú už dlhšie mám v hladáčiku sú old school thrasheros z Maďarska CONCRETE. Takže neváham a nasadzujem ich tam a oni sú za to neskutočne vďačný.
Tento rok sa podarila zostava kapiel naozaj silná. nechcem sa tým chváliť ale zásadou pri výbere je jednoznačne výkon kapely a v neposlednom rade to zostaviť štýlovo čo najpestrejšie, pravdaže v určitých medziach zachovania si nálepky OLD SCHOOL. Zvuk tak isto ako každý rok zabezpečuje Libor so svojou eskadrou z Vomitor Sound , takže sa nikto nemusí báť o zlý zvuk. Skorý začiatok o 17,00 musíme dodržať až nechcem aby sa hralo do tretej rána, čo podľa mňa absolútne nemá zmysel. Beztak sa tu tento rok zišlo 9 kapiel, čo je už na jednu noc fakt na hrane Vždy sa bojím, že na prvú kapelu tu nikto nebude ale slabá stovka prítomných ma upokojuje. Prvý nastupujú Zvolenský RUINEUM
Ich death/doom toho najstaršieho druhu aký len existuje mne osobne celkom šmakuje a chlapci sa po dlhom čase už konečne dokopali k debutovému albumu a tak je to skvelá príležitosť aj ho predstaviť. Ide im to parádne a publikum ich odmeňuje dostatočne. Ja medzi tým behám a chytám malú paniku, lebo okrem nich tu nie je ešte ani jedna kapela. Naštastie sa problém vyrieši a medzi behaním si občas pozriem jeden song. Ide im to skvele a ich debut "Urn Burial" je naozaj poctivá poklona starému death/doom štýlu. Na mieste sú už nastúpený Maďarský thrasheros CONCRETE . Zaujímavý je osud tejto kapely. Na ich debut som narazil úplne náhodou , keď mi ho podstrčil ich vydavateľ a ja som
úplne prepadol ich muzike. Kapela pritom fungovala začiatkom milénia a pre nezáujem o muziku sa odobrali do hrobu a po nejakom čase sa rozhodli, že nahrajú album, len tak na rozlúčku a zrazu zistili, že o ten ich old schoolový Thrash metal je záujem, tak zostali na scéne a hrajú ďalej.V backstage chalpci silne konzumujú domácu pálenku (Satanov ejakulát), ktorú sem nosím každý rok, keďže ju nepijem a moja skvelá svokra mi ju vždy poskytne na koncert až sa bojím čo s nimi bude, ale naštastie to nemá žiaden vlpyvna ich výkon. Začali zhurta a ten ich teutonický thrash sypali do ľudí jedna radosť. Ľudí začína celkom slušne pribúdať a čo ma celkom prekvapuje, tak pribúda stále viac mladých! A to nie sú zblúdilé ovečky ale mládež čo vie kam prišla a na akú muziku. Tak to som bol úplne v šoku, lebo nakoniec som zistil že ten pomer mladých je naozaj veľký. Medzi tým končia CONCRETE a publikum ich odmeňuje ako sa patrí. Medzi tým sa už chystá Česká eskadra MORDLOCH
Chlapci predviedli to, prečo sú považovaný za jednu z najlepších death metalových kapiel v súčastnosti na Českej scéne. Sála je už zaplnená celkom slušne a publikum sa zabáva ako o život a Mordloch to hustí do nich kvalitne aj vďaka kvalitnému zvuku, kedže hlavný kakofonik Libor behá hore dole a snaží sa vydolovať najlepší zvuk a celkom sa mu to darí. Fakt surová pocta korenom death metalu. Skvelý set! No ale na podium sa už chystá, momentálne najpopulárnejšia grindcore kapela v Maďarsku RETORSION
táto Maďarská eskadra na roztrhala na sračky svojim debutovým demáčom, lebo tak vernú kópiu Repulsion som ešte v živote nepočul. Kapela poskladaná z starých bojovníkov grindcore scény proste nemôže sklamať. A ani nesklamala. Šila to do ludí jedna radosť a ich tlak bol poriadny, ako sa len patrí na grindcore. Výborná vec pri ktorej každému starému grinderovi srdce zaplesá a kvapne do bavlnky. Skvelý koncert!
DEHYDRATED naopak priniesli poriadnu dávku starého death metalu. Jedna z najstarších kapiel na Slovensku si išla v zabehnutých koľajách. Moc som ich nesledoval, len z boku podia a dole som ani nebol. Holt keď musíte behať okolo kapiel, tak moc času na sledovanie kapiel ani nemáte.
