Štastný nový rok!!

V mene celej redakcie, Vám prajeme šťastný, pokojný a zdravý nový rok.Nech Vás nachádza len dobrá a poctivá muzika a nech vás obchádzajú módne trendy . Počúvajte hlas vašeho svedomia  a srdca a nie hlasy politikov, farárov, vodcov a inej nepotrebnej verbeže tohoto sveta. NA ZDRAVIE!!!

URSUT "Dårarnas Paradis" CD (samovydanie)

Boha jeho.Švédsko.HCpunk. Reku dám, či motyka vystrelí alebo sa budem musieť utápať v technickej dokonalosti a emotívnými kokotinami.A čo sa stalo? Motyka vystrelila!! Kokos toto je jazda jak hrom. 14 pieseniek obsahuje tento album a nedá vám vydýchnúť ani na minutku. Totálne po krk naplnený energiou .Tempo sa nesie vo fakt rýchlom slede, ktoré v posledných rokoch, nie je až tak typické na tento štýl.Do toho dajte fakt perfektný zvuk, ktorému (aspoň pre mňa osobne) kraľuje agresívny zvuk bass gitary. Neviem o tomto nič povedať, len si to púštať znova a znova. Vieme že Škandinávia plodí len a len kvalitku , ale priznajme si že v poslednom čase práve rýchlosť kapiel ide do úzadia a do popredia sa dostávajú emotívne,krvácajúce, dievčatkovské melódie. Tuto to nenajdete. Len číra a kvalitná, rýchla, agresivita! Presne o tomto by mal byť HC/Punk! Paráda!!!!
-Lepra-
http://www.ursut.se/
BANDCAMP

IDIOT TALK „S/T“ 7“EP 2011 (Build Me A Bomb Records)

Od gitaráka z Confusion som okrem singlu a platne Youth Avoiders kúpil aj singel a platňu Idiot Talk (vraj jeho najobľúbenejšia domáca kapela súčasnosti)... Keď som si Idiotov prvýkrát pustil, tak som sa trochu aj čudoval, bo oproti Youth Avoiders bol ich sound oveľa neučesanejší a celkovo prejav bol absolútne punkovejší, vrátane flegmatického hlasového prejavu, ktorý bol tak typický pre 80s UK vlnu punku. No čím viac som to počúval, tým viac si to podmaňovalo aj mňa, hoci to trvalo omnoho dlhšie jako při Avoideroch…

Od prvých momentov úvodnej „Where is the fun?“ je každému jasné, že toto je odpoveď dnešnej generácie na druhú vlnu punku ako sa patrí a so všetkými náležitosťami. Rýchly nekompromisný song, ostrý zvuk mierne skreslenej gitary, do toho buble basa a bicie klepocú ako keby ani nazvučené neboli a zosnímal ich len priestorový mikrofón zavesený kdesi v strede miestnosti, spev náležite flegmatický a hrubozrnný šmirgľoidný, ale parádne pasujúci do celkového prejavu kapely. Takmer bez pauzy sa napájajúci „Keep your cross“ je mierne v pomalšom tempe, no rovnako nekompromisný ako song úvodný, no tretí „Fixie bike“ je zas neúprosná priamočiara nakladačka. B-čko otvorí pomalšia „Payback“ a kolekciu uzavrie tempovo podobná „Punk is the new black“, ktorý je svojou skoro dvojminutovou hracou dobou najdlhším songom singla. Nie je tu žiaden hit – všetky fungujú samostatne, všetky sú rovnocenné, nech si pustíte hociktorý z nich, stále je to len surový 80-kový punk as fuck, ktorý buď milujete, abo si vys.... Asi tak...

-Majto C.-

REFLECTIONS OF INTERNAL RAIN / DEER IN THE HEADLIGHTS „split“ LP 2011 (Good Samaritan Records)

Toto splitko som vybral z poličky asi po polroku a veruže som ho zas párkrát vyzvŕtal, ako keď som ho po minuloročnom Ffude-e doniesol domov. Balkánske kapely skrátka stále tešia moje sluchovody kvalitnou produkciou.

