DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!
Toto ženské trio pochádza z Los Angeles, funguje od roku 2019 a album Labyrinthine je ich druhou nahrávkou. Album vyšiel ešte pred rokom v septembri, ale s týmto materiálom tento rok už prebrázdili európu a momentálne absolvujú aj turné po severnej amerike. Takže je to stále najaktuálnejšia nahrávka a živý materiál, tak prečo ho aj teraz nespomenúť. Ale hlavný dôvod prečo chcem o tomto albume niečo napísať je, že mi fakt riadne učaroval a už teda rok sa tej nahrávky neviem zbaviť v hlave a platňa ma ešte stále miesto hneď vedľa gramca a nie je zastrčená niekde v kallaxe.
Faetooth – niečo ako zúbkové víly? Videl som aj označenie hudby ako „fairy-doom“. Keď rozprávka, tak potom riadne temná a tá víla je s dobšinského rozprávok. Tematicky sa na albume venujú podmanivým tajomstvám prírody a podstaty človeka v nej. Áno, to to je kľudne nahrávka na hlboké rozjímanie počas nastávajúcich temných jesenných večerov.
Hudobne sa teda pohybujeme v žánroch doom, sludge, Zvuk nahrávky je excelentný. Éterické spevy, kričiace pasáže, vybrnkávačky aj explózie tvrdých gitár. Všetko je tu správne namixované a celá nahrávka je veľmi plynulá a za tých vyše 50 minút sa ani raz nezačnem nudiť.
Veľkým plusom je aj spev oboch gitaristiek, ktoré sa striedajú v kľudnejších aj v expresívnejších prejavoch a výborne sa dopĺňajú. Veľmi mi je sympatická aj hra bubeníčky, vie sa pekne vyhrať s tými plazivými tempami a bicie znejú ozaj pestro a zaujímavo.
Na albume je celkovo 10 skladieb s priemerom 5-6 minút. V každej skladbe si viem nájsť pre seba nejaký zaujímavý moment a neviem vypichnúť nejaké jednoznačné hity. Celá nahrávka je veľmi vyrovnaná, ale keď chceš skúsiť aspoň jednu skladbu, tak si pusti „White Noise“, tam budeš počuť celú esenciu kapely. Alebo skús aspoň záznam zo živého hrania v rádiu KEXP. Možno počarujú aj teba.
V lete vôbec nehrávame a ani nemienim sa niekde v týchto 40 stupňových teplách trápiť na podiu.Ale klubové akcie, to je niečo iné.Už dlhšie som sa snažil aby sme sa dostali na tento festival, či už ako divák alebo s ABORTION. Aj keď sme s organizátorom Elisom už neaký ten piatok kamoši, tak až teraz ,mi kývol, nevediac že toto je aj zároveň rozlúčkový ročník. Pýtajte sa sami seba, prečo je to tak, prečo padajú všetky tieto skvelé undergroundové festivaly jeden po druhom ako domček z karát. Odpoveď je jednoduchá. Peniaze!!! Náklady na všetko sa zvyšujú neúprosne a ceny kapiel tiež. Do toho dajte predražené koncertné agentúry a máte to. Cestovanie sme vyriešili letecky do Kodane a odtiaľ je to už len cez most do Malmo. Prilietame v sobotu, ale hráme až v nedeľu. Pravdaže pôvodný plán je pozrieť si Kodaň. Chlapci už narážajú prvé pivo vo Viedni na letisku, ja pijem kýble kávy, holt chute oblbovákov sa vám po rokoch dosť rapídne menia. Na letisku mňa aj Ondra odstavujú prvých , netuším prečo? hahahaha. Pamätám si ako ma dôkladne vo Viedni prehladávali , bolo to tesne po tom ako nejaký magor v topánke preniesol na lietadlo výbušninu a mňa tam dusili asi pol hodinku až som si uvedomil, že mám na sebe mikinu Abortion s troma inkvizítormi (španielska inkvizícia z Monty Python) na chrbe a s nápisom, "Si pripravený na šialenstvo", tak som to pochopil. Tu sa im nepozdáva môj Boss efekt a dotyčný pánko s papierikom na drogy toľko ho obtiera až začínam veriť tomu, že sa to premení na balík heroinu.