Všimol som si nového gitaristu v zostave a predsa len poriadny death metal sa má hrať s dvoma gitarami. Nešlo si ale nevšimnúť, že práve Dehydrated vystihli ten jav na koncerte, keď obecenstvo je na vrchole vlny. Fakt sa ľudia zabávali na nich a to je super a to najdôležitejšie, čo vás teší. V zákulisí sa hromadia veci od kapiel a smelý plán, že budeme pribežne striedať vercajg kapiel ako každý rok, ani teraz nevyšiel, lebo tam ešte boli veci prvej kapely a hrala už piata. Každý sa venoval zábave, degustovaniu fermetovaných nápojov a hlavne zábave. Stage manager Veles bol sice zúfalý ale ako správny profesionál to nedáva najavo.
Zato LYCANTHROPHY rozprúdili krv úplne nadoraz. Ja sa len čudujem, že s pribúdajúcim vekom (basák Otto má asi ako ja už cez 50) stále hrajú intenzívnejšie. Tridsať rokov na scéne a nepoľavili ani raz!
Drtia do obecenstva svoj stop ´n´go grind a to si ten tlak aj náležite užíva. Radosť sa pozerať na ten prílev energie.Po nich nastupujeme s ABORTION . Poviem vám na rovinu, že je to vždy poriadne zaťažkávajúca skúška pre každého. Ste zároveň organizátor, gitarista má na starosti zvuk a do toho hrajte. Nie je možné sa na 100% sústrediť sa na hranie, ale myslím si, že sme to dali na pána v pohode!
Na konci nechýbala ani primitívna vložka v podobe skladby "Sebec" , ktorú nám každý rok pomáha odspievať Mrtvolka a aj Halmo, ktorý tento rok nenabral toľko odvahy aby sa postavil na podium -))) Po našom kabarete sa už nachystali AD ACTA. Sledujem ich menej, lebo práve sa preberám v zákulisý po výdaji zbytku energie, ktorú ešte v sebe mám.
Každopádne registrujem nového speváka a tradične najšvédskejší zvuk z Bratislavy, aký ste kedy len počuli. Má to tlak ako vždy. S tým zvukom proste nejde niečo posrať. Obecenstvo sa zabáva ako o život a to je hlavné. Žiaľ vidím len pár songov, lebo už riešim spanie pre kapely, odvozy, vypratávanie backstage od nánosov vecí od 9 kapiel. Tento rok som to riskol s 9 kapelami ale naštastie ostrielaný tým to zvládol na jedničku a keď som sa pred festivalom ich pýtal, že bude až 9 kapiel, tak len mykli plecami s poznámkou "Bolo horšie!". Prichádzam pod podium, keď ADACTA už pridáva a to hneď dvakrát. To už znamená, že ste si svoju prácu odviedli dobre!
HROBÁR je pre mňa tak trocha nedocenená kapela. Hrajú old school thrash hodený trocha do crossoveru
Vidím zmeny v zostave od ich posledného koncertu , keď som ich videl ,myslím si že to bolo v Žalári. Dokonca až si pamätám, tak ich gitarista hral na bicie. Bolo zábavné ich pozerať s logom "Abortion", ktoré som tam zabudol. Aspoň som videl konečne "Abortion" aj ja. Každopádne HROBÁR odviedol poriadnu dávku víchrice ale už som tak vyčerpaný, že nevládzem sa ani pozerať. Zisťujem, že každý ročník dáva telu viac a viac zabrať. A to nás ešte čaká ponosenie armatúry do auta . Koniec je tu a začína tá najstrašnejšia fáza robenia koncertu. Dať to celé dokopy, upratať, odniesť, priniesť, vyniesť. Ráno o 4,00 h ,keď si lahnem doma do postele, tak si tam ľahnem s pocitom, že to stálo zato! Stálo to zato už len pre fakt, že som videl ako sa začínajú mladý zaujímať o túto muziku a miesto posratého Rapu a hip hopu z ktorej sa stala paródia na rebelantstvo, je tu vždy tvrdá muzika, ktorou viete šokovať, ktorou viete byť mimo maimstreamu. Super! No a sranda na veci je tá, že som bol doslova šokovaný návštevnosťou. Ono to skončilo niekde pri 300,lebo sa nám minuly lístky, tak presne neviem! Ďakujem ešte raz organizačnému týmu Vomitor sound , kapelám a hlavne Vám, ktorý ste prišli a navštívili tento nekomerčný festival. O rok sa stretneme zase a už sa na vás teším!!
Priznám sa, že na toto som zabudol. Prehrabávam sa asfaltmi a pozerám, že toto som ešte nejazdil! A chyba!