Z A-strany o priazeň bojujú srbi REFLECTIONS OF INTERNAL RAIN, ktorí už tiež mali možnosť predviesť svoj set v Seredi. Ich mierne nametalovatelý crust-hardcore s ujačaným vokálom fungoval skvelo na pódiu a parádne funguje aj z drážok albumu. Miestami mi to vzdialene pripomína švédskych At the Gates (asi spôsobené tou kombináciou hysterického vokálu a melodických zdvojených gitár a rýchlych bicích), najviac asi v štvrtom songu „Flashes of ease“, ale celkovo sa ich muzika dobre vstrebáva – je to rýchle, plné melódií, pritom stále dostatočne tvrdé a má to v sebe dostatok zaujímavých momentov – dobrým príkladom je napr. posledný song „Answers“ plný rôznorodých pasáží (a že sa ich tam, vzhľadom na 5-minútovú dĺžku, vošlo). Škoda, že okrem tejto starej nahrávky nemám žiadnu ďalšiu z produkcie týchto srbských mladíkov...

To z B-strany znejúci DEER IN THE HEADLIGHTS z Bosny a Herzegoviny sa tiež veruže nedali zahanbiť. Aj ich produkcia je mierne líznutá crustom a ich hardcore so ženským hrdlom znie veruže dosť dobre. 8 songov, ktoré sa tiež vyznačujú značnou melodikou gitár a hoci sú ich skladby priamočiarejšie ako u srbov, aj DITH dosť pracujú s tempom a neznejú jednotvárne. A Milica má skrátka v hrdle pekne chorého krkavca. Nie je to síce až taká ukrutnosť ako napr. Gattaca, ale tiež sa to dobre počúva a možno sa časom k úrovni tvorby čechov aj priblížia. Zatiaľ to síce ešte neznie dokonalo, no napr. taká „Black eye“ znie nadmieru zaujímavo a vyzreto, rovnako ako posledná „Story ´till the end“ – bosniakom to skrátka v pomalších tempách viac svedčí a tu sa to naplno prejavilo, čo mi vždy hneď po „čiernom oku“ nasledujúca „Basement of memories“, hraná prevažne v rýchlych tempách, len potvrdzuje. Napriek všetkým výhradám sa to stále do uší derie dobre a ani ten rok a pol, odkedy to mám doma, tomu neubral na príťažlivosti a stále si to v pohode celé s chuťou vypočujem...

-Majto C.-

ROIR: https://www.youtube.com/watch?v=wjzsByYpQeY

DITH: https://www.youtube.com/watch?v=uyFcAXTxpsc

BLANK „Calix“ LP 2012 (Fucking Kill Records)

Po mojom objavení tohto malého nemeckého vydavateľstva, resp. jeho zamerania na balkánsku scénu (ale aj domácu, nemeckú), skúsil som aj tento titul a hoci to bol pre mňa dlhý čas dosť tvrdý oriešok, nakoniec som rád, že som to po prvom vypočutí nevzdal a neponúkol niekomu pod cenu. Tvorba týchto germánov ma časom skrátka chytila na správnych miestach...

Po úvodnom intre sa ozve burácanie gitary a crustoidný náklep so zúrivým revaným vokálom, no tempo sa rýchlo zmení do stredného a ozvú sa aj kričané zbory, aby sa o záverečné momenty postarali sekané gitarové riffy a pomalé bicie za neustáleho revu. Druhá „The abyss“ ide hneď od začiatku v duchu miernejších temp a podivne drsnej atmosféry, no ešte väčšia temnota príde s treťou „Turme“, ktorá začne vybrnkávaným úvodom, za ktorým nasleduje temne rifujúca gitara, pomalé komplikovanejšie rytmy vyklepávajúce bicie a ten rev, čo doprevádza túto skvelú muziku – dokopy to pôsobí až devastujúco. Úplne až mrazí z tohto songu. V podobnom tempe i duchu sa nesie aj posledná na A-strane „Folgen“ (no ešte predtým okolo preletí poväčšinou v klasickom crust tempe odohratá „Totenwache“), pri ktorej si vždy uvedomím, že keby nemali Blank rýchlejšie songy a tak agresívny vokál, tak by ich tvorba mala veľmi blízko ku kapelke Kurort, ktorých mám mimochodom tiež v obľube pre ich neuchopiteľnosť a atmosferiku. A temnota vás zavalí aj po obrátení bielej platne a nedá vydýchnuť. Či už je to hneď úvodná „Rotten kingdom“, ktorá ku koncu na pár chvíľ prekvapivo zrýchli, alebo hneď nasledujúca temnota „Fussvolk“, ktorá drása svojou naliehavosťou, či záverečná „The chalice“, ktorá síce odštartuje správne crustopalným tempom, no po chvíli sa zmení na ťaživú rúbanicu, ktorá prejde do lomozu pripomínajúceho štartujúce lietadlo. Jediným rýchlostným spestrením je tak, na B-čku tretia, „Bruch“, ktorá je s prekvapivou (skoro až grindovou) klepanicou aj najrýchlejšou položkou albumu. To jednoducho celé treba počuť. A nie raz, ani dvakrát – toto je muzika na veľa počutí, kým jej úplne prepadnete, ale potom dokáže pekne odmeňovať...

-Majto C.-

BANDCAMP

https://www.youtube.com/watch?v=LW9NlICv0WI

BEST OF 2013

Takže asi ako každá správna redakcia aj my sme sa rozhodli (teda ostatný to dostali príkazom), že urobíme si aj my rekapituláciu, toho najlepšieho, čo sme stretli v našich ušiach v roku 2013! Takže tu máte rebríček našich nahrávok, ktoré podľa nás v roku 2013, nám najlepšie obšťastňovali, naše úšné mazivo:

LEPRA (Bez poradia):

CONTROLLED EXISTENCE /ALEA ACTA EST split 7"EP
JAKUBYSKO / PASKUDA split 12"LP
MOTORHEAD "Aftershock" CD
GHOST B.C. "Infestissuman" LP
MINISTRY "From Beer To Eternity" CD
BLACK BONED ANGEL "The End" CD

JanIP (Bez poradia):

WARFUCK "The Weak And The Wicked" LP
TRIAC / DISCIPLE OF CHRIST split LP
SAY WHY / SHEEVA YOGA split 10"LP
JAKUBYSKO / PASKUDA split LP
CHIENS "Vulture Are Or Future" 10"LP
CONTROLLED EXISTENCE / ALEA IACTA EST split 7"EP

RadoKAZ (Bez Poradia):

SETE STAR SEPT "Visceral Tavern"  LP
NICK CAVE & THE BAD SEEDS "Push The Sky Away"  LP
 GHOST‎ "Infestissumam"  LP
THE RITA " Escorting" 3LP
THE GOVL " Buzzbox" 7"
DEAD CAN DANCE "In concert"  3LP

Majto (bez poradia) :

YOUTH AVOIDERS - s/t LP
UŠTKNI - Oči šelem/Protijed LP 
COMPLICITÉ CANDIDE Rouhat CD 
IBAKUSHA - Pandora LP 
DOPELORD - Magick Ritual LP
INNOXIA CORPORA / TELEFON- ... drát nad plotem splitLP

DOPELORD „Magick Rites“ LP 2013 (Heavy Metal Vomit Party)

Na prvý Twiggyho vydavateľský počin som čakal síce trošku dlhšie, no o to príjemnejšie potom bolo, keď sa mi konečne dostal do rúk. Parádna vec, počínajúc obalom, na ktorom prevláda čierno-zelená kombinácia, cez vinyl v rovnakej dvojfarebnej kombinácii, až po muziku na ňom zaznamenanú.

Pre mňa doposiaľ neznáme štvorčlenné teleso z poľskej Lubline, ktoré holduje 70-kovým psychedelickým albumom, mágii a bylinkám.

Čože za produkciu možno vypočuť na albume? ˇÚvodný song „The pentagram“ je ťaživá inštrumentálna kompozícia založená na dvoch dokola sa opakujúcich motívoch, no napriek tomu mi tých 6 minút nepripadá zbytočne strávených, práve naopak – spracovanie je tak magické, že takú myšlienku ani nepripúšťa... Nasledujúca „Ghost cargo from the bong“ začína ešte ťaživejším motívom v duchu starej tvorby Black sabbath, čo umocní moment, keď sa ozve spev – to je čistá kombinácia Ozzyho v 70s a Messiaha Marcolina, čiže vysoký ťahavý vokál umocňujúci pochmúrnu náladu muziky. Parádne je aj kvílivé sólo gitary, či mierne zahuhlaná basová vyhrávka, po ktorej song mierne pridá na tempe a ozve sa ďalšie gitarové sólo dofarbené wah-pedálom. Parádička. Nebudem rozoberať všetky songy a pripravovať vás o pôžitok z objavovania, len ešte bonznem, že úvodný riff s vyhrávkou v songu „Possessed“ otvárajúcom druhú stranu je akoby spod rúk Grega Mackintosha a Aarona Aedyho (veď viete, ktorí sú to – páni čo našli svoj Stratený raj...), potom tempo znovu zvolní a mazľavé riffy a kvílivý spev nás opäť strhnú do svojho objatia a kolíšu nás do bezvedomia. „Magick holocaust“ opantá hypnotickým, primitívnym, jednoakordovým motívom opakovaným do nemoty, do toho nevzrušivý spev v podobnom „rozsahu“ a monotónne bicie. Všetku tu jednoliatu masu na chvíľu naruší sólo, no po chvíli sa záhuba valí ďalej skrz útroby a strháva myseľ do neznáma... To treba počuť na vlastné uši, každý si nájde svoje obrazy záhuby a zmaru, čo robia tak fajnovo na duši... 6 songov heavy-stoner-doom-metalu, čo nenechajú nikoho chladným, alias rozpália aj chladnú mŕtvolu…

-Majto C.-

TYRELL´S OWL „Empathy Test“ CDr 2012 (Dzsukhell Rekords)

Keď som túto kapelu počul po prvýkrát pri ich februárovom vystúpení v Šali, sánka mi zaklopala na kľúčnych kostiach – absolútne dokonalý zážitok. Tam som od nich kúpil aj toto v A5-kovom euroobale zabalené cd, ku ktorému je priložená textová „knižka“ s textami v angličtine aj v rodnom jazyku, kde je aj vysvetlené pozadie názvu kapely, či jednotlivých textov – skvelá práca!

No podstatné je, čo je na ňom – z toho mi klepoce sánka ešte aj po takom čase – neskutočne výživný a našľapaný mix neocrustu a melodického hardcoru s množstvom premáknutých inštrumentálnych častí a dvomi pekne ochraptelými vokálmi. Už od prvého songu „Social prisoners“ (s mimoriadne mrazivým textom) kapela ukáže, čo od nej môžeme očakávať – prestrieda tempá, nálady, vokalisti okrem revu a škrekotu aj pohovoria, skrátka, jedno skvelé predstavenie za doprovodu dvoch skvelých gitár, zaujímavých bicích a basy plniacej svoje povinnosti hlbinným dunením pod gitarovou hradbou. Nasledujúci song sa po krátkom úvode prehupne do tradičného crust-tempa, no aj tu kapela občas zvolní, okrem gitarovej vyhrávky opäť dominujú skvelé vokály. Podobne je na tom aj tretia „Viharjelzés“, kde sa navyše objavia aj náznaky „čistého“ spevu, čo v tejto drsnej víchrici pôsobí maximálne spestrujúco. V predposlednej „Future is a too hollow dream“, ktorá začne rýchlym náklepom, no zhruba po minúte spomalí, sa v záverečnej časti, okrem dvoch prekrývajúcich sa mužských hlasov, zjaví čistý ženský spev (vzdialene farbou pripomínajúci Anneke Van Giersbergen) – pekná pasáž. No napriek nesporným kvalitámn všetkých songov, pre mňa je vrcholom tejto nahrávky záverečný „As the night comes“. Po melodickom úvode nastúpi crust klepanica, no tradične je vystriedaná pomalšou časťou. Skvelá je hlavne pasáž, keď po krátkom tichu začne gitara súkať drsný riff a druhá do toho hrá jednoduchú vyhrávočku, načo zas nastúpia oba vokály a bubeník pridá svoje skvelé party – pod celou tou hlučnou stenou počuť v závere aj decentnú klávesovú plochu – jednoducho nádhera...

Pre milovníkov neocrustovíc povinnosťou, ako aj pre ľudí, čo radi muziku hranú mierne komplikovanejšie. Už nech je vonku to dlhosľubované splitko s The Citadel!!!

-Majto C.-

http://tyrellsowl.bandcamp.com/

IRON REAGAN "Worse Than Dead" CD 2013 (Magic Bullet/A 389)

Keď si myslíte, že Municipal Waste je retro thrash kapela, tak to ste asi nepočuli ešte ich bočák IRON REAGAN. Projekt poskladaný z ľudí, čo už majú svoje skúsenosti z viac menej známych a neznámych spolkov, ktorému kraľuje Tony Forresta (Municipal Waste) ako vokalista. Povedali si, že položia poklonu všetkým starým a podotýkam, kurva dobrým thrash kapelám zo začiatku 90tych rokov a tak do jedného mixéra nahádzali to najlepšie od kapiel ako Nuclear Assault,D.R.I., S.O.D.,Cryptic Slaughter a výsledný koktail, je 19 úderných, svižných ale v neposlednom rade, poriadne špinavo znejúcich tharshcore vypaľovákov. Absolútne retro a keby mi niekto tvrdil, že toto bolo nahraté v roku 1993 ale z nejakého dôvodu to nevyšlo nikde, až teraz, tak mu to bez podozrenia zožeriem aj s navijákom. Páči sa mi to určite lepšie ako povedzme spomínaný Municipal Waste , lebo ešte tento projekt nie je zaťažený nejakým dlhom voči vydavateľstvu a fanúšikom, ale len si tak z dobrej vôle sadne partia kamošov a brnkajú to, čo ich baví. A presne to cítim z tejto muziky. V pláne je už aj split z Exhumed, tak sa normálne teším!
-Lepra-
BANDCAMP

HANBA „IIII“ MC 2013 (Skaven Records)

Na poslednej akcii v Šali som do rúk dostal kazetu, že či by som na ňu nenapísal recenziu. Chvíľu som si doma lámal hlavu, že ako ju vypočuť, bo všetky zariadenia na kazety už mám mimo prevádzky, no našiel som materiál na vypočutie na sieti....

A je to teda vec – ostatne, o kapele, na ktorej sa podieľa Banán som teda pochybnosti nemal. Oproti jeho predošlým pôsobiskám (Balaclava, no najmä Lahar) je Hanba v miernejších a melodickejších vodách a to ako hudobne, tak aj jeho vokálny prejav je tomu prispôsobený. Hneď od úvodných tónov prvého songu je v ponuke rinčivý zvuk gitár, ako zo začiatku 80s v Amerike, striedajú sa tempá, objaví sa príjemná vyhrávka – no šupa hneď od začiatku. Druhý song „Nová příležitost“ nekompromisne rozdrbe ksicht hneď v úvode a preletí hlavou nehoráznym tempom, ktoré sa do stredného zmení až v záverečnom refréne. Rovnako je to aj u songu „Černý kafe pro černý duše“ – absolútne skvelý oldskúlik, čo ja rád. Záverečná „Stopy“ začne príjemnou melodickou vyhrávkou gitary, stredným tempom (ktoré vydrží po celý čas) a je opatrená fajn textom (šak Banán...), celá má takú zvláštnu melancholickú atmosféru, že ma na jej konci mrzí, že je ticho. Nezostáva iné, len pustiť a počúvať znova - dal som to hneď na prvý pokus po sebe 10x a zakaždým to počúvam niekoľkokrát po sebe a stále to funguje.