Prespať v Kodani a na druhý deň ísť do Malmo. Vraciam sa na miesto činu po asi skoro 15 rokoch. Prvý šok je teplota. Kým u nás umierajú ľudia od tepla , tu je 19 stupňov a pribalené mikiny nám naozaj padnú vhod a večer je nám aj zima. Prechádzame sa po meste a ja sa nestačím čudovať ako sa to tu zmenilo. Štyri roky, ktoré som tu trávil vo mne zase prinášajú spomienky ale aj bolesti. Chalpcov sprevádzam po meste a ukazujem a rozprávam im až do úplnej nudy historky. Mesto sa zmenilo šialene, teda okrem totálnej výstavby nových budov a dvoch nových liniek metra, to ja chlapec z Náhorného Slovenska, kde za 40 rokov nevedia vybudovať jednu diaľnicu, proste nechápe. Ten Hygge štýl je už dávno zo mňa preč a som už dávno znaturlizované klbko nervov, made in Slovensko. Dohodli sme stretávku s mojim starým kamošom Pištom, ktorý tu už asi 20 rokov žije aj s rodinkou a pôvodný plán prespať niekde na hoteli nám zrušil, že sa vyspíme u neho. Prechádzame sa po meste , dáme si pivko a chystáme sa navštíviť našu legendárnu krčmu Fermetoren, kde sme voľakedy chodili na pivko, keď to ešte kompletne zásobovali Mikkeler. Počasie nám naozaj praje a mesto je plné turistov, Na Nyhavne sa nedá ani len chodiť. Zapadáme do Fermetorenu, kde sa zvítame s Pištom, ktorého som už nevidel asi rok a pri pohlade na tabulu, kde je narazených asi 40 pív to neveští nič dobrého. Okoštujem pár íp a potom sa už venujem len ležiakom.
Pred polnocou sa vydávame na cestu k Pištovi, čo je mimo mesta ale vlakom v pohode. Zvalím sa v obyvačke na nafukovačku a neni ma do rána, keď som už o piatej hore, predsa len som zvyknutý skoro vstávať a Miro už tiež plaší so mnou. Celý byt ešte spí a dávame sprchu a konečne sa preberieme. Vstávajú aj ostatný a zvítávame sa aj s Pištovou rodinkou, kedže ich dve dievčatá som ešte ani nevidel odkedy som odtiaľto preč, lebo ešte neboli na svete keď som odchádzal. A tak kecáme, spomíname na staré historky a smejeme sa. Gabika nám pripravuje skvelé raňajky a aj sa lúčime, lebo pred obedom máme byť na letisku, kde si nás prídu vyzdvihnúť. Ďakujeme za pohostenie a lúčime sa, Pišta ide s nami a berieme ho ako bedňáka, kedže nám nemá kto pomôcť s distrom. Ideme docela nlahko, čo bol aj zámer . Nebudeme platiť šialené sumy za gitary a iné veci, keď nám to vedia na mieste požičať. Navyše takto ušetríte kopu času a nervov a pôvodný plán nášho už bývalého gitaristu Libora, ísť s autom, nám všetkým až podlamovalo nohy, keď sme si predstavili také 4 dni v aute, radšej nebudem hrať!!! Na letisku si nás s dodávkou vyzdvihuje šofér Sergio a hor sa do Malmo. Oresundský most (to je ten najdlhší v Europe a s tunelom pod morom) je upchatý skrz haváriu a tak sa aspoň kocháme výhladom na more posiate veterným parkom. Kokoti ezoterický by u nás aj s touto našou spatočníckou spoločnosťou asi dostali infarkt. Ja neviem, to celá Škandinávia, Nemci, Rakúšania sú tí blbý??? A tak prečo tam chodíš robiť?? Desí ma to stále viac, koľko kokotov u nás má priestor na prezentáciu. Voľakedy takýmto v krčme prijebali už pri dverách, nech sa neopováži sa ozvať celý večer.