DECADE je Kanadská trojka starých veteránov hrajúci tú najšpinavejšiu odnož d-taktu s poriadným echom na vokále. Šesť špinavých výstrelov s vokálom, ktorý ako keby po použití hubičiek blúdil lesom a zvukom gitary za ktorú by sa ešte ani starý 1200watový vysávač nehambil. Toto je špina disbeatu v tej najkrajšej podobe!!
WOLFCHARGE je Americké trio, ktoré drtí tiež Disbeat na kosť ohlodaný ale už nie tak špinavý ako Decade. Nasekali sem osem vecí, ktoré sa mantinelom crust/d beatu vôbec nechcú ani len trocha vyhnúť! Taká klasika se vším všudy. Vokál mi strašne pripomína starý Hellhammer. Temné, misantropické, presne také akú čakáme od nejakej negatívne naladenej apokaliptickej crust kapely!
Veď prečo si neurobiť splitko s dvoma kapelami , kde hrám na gitaru, povedal si Fabricio (gitara v oboch kapelách) Máme tu splitko dvoch Talianských grind kapiel, tak pome na to!
NEID sú už na scéne 20 rokov a hrajú presne ten starý typ grindcore a nemôžem si pomôcť ale v určitých momentoch mi strašne pripomínajú Cripple Bastards. Bude to asi štýlom vokálu , ktorý tak isto ako muzika dosť čerpá riffy zo starej Talianskej punkovej studnice. Je to taký mix punk/grindu s trocha utlačeným zvukom.
ONE DAY IN FUKUSHIMA je už ale niečo iné. Kapelu už môžete poznať aj z našich pódií a je to teda už klasický grindcore s poriadnym murmurom, spoľahlivým zvukom a klasickými postupmi . Také dačo, čo si pustíte, keď si povieš, chcem si dať nejaký kvalitný grind. Jediná chybička krásy na celom CD je tá, že sa nevyrovnali úrovne zvuku medzi oboma kapelami, takže keď spustí grind ODIF, tak musíte stíšiť. Každopádne tu máme jeden dôkaz, že v Taliansku sú ešte stále skvelé grind kapely!
S Kanaďanmi WAKE som sa zoznámil nedávno a tak som sa trocha pohrabal v ich staršej tvorbe, veď v distrách nájdete naozaj všetko možné a aj tu som natrafil na toto ich splitko, ktoré je už staré 12 rokov, ale na muzike to vôbec nie je nejak poznať, lebo táto muzika nestarne nikdy!
WAKE tu nahustili 3 songy, ktoré by som charakterizoval niekde na pomedzí temného crustu a grindcore. Má to poriadne temnú atmosféru , výborný zvuk a hlavne poriadnu dávku energie. Má to tlak ako ladoborec. Naozaj parádna nahrávka, ktorá šlape a zbytočne nezastavuje ,nespomaluje ,len hustí do vás punkové a blastbeatové tempá. Celkom radosť počúvať a zistiť, že táto kapela už na začiatkoch hrala naozaj dobre, Až máš rád trocha emotívnejší grind mangel, tu je jeden tip!
THEORIES je Portlandské trio, ktoré to už stihlo aj ukončiť. Po dvoch albumoch to vzdali. Predtým ale nahrali tento materiál. Nahrali sem tri priamočiarejšie grind skladby, ktoré obsahujú aj dosť atypických riffov, ale to už sme si nejak od Američanov mohli na to zvyknúť. Skladby majú cez dve minutky a jedna len 20 sekúnd. Ich muziku by som nazval Americkým grindom, lebo nájdete tu dosť ovplyvnení aj z každého štýlu, od HC cez Sludge až po samotný grindcore. Celé EP zmixoval a zmastroval Scott Hull (Pig Destroyer), k čomu by som len povedal, že je to presne tá muzika, ktorú aj on hrá!
Nemecká trojka ALISON WALKS (gitara/bicie/vokál) nám vyplodila svoju druhú nahrávku a tématicky sa držia Japonskej tradície, kým debut sa volal "Seppuku" , tak novinku pomenovali "Katana". Muzika oproti debutu sa moc nezmenila, akurát len na vokálnej linke. Celá nahrávka je naškriekaná v tom najlepšom duchu grindcore, aj keď muziku by som skôr hodnotil ako fastcore v tej najlepšej forme. Polminutové až minutkové výbuchy, škriekanie, hustý zvuk (ináč nahrávka bola mixovaná a mastrovaná na Slovensku v Tetradrote) klasické fastcore postupy .Na margo k zvuku , mne občas tam tá basa chýba ale žiadnu veľkú potrebu, mať ju tam určite cítiť nebudete. Najväčší odkaz na fastcore tu urobí občas klasický urevaný vokál a občasné zborové refrény, ale ten škrek, ako som už spomínal, to celé hádže práve do škatuľky "Grindcore". Kým minulá nahrávka bola čo sa týka vokálu pestrejšia (ženský vokál, urevaný vokál, zbory), tak tu sa rozhodli, že vsadia na priamočiarosť. Nahrávka prefrčí okolo vás ako Šinkanzen a vy sa zase musíte postaviť a otočiť vinyl. Energická nahrávka s dobrým zvukom. Vyskúšaj!