Kto si potrpí na melodický punk-hardcore starého amerického strihu s fajn textami, nemal by váhať. Skvelý materiálik, ktorý by niekto mohol aj na čiernej 7-palcovke vydať. Ešte jeden dopad na mňa mala táto kazeta – normálne som po nete začal pátrať po nejakom kazeťáku – veď v krabiciach pod posteľou mi ich leží pár stoviek...

-Majto C.-

http://hanba.bandcamp.com/

TENDENCIE "Farbika na Umelú Nákazu" 10"LP (Samovydanie)

Uf. Docela ma, náš redakčný kolega Majto s touto ich nahrávkou prekvapil. Chlapci po tridsiatke, keď už človek vie, čo bude robiť a ako sa rozhodli, že si založia kapelu, kde budú hrať, to čo sa im páči a navyše si to pekne vydajú sami. Paráda. takto by to malo byť! Takže kapelka TENDENCIE sa rozhodla, že bude hrať ten mix punk/HC s textami v rodnej reči. U tohoto štýlu pravdaže na prvom mieste sú texty.No a tie sú už vyzreté celkom dosť a navyše do toho poriadne refrény hulákané v zbore. Zvuk je celkom metalový, čo robí práve to, že to zaraďujeme do škatuľky Hard Core. Svižné rytmy, občas rýchle, občas skákavé, rezavá gitara, ktorá sa nebojí aj vybrnkávať, chrapľavý vokál, ktorému je všetko rozumieť, dobré refrény. Nemám tomu čo vytknúť a to ešte k tomu prirátam kvalitný obal, texty (aj v angličtine) aj s vysvetlením, čo majú na mysli v tom ktorom texte práve a navyše  aj download kód k tomu. Hitovka? Je ich viac, mne utkvela punková vypaľovačka  "Byť sám Sebou".Voľakedy som počúval dosť husto tento štýl, až mi ho raz znechutil jeden ezoterický punk biznismen, keď na svojom labeli chrlil jednu dedinskú somarinu za druhou a tak je na čase obnoviť lásku k úprimnému DIY HC/Punk štýlu a Tendencie je k tomu skvelý štart. Kvalita za rozumnú cenu!
-Lepra-
Bandcamp
Bandzone