Dorážame na miesto činu a ja s otvorenou hubou pozerám na tento dokonalý klub PLAN B. (Viete o tom, že tak sa mal volať ABORTION v čase keď sme bývali v Kodani a Libor s nami nehral vtedy kvôli škole?). Absolútne dokonalý klub. Chodím hore dole, sledujem a nechápem. Toto je klub s troma pódiami a to hlavné je tak, že tam môže byť 500 ľudí alebo po odstránení steny aj do 1000. Aj celá akcia dnes prebieha na dvoch pódiách a mi sme si vyslúžili to hlavné podium aj keď nám je to v podstate jedno, lebo hráme rovnako ako pre 10 tak pre 1000 ľudí ale máme za sebou ledkovú stenu na logo. Super.Do toho veľký výčap, kuchyňa s kuchármi, ktorý keď nám dali jesť sa ešte prišli opýtať či nám chutilo a či niečo nepotrebujeme. Nieee, toto moja Slovenská rozdrápaná duša nedáva! Zvítame sa s Elisom a tak isto aj s celým tímom . Dostávame inštrukcie a ja vybalujem distro, hneď vedla Immolation, ktorý práve teraz robia soundcheck na podiu. Okrem toho že je tento klub tak skvelý, tak Elisov tím ho vyšperkoval ešte takými drobnosťami, ako hracia konzola v zákulisý, hádzanie šípok do ukrižovaného Ježiša alebo led TV na fajčiarke kde nonstop idú DIY rozprávky od miestneho umelca. Nerozumeli sme tomu,ale usúdili, že toto je fakt brutal.Kedže nemáme zo sebou nástroje, tak nám chlapci mile radi požičajú a Elis vyťahuje svoje staré gitary, Ondro je spokojný ,akurát ho tá páka trocha desí a mne sa ujde Fender jazz, čo je basa, ktorú som vždy chcel mať a Elis k nej dodáva ešte vetu "To je chlapcov z Entombed" . No.....
Pomaly sa začínajú trúsiť ludia a je neďela, tak nejaké prehnané očakávania ani nemám aj keď festival ide už od piatku ale že vraj dnes je niekde tu nablízko aj Testament. tak to potom už nechápem. Prvá kapela na velkom podiu to odpaluje XIAO. Hrajú nebrúsený fastcore s ženským vokálom a predvedú naozaj energickú show. Na malom pódiu už začínajú JORDFAST čo je black metalový projekt Elisa
a toto je ich debutový koncert. Hrajú klasický black metal so všetkým čo k tomu patrí a tie červené obrátené neónové kríže po boku pódia tomu pridávajú šialenú atmosféru. No musím už bežať , lebo na hlavnom pódiu zase vystupujeme mi s ABORTION. Zvukársky tím je profi ako hrom a za 10 minút máme všetko nastavené a nahodené. Paráda. Čakáme kým dohrajú na malom pódiu a ľudia sa pomaly presunú k veľkému , pravdaže to prebieha pomaly a mi už musíme začať, tak do toho hrábneme.
Zahráme klasický set a ľudí pod podiom pribúda stále viac a od polovice setu sa dajú už aj do pohybu. To že ste hrali dobre , tak to vždy prezradí po sete rada pri distre. A až na fakt, že som niesol len malý príručný kufrík do lietadla s distrom, tak 3/4 vecí padne za vlasť. Super, chlapci už dávajú do seba pivká a Miro s Pištom sa rozhodnú skočiť do mesta, že si ho pozrú. Za hodinku sú späť a s hrôzou mi hovoria, ako zaplatili 28 eur za dve malé pivá. No a tu je odpoveď, že prečo chodia Švédi kupovať chlast do Dánska. Sledujem ešte MARTYRDOD a nejak nemajú svôj deň, lebo sa dosť huste mýlia.
Nejak ma to vôbec nebere. Zato DISRUPTED zabijú takú show zo starým oldschool death metalom, že až to lahodí môjmu uchu. Na vedlajšom malom pódiu si pozriem stoner/sludge kapelu BRAIN BURN
Toto mi zalahodilo na dusši ako hrom, toto bol pre mňa absolútne top tochto večera. IMMOLATION sledujem len pár songov, nejak ma to neberie, ale s Ross Dolanom sa odfotíme obaja s Ondrom. Legenda je proste legenda. Na Hotel sme sa neboli cheknúť a dohodli sme sa, že nás tam zoberú po koncerte aj s ostatnými kapelami. tak aspoň sa zoznamujem s Ľudmi pri distrách, kecamé, meníme. Zoznamujeme s atu s chlapcami z vydavateľstva I HATE Rec., ktorý ma udivujú svojou znalosťou Českej a Slovenskej scény a dokonca ovládajú pár slov po Česky. Sympatický chlapci, Kecám aj s Elisom a pýtam sa ho na grafiku festivalového trička, kde Čajka žerie potkana. Vraj nápad vznikol podľa skutočnej udalosti, keď na námestí v Malmo niekto natočil ako čajka zožerie potkana a zavesil to na youtube. A mačky nebudú mať čo žrať.....Okolo polnoci nás Elis berie na Hotel, čo je poriadne luxusný hotel v meste, kde už chlapci z XIAO ležia pri recepcii poriadne naložený. Ideme na izbu, čo je fakt luxus a máme dve malé pivá zo sebou. Takže sa osprchujem a idem spať. Ráno máme čakať dole pred hotelom o 8,30. Zaspávam v tej luxusnej posteli ako bábätko a musím uznať že je lepšie ako moje doma, teda od toho je asi všetko lepšie. Ráno už sme hore o šiestej a ideme na raňajky, dáme hektoliter kávy a hor sa pred hotel , kde nás už Elis čaká a ideme do potravín, kde si idú kúpiť nejaké sladkosti, ide aj Miro a vyjde von zo smiechom, že mi z trucu chcel kúpiť Motorhead pivo,ale nealkoholické!!!!! Tento svet sa už zbláznil úplne! Ideme ešte do mesta, kde zisťujem, že nás čaká Giulio (Cripple Bastards) aj s priateľkou a s kuframi a tiež idú na letisko do Kodane. Tak sa zvítame a kecáme celú cestu. Elisovi ešte na koncerte som rozprával že som v Kodani žil asi 4 roky a on nasrate mi hovorí, že to si ma ani raz neprišiel pozrieť!! Trvalo mi hodnú chvílu než som mu vysvetlil, že to bolo už asi pred 15 rokmi. Aj som mu povedal, že aj by som sa sem rád vrátil aj za prácou aj s celou rodinou. On sa toho chytil a pred hranicami Švédsko/Dánsko ma podpichuje, máš ešte poslednú šancu tu zostať , môžem to ešte otočiť. Pýtam sa Giulia, koľko je stupňov u vás v Taliansku, 42. U nás 40, tak sme na tom lepšie. Tu je 18. Šialené, ešte si spomínam na moje prílety domov v lete, keď z 16 stupňov idete o desiatej večer na letisko, kde je 32.
Lúčime sa s Elisom a ďakujeme mu za možnosť zahrať si po dlhom čase v Škandinávii. Je veľká škoda že tento skvelý festival končí. Preto sa rozhodnite aj vy či budete chodiť už len na festivaly, kde s 100 metrov budete pozerať na velkú obrazovku a tvrdiť že ste boli na festivale alebo chodiť do klubov a tam si vychutnáte tú energiu čo vám kapela dáva!
Vo Viedni vystupujeme z lietadla poobede a Miro hovorí "Boha to teplo z tých motorov je šialené", neboli to motory , to bolo počasie.
B.U.B.D. je kapela z amerického Arkansasu, ktorá vznikla v 90-tich rokoch. Pred touto kapelou sa väčšina členov stretla v hardcore straight-edge kapele Benchmark, s ktorou ešte v prvej polovici 90tich rokov vydali jedno kazetové EP a 7palec. Od roku 1996, po zmene zloženia, kapela funguje pod názvom Burned Up Bled Dry, aktívne koncertuje a nahráva dva 7 palce (roky 1997/1998). Tá druhá nahrávka vychádza dokonca pod hlavičkou Slap A Ham recoreds. Potom sa členovia rozídu každý svojou cestou životom, aby po vyše 20-tich rokoch a návrate do rodného kraja zistili, že stále majú chuť spolu hrať. A nie len hrať, ale aj skladať nové songy. Tak sa stalo, že v pôvodnej zostave nahrávajú v roku 2024 debutový album – Next Stop...Dead Stop... Príbeh hodný amerických blockbusterov, ale tu sa nachádzame na poli hardcoru a powerviolence. Aj tak klobúk dole, že sa členovia po toľkých rokoch hecli na takýto výkon.
Album nakoniec vyšiel v roku 2026 vo San Franciscom vydavateľstve PRANK records. Nachádza sa tu 26 songov, ktoré majú cca 25 minút. Starí fotri teda nič nestratili na energii a tvrdé jadro sa tu valí plnou parou v pred. Drtivá ťaživosť stredo-juhu USA sa tu mixuje s vplyvmi PV a melodickým priamočiarym nábojom 80-tkového hardcoru. V praxi to potom vyznieva veľmi pestro a skladby sa pohybujú od pár sekundových výpadov čistej energie po 2-3 minútové klasickejšie hardcorové skladby. Pre niekoho možno mačkopes, pre mňa pozitívne vnímaná pestrosť.
„THIS PLANET IS A FUCKING TRAIN WRECK
COLLISION COURSE WITH ITSELF
NEXT STOP IS A DEAD STOP,
TWO TRAINS CAN'T RIDE ON THE SAME TRACK“
Pár desaťročí to trvalo, ale vonku je album, ktorý určite len tak nezapadne a je tou povestnou čerešničkou na hudobnej dráhe týchto borcov z Arkansasu. Ďalší dôkaz, že hudobná vášeň v hardcore nemusí vyprchať ani po mnohých rokoch.