Myslel som si, že už je na svete ďalší album, ale tentokrát sa jedná o kompiláciu už existujúcích nahrávok. Na dvoj CD sa toho zmestí dosť a dali sem toho dosť ale nie zase toľko, koľko mohli. Na prvom CD najdete novinkové EP "Victims"(2025) , EP "And Death Shall Have No Dominion"(2019) a full album "Resurrection" (2017). To by bolo prvé CD, ktoré obsahuje veci, čo sú ešte bežne k dostaniu ale tu ich máte pokope. Druhé CD je oveľa zaujímavejšie. Tu najdete ich debut "Ideas" (1997) ,legendárne split CD s Bestialit "Burnt" (1994) čo bolo asi jedna z prvých death/grind nahrávok, vydaná na Slovensku, no a zakončuje to ich debutový demáč "Festering Find" z roku 1992. Naozaj história a hlavne zberateľský kúsok. Ja osobne by som asi celú túto kompiláciu zameral na staré, nezohnateľné veci ako napr. ich druhý demáč "Suffering Of Living Mass" alebo dve skladby z legendárnej kompilačky "Wretched People In The real World" (1994), tieto veci by som naozaj rád uvítal ale chápem aj fakt, že možno tie veci sa už stratili, čo je bežné u takto starých kapiel. Tiež mi je trocha chaosne urobený booklet, kde absolútne absentuje zoznam skladieb a tak sa stáva, že môžete len hádať, že čo práve počúvate. Ako berem to, že to vydáva Americké vydavateľstvo pre ich trh, ale toto mi fakt vadí. Ja viem, že naši domáci maniaci ich nahrávky majú ale to druhé CD ich určite poteší materiálom, ktorý sa už ťažko zháňa. Ako na fakt, že si to pustí maniak, čo v živote Dehydrated nepočul, tak to je to celkom slušná kompilačka na zoznámenie sa s touto kapelou s fakt dlhou históriou. No a nás ostatných aspoň poteší to druhé CD !
Legenda Českého industrial metalu nás poctila novou nahrávkou, akurát že sme si na to museli počkať pekných 20 rokov. Už v devätdesiatkách boli docela slušný zjav na scéne a hlavne boli neotrlý a originálny. Odvtedy už ale prebehlo ušami ľudí naozaj veľa muziky a štýlov, extrémov, experimentov a tak teraz už táto muzika zapadá do zopár škatuliek. Stále sú však zjav na domácej scéne. Predsa len neexistuje až tak veľa projektov, čo by robilo podobný rámus. Muzika je taký mix Skinny Puppy/G.G.F.H. a vytúrujte to takým Prodigy. Pravdaže toto prirovnanie je len môj osobný pohľad . Každopádne ich kvalita nahrávky už zodpovedá dnešnej dobe a kritériám. V tomto projekte sa už otočilo celkom dosť spevákov a teraz vsadili na ženský vreskot v podobe speváčky Jana von Habczak (tiež kapela Námol) a pekne prehnali jej vokál cez pitch shifter. Muzika je naozaj agresívný industrial metal, ktorý vsadil na rannú temnotu spomínaných G.G.F.H. Toto potrebuje čas na trávenie a až nepočúvaš podobné veci, tak ti to pôjde dole ušami o to ťažšie. Tento štýl má svojich fanúšikov a konkrétne M.A.C. Of MAD už aj status kultovej legendy. Tu predvádzajú agresívne beaty, industriálne pazvuky, tvrdú gitaru a šialený vokál. V rukách držím dokonalý produkt, ako po vizuálnej, tak po hudobnej a kvalitnej stránke. Nemám tomu čo vytknúť, takto by to malo vyzerať a tento materiál je naozaj hodný takejto legendy.
Kapelu BARREN som si celkom oblúbil a tak som začal zbierať všetko čo vydávajú. No sranda je, že som si nevšimol, že toto je jednostranné LP a na prázdnej B, strane je aj vigneta Barren. Po asi minúte ticha som pochopil že tam nič nie je. Nasratý píšem vydavateľovi, ktorý mi odpisuje "Je to jednostranný vinyl". Ok tak som už ticho!
LESSER ANIMAL je grindcore z Portlandu. No tak to musí byť dobré, keď už pochádzate z takto bohatého kraja na punkovú scénu. L.A. sem hodili 3 skladby, ktoré sú na moje počudovanie, teda odhliadnúc od faktu že je to grindcore, skoro dvojminutové. Ale to nemení na fakte, že sa jedná o poriadny, kvalitný, energický zárez do živého. Nájdete tu dosť punkových vplyvov, ktoré sú na Portlandskú scénu tak typické a to skombinujte na s kvalitným zvukom, ktorý je poriadne energický. Naozaj tri nadupané pecky, ktoré kombinujú grind, punk a dosť hustých death metalových riffov. Výborná nahrávka.
BARREN je kapely bývalého gitaristu Agathocles, Mattyho (nahral s AG dva najlepšie ich albumy "Thanks for ..." a "Hummarogance") a od začiatku vsadili na kvalitný grindcore. Nie je tomu ináč ani v prípade tejto nahrávky. 4 songy s nádychom hutného gore zvuku, vyklepávačky ako hrom a klasické postupy, ktoré už v tomto štýle očakávate. Naozaj tu nájdete všetko čo škatulka "Grindcore" obsahuje a to vo vysokej kvalite s energickým, ale zároveň dosť špinavým (až Švédskym zvukom). Radosť počúvať túto nahrávku, lebo energia z nej tečie von na hektolitre! Vrelo odporúčam. Dve naozaj kvalitné Grindcore kapely.
Po vystúpení tejto Japonskej akvizície na Obscene (asi v roku2024), mi Čurby tvrdí, že toto je budúcnosť muziky. Bol unesený z ich setu a ani sa nečudujem, veď Japonské kapely to majú v krvi. A navyše tu sa jedná o experimentálny grindcore z Japonska. Teraz ale nebudete počuť noise, ale tradičné ľudové nástroje ako flautu , ktorá občas doladí atmosféru ale hlavne tu budete počuť po celý čas tak to sú bongo bicie. Takže dosť často sú bicie zduplikované a vytvára to naozaj zaujímavý moment. Hudba je taký mix grind core s výletmi do death metalu, ale práve tie extra bicie tam predvádzajú občas, ako keby Sepultura na albume "Roots" , hrala grindcore. Pustite si napr. song "Fuminijire" a pochopíte to. Japonské kapely majú fenomenálnu vlastnosť, že vedia zmiešať dokopy také ingrediencie do muziky, ktoré by sa nám Európanom zdali šialené, ale oni sa nikdy neboja experimentovať. Tuto to na tejto nahrávke vyšlo na výbornú. Grindcore zbesilosť a energia je tu popretkávaná ľudovou muzikou, ktorá drží to tempo a ešte mu pridáva navrch niečo. Nájdete tu ale aj dosť iných vplyvov, veď bežne použijú čistý vokál, nejaký poriadny groove riff aj s tempom, proste fantázii sa medze tu nekladú. Možno bubeníci budú mať rušivý problém držať tento zdvojený úder a takt, ktorý sa tu linie po celej nahrávke. Nájdete tu 20 skladieb, ktoré zase raz posunuli hranice škatulky Grindcore do nových vôd. Grindcore bol vždy štýl v ktorom sa veselo experimentovalo a od čias CSSO ja proste žeriem tieto Japonské kapely. Až chceš počuť niečo ešte naozaj neotrelé, originálne a navyše energické, tak tu máš jeden tip!
Ja si vždy vravím, že Agathoclesu nikdy nie je dosť. Nebudem vám tu básniť o tom, ako ma táto kapela ovplyvnila a jeden čas som bol presvedčený, že si zoženiem všetky ich nahrávky. Tak som to po roku vzdal a až sa to niekomu podarilo, tak by mal byť zapísaný do Guinessovej knihy rekordov.
AGATHOCLES tu servírujú 5 songov v primitívnom duchu a ako sa dočítáte, tak toto session je vlastne hold obskúrným kapelám zo začiatku 80 rokov ako Hellhouse,Mortem a Necrovore. Agathocles posledne funguje ako Jan a session hudobníci, takže sa nahráva tak, že sa vlastne ani nevidia. V tejto dobe to už bežne robia kapely. 5 songov čo tu nájdete je naozaj situovaných do tej najprimitívnejšej formy extrémnej muziky s preefektovaným revom. Nahrávanie sa realizovalo v rokoch 2024 a 2025 , takže nečakajte nejaké aranžmá a songy, čo vám vlezú pod kožu. Nájdete tu čistú, na kosť ohlodanú formu extrémnej muziky. Nemusí to každému sadnúť do ucha, ale aspoň máme dôkaz, že AG žije a tvorí!
DROGATO je pre mňa neznámy pojem. Jedná sa o crust/punk kapelu z New Yorku. A celkom ma prekvapili. V prvom rade ma zaujal naozaj šialený škrekľavý vokál. Nájdete tu dva prekrikujúce sa vokály v tradičnom duchu 90 rokov . Muzika je tiež taký podarený klon Disrupt a naozaj sa to dobre počúva. Je to špinavé, je to agresívne a dokonca songy majú okolo 2 minút. Naozaj podarená nahrávka a pre mňa veľké prekvapenie!
Vinylová verzia tochto splitka vyšla v spolupráci Európskeho labelu Extremely Rotten Prod a Amerického Dark descent Records. CD verzia však vyšla len na Japonskom labely Obliteration Records.
MORTIFY už sledujem od začiatkov a sú to maniaci z Final Exit, ktorý sa rozhodli, že gitaru nastavia na štýl Švédskeho buzzsaw (alebo MH2) a začnú hrať death metal. Lenže na death metal treba 4 minutové songy a to chlapci čo hrajú pár sekundové výbuchy, tak zjavne im to moc nesadlo a tak si zachovali každý song do 1 minútky. V konečnom dôsledku sa mi to takto páči lepšie. Znie to, ako keby grindcore recept varil death metal. Čo v konečnom dôsledku je aj pravda, lebo celý materiál je poriadne nadupaný a je tu viac blastbeatov ako by ste čakali. Akurát mi to príde ,ako keby tie songy boli uťaté naschvál. Už sa to začína vyvíjať a vtedy to stopnú. 6 skladieb (to je slabo cez 7 minút muziky) by bežne Švédska kapela použila ako jeden song, ale tu je to rozkúskované a priznám sa, že pre mňa aj lákavejšie. Švédsky zvuk s Japonskou energiou a uletenosťou dáva výsledok ako originálnu nahrávku. Darmo, starých noiserov novým kúskom nenaučíš!
HUMAN CORPSE ABUSE je Americké duo a tým najznámejším týpkom tam je Adam Jarvis (Pig Destroyer, Misery Index) a druhý Shelby Lermo (ex-Nails) tam zaobstaral basu, gitaru aj vokál. No a od začiatku do konca je to poriadna grindcore nakladačka, minutové songy, blastbeaty, tri druhy vokálov (škrek,murmur aj goregrcka) a hlavne nie je to bezduché a už ako si od Američanov zvykli, tak vždy zabudujú niečo navyše do svojej muziky.V tomto prípade sú to gitarové kudrlinky industrálneho charakteru. Je to naozaj natlakované ako hrom a znie to energicky a dravo. 4 skladby kvalitnej grindcore muziky.
Pamätám si ako v roku 1998 na jednom festivale pri Brne mi povedal Čurby "O rok si urobím vlastný festival". Neprikladal som tomu veľký význam. A kde? Trutnov? Nepoznám. Prvý krát keď som vošiel do Trutnova v roku 1999 tak to bolo to najospalejšie mesto na svete s najretro architektúrou a s pobočkou náckov . Tý aj napadli prvý ročník festivalu v osadenstve cca 50 lebiek, ale vyštartovalo proti nim asi tak 300 maniakov a hnali ich až do centra mesta. To, že tu niekedy v tejto diere, kde bola najväčšia udalosť to, že na križovatke sa zrazili dve autá, bude pupok sveta, to by som na to nesadil ani desať centov.
Prvý krát som počul o nápade vydať knihu o OEF ešte pred 20 výročím. Rozmýšlal som o čom by táto kniha aj mohla byť? Nejak som nevidel na to dôvod vydávať knihu o niečom, kde sa stretne zopár tisíc podivínov z celého sveta a užívajú si tam okrem alkoholu aj muziku. V jednom však musím uznať fakt, že z tohoto festivalu sa z miestneho mestkého grind zrazu, akých je po Čechách hromada, stane uznávaný svetový pojem, tak to by som tiež nepovedal. Zvláštny je už tým, že je vegánsky, charitatívny a v tých rokoch bol celkom zvláštny už len týmto. Za tým všetkým pravdaže stojí neúnavná práca Čurbyho a hlavne týmu okolo neho. No a zrazu tá kniha dostáva zmysel. Toto nie je baňa na prachy ako u ďalších festov, ktoré kŕmia koncertné agentúry. Toto bolo od začiatku na báze undergroundu, vzájomnej pomoci a to mi bolo od začiatku sympatické a tak som aj tento fest od prvého ročníka podporoval a to až do takej miery, že som tam robil autobusové zájazdy v dobách keď neboli mobily a ani internet. No a tých príhod že bolo naozaj sakra veľa. To by asi vydalo na samostatnú knihu. Bolo to už tak zlé, že som prišiel domov s nervami úplne nasračky. Skúste raz 40 opitým panákom povedať, že autobus vyráža domov po dohratí poslednej kapely a nech tu všetci stoja. Bol tam niekto? ale kdeže. Každého jedného som musel osobne nájsť na festivale a priniesť do busu. Prvých asi 15 ročníkov som dal v kuse. Bola to moja dovolenka. S pribúdajúcim vekom a s pohromami v rodine som už musel pár ročníkov vynechať. Priznám sa, že mi už aj vadilo to množstvo ľudí a hlavne aj takých, čo sa zrazu bili do pŕs, že oni sú Obscene, aj keď prvých desať rokov sa tomu festivalu smiali Nejako som sa cez to preniesol, ujasnil si veci v hlave a tak isto s pribúdajúcim vekom zistíte, že tie roky čo vám ešte zostali, nebudem tráviť zaoberaním sa s takýmito idiotmi, treba ich len ignorovať a to je všetko.
Ale za tých 15 ročníkov som videl vyrásť festival z korby kamiona na profi stage s manažermi a dokonca jeden ročník, myslím si, že to bolo v roku 2009 tam náš gitarista Libor dokonca nahrával zvukovú stopu celého festu. Sám, celý festival sedel pri stage zvukárovi s napichnutým mixom a nahrával každú kapelu. Ja som mu robil nosiča jedla, káv a piva a oživovača, keď to už nedal a zaspal. Spomínam si na historku ako sa Bilos rozhodol nahrať si set Malignant Tumour a tesne ako začali hrať, tak Libor odkvacol a už to jeho telo nedávalo. Hahahaha. Nakoniec nahrávanie zapol asi pri druhej skladbe. No a dať si pivo s Mitch Harrisom z Napalm Death, to nejak sme zabudli na únavu. Rásť sa mu podaril aj napriek tomu, že tam nikdy neboli žiadny sponzori (áno prvé ročníky na stage svietila plachta Gambrinus) ale okrem toho nič.
No a teraz ku knihe. Ako sa v rozhovore Čurby vyjadril, nechcel to mať v jednej knihe, keďže by ste ju nemohli ani nosiť a bola by prakticky nepoužiteľná. Tak sa rozhodol, že ju rozdelí na 4 knihy, čo je super nápad a dá to jednej luxusnej krabice s zlatým lemovaním . Boha prvý krát keď som ju videl ešte neskompletizovanú, už mi prišla ako TOO MUCH informácií, ale v tom boxe. Toto je úplne kniha Morie.
Knihy sú šikovne a logicky tematicky rozdelené . Kým prvé dve sa venujú ročníkom 1999 až 2013 a sú popretkávané super rozhovormi s maniakmi, ktorý stáli od začiatku na podiu, pod podiom, z boku podia a mali na starosti chod festu. Boli to ľudia ako Áda (ináč super rozhovor s ním), Chymus, Bilos, Corňák, Tom Werr, Ďábel, Matej, všetko ľudia čo mi za tých 15 rokov prirástli k srdcu a som stále rád keď ich stretnem niekde a je to konkrétne vždy na Obscene. Tretia kniha je naozaj zaujímavá, lebo mapuje úskalia a pády/úspechy Čurbyho výlet s Obscenom za hranice kontinetu. Konkrétne to bolo Japonsko, Austrália, Indonézia, Kanada, USA, Mexiko. No a bilancia? Tvrdý náraz o rozdielnu mentalitu a prístup k veciam a prerobil šialené prachy. Bolí ho to? Povedal mi "Mám o skúsenosť viac". Ale pre istotu musíme uviesť, že túto avantúru už nikdy nezopakoval. Ani sa mu nečudujem. Štvrtá kniha je už venovaná chudobným Covidovým rokom, keď sa aj napriek Covidu podaril jeden ročník (2020) je pravda že za pódiom a len asi 5 kapiel, ale podarilo sa. Do toho rozhovory s vlastnými deťmi (a je ich dosť teda).
No a tie rozhovory ešte preložte, naozaj stovkami fotiek kapiel, fans ,momentov, ktoré mi vyvolali až nával spomienkového optimizmu. Spája ma milion zážitkov s týmto festivalom, desiatky priateľov, kapiel, vydavateľov. A to už OEF je na takom levele, že vydavatelia si plánujú tituly tak, aby vyšli pred festivalom! To že kniha bola naozaj pripravená s láskou a vidieť že Čurby je milovník kníh (pamätám si časy, keď mi sme šli chlastať s kapelami na bar a on na izbu si čítať knihu) a tak k tomu aj pristupoval. Veď len fakt, že každá má na druhej strane osobné venovanie, ktoré napísal on sám!! Takže k tým šialeným fotkám dajte skvelé rozhovory, historky, absurdné situácie a máte čo čítať. Ja ju už lúskam pár mesiacov a vždy sa zastavím pri fotkách a spomínam. Neviem si predstaviť, že by iné festivaly vydávali svoje knihy! Prečo? OEF je stále ešte festival, kde popri hviezdnych kapelách dostane priestor naozaj obrovské množstvo neznámych kapiel, ktoré by ste možno nikdy nikde ani nezahliadli ,ale tu predvedú svoj životný výkon. Áno zažil som aj sklamania, ale to boli väčšinou "hviezdne" kapely, čo nemali práve svoj deň alebo len to boli naozaj preceňované mená. Nebudem tu radšej vymenovávať aby sa niekto neurazil, ale to všetko nulovalo to nasadenie tých neznámych vecí. Na margo tohoto tvrdenia ešte uvediem, že sám som si tu raz s mojou kapelou urobil hambu na tri zimy. Viem že prvé ročníky boli ešte viac menej lokálne, ale zase som rád, že tu sa naučili České kapely sa správať profesionálne na pódiu. Máš vyhradený čas a je to tvoja šikovnosť, ako to stihneš. Pamätám si jednu Českú death metalovú kapelu, ktorá bola vtedy dosť známa, že nebola spokojná s hracím časom (poobede), tak to riešili tak klasicky, že proste prišli neskoro s tým, že však ich už nechajú večer zahrať. Chyba lávky! Ich hrací čas bolo ticho na podiu a žiaden iný hrací čas nedostali. Potom tam sedel ich nadutý spevák, že toto je kokotný festival (hahahahahah). Neskôr podobnú šarádu zopakovali aj na Slovensku, keď tu hrali a zhodou okolností som ten koncert robil ja. Ale už neexistujú, asi prečo? No ale to len tak bokom. Po všetkých tých rokoch sa OEF stalo už pútníckym miestom starých bardov čo si pamätajú úsvit grindcore a death metalu, ale už aj mladých fans, zblúdilých duší, exhibicionistov, uletených maniakov, podivínov, skvelej medzinárodnej kuchyne ale hlavne milovníkov nekomerčnej muziky. Ja viem, že niektorý už považujú aj OEF za komerciu, ale na druhú stranu pri tých veľkých menách tam je vždy armáda neznámych kapiel. Tento festival sa stal pojmom a legendou a táto kniha vás o tom určite presvedčí. Naozaj vyčerpávajúce čítanie a za tie prachy dostanete naozaj jednu luxusnú knihu plnú spomienok. Toto muselo dať roboty ako hrom , dať to celé dokopy a navyše existuje Česká verzia a tak isto aj Anglická. Uf!
Američania NAKA´Y idú ako terminátor. Od nahrávky k nahrávke sú stále dokonalejší. Táto nahrávka je vo forme sedempalca a obsahuje ich dve EPčka, ktoré vyšli len v digitálnej forme! Dobrý nápad. Strana "Seized" je poriadny výplach od začiatku až do konca. Fakt kvalitný, vysokooktánový grindcore zo starej školy. 5 skladieb z ktorej každá má okolo 50 sekúnd, je štandardná klasika tohoto štýlu. nabehni, rozbi, zapál, zmizni. A ty tam stojíš s otvorenou hubou a čumíš. B. strana "Divine Atrophy" má 4 songy,ale to vďaka aj sludgovému začiatku. Ináč výplach ako na A strane. Kým predchádzajúce nahrávky sa ešte niesli v znamení dlhších songov a aj trocha iných vplyvov, tak tu je to pravý ,nefalšovaný true grindcore bez zbytočných prikrášlení. Len holá skutočnosť ,rýchlosť a nespútaná brutalita. Naozaj sa to dobre počúva, má to proste grády a gule. Až miluješ tradíciu Amerického grindcore (vrátane Phobia a aj tak trocha Assuck) tak toto je krv pre teba. Výborná energická vec!
.jpg)
.jpg)