ABORTION, CHAPPA´AI, ALEA IACTA EST, DARCHAIC, SEDEM MINÚT STRACHU, TRANZ - 7.12.2013 Šaľa, klub Peklo

S najhlučnejšou rodinkou, Marekom a Jankou Marchinovcami sa v poslednej dobe stretávame celkom často. Spolupráca s nimi je pre nás vždy skvelý zážitok a zábava. Keďže celé toto spojenie berieme ako takú dlhodobú kolaboráciu, tak sme sa rozhodli dať dokopy názvy oboch spolkov a po prvý krát tak oficiálne vystupujeme ako Sedem Supraphon Minút Family Strachu. Do Šale nás pozval Atila, spevák Alea Iacta Est, ktorý koncert robil spoločne s kamošmi pod hlavičkou Ice Nine Crew. Toto bol pre nás s Rišom a Radom jubilejný 20 koncert a bol takmer na deň presne rok po prvom koncerte. Celou cestou nám fičí snehová mela, zato v Šali o snehu poriadne ani nepočuli, cesty sú suché a je aj citeľne teplejšie. Darmo, sme na juhu. Klub Peklo hľadáme s maličkými problémami no nakoniec sme po Jarkovej telefónnej navigácii trafili na miesto, kde nás už očakávala grindová delegácia z Galanaty a Budapešti. Dávam si hneď prvé a ako šofér zároveň aj posledné pivo a tlačíme do seba výborné vega žrádlo ktoré pripravil Tomáš s manželkou. Motám sa po pekle a stretávam celkom dosť ľudí, ktorých som naposledy videl v Seredi na Fudd feste a tak je fajn ich zase takto pokope stretnúť. Maďarské komando Chappa´ ai to hneď z úvodu odpálili nekompromisným noise grind námrdom. Toto bol poriadny záber uši. Všimol som si pár nechápavých pohľadov, ktoré sa snažili v hlave dedukovať a hľadať v tejto mase aspoň kúsok melódie no márne. Tu nebol priestor na chvíľku ticha. Asi v polovici ich setu to Rado nevydržal a zareval si spoločne s nimi do pripraveného megafónu. Jediná vec, ktorá mi trochu u nich vadila bola dievčina, ktorá tu bola ako záskok za jedného z členov. Obsluhovala krabičky a starala sa o špinavý podmaz, pričom iba tak sucho postávala, krútila gombíkmi na efektoch a tvárila sa akoby ju to ani moc nebavilo. Tranz to mali po maďarskom tornáde poriadne ťažké. Mohli sa snažiť ako chceli ale ich punk / hard core znel po tejto hlukovej stene trochu sucho. Tým nechcem povedať, že by to bolo zlé, ale mne to proste znelo potichu, akoby hrali bez bustra. Niektoré skladby boli celkom svižné punkovačky, pri ktorých prvý odvážlivci zahodili svoj ostych a spustili svoje pohybové kreácie. Bonusom na vrch bola koverka Ace of spades od motorovej hlavy. Skoro domáci Alea Iacta Est nenechávajú nič náhode. Z tejto ešte pred nedávnom nenápadnej kapielky sa zrodila zúrivá grindová šelma, ktorá nemá problém roztrhať v zuboch všetko naokolo. Crustové pasáže striedajú rýchle klepačky a grindové rúbanice. Je cítiť, že kapela tu má vytvorené slušné zázemie a atmosféra hustne. Parádny mazec!!!!!! Na pódiu ich striedajú ďalší Galanťania, Darchaic. Kuna, ktorého môžete poznať z Dogma inc. si stavia mikrofón do stredu priamo pred publikum a spúšťajú metalický bes reznutí trashom, HC a štipkou death metalu. Chvíľkami mi to pripomína Hypocrisy. Zvuk je trochu rozhádzaný a nezrozumiteľný čo pri ich technickej stavbe skladieb občas splýva v jednu masu. Zhruba polku ich setu vynechávam a neskôr si všímam, že nie som jediný kto to nevydržal do konca. Abortion vidím naživo už tristošesťdesiatpäťtisíci krát no stále ma to baví. Lepra rozpúšťa háro a už to začína. Od začiatku to má šmrnc a skvelý spád, vôbec sa s tým tak ako vždy nejebú a rúbu jednu hitovku za druhou. Mirči odhodil z bicej súpravy všetky zbytočnosti ako sú prechody alebo kotol a rytmičáku dáva poriadne nafrak. Obecenstvo sa v momente dostáva do varu. Rinčí sklo, hrozí sa rukami, točia sa vlasaté vrtule, všade po zemi je porozlievane pivo a všetci traja potrati majú na tvárach blažený výraz spokojnosti a radosti. Po Abortion je tu čas pre nás, Sedem Supraphon Minút Family Strachu. Úvod prenechávame Marekovi a Janke. Tí nahodení vo svojich typických maskách spúšťajú analógový ušný teror. Marek brúsi na starí odretý vysávač, zatiaľ čo Janka fidliká na pílu. Kurva toto nevidíš nikde inde!!!!! Dávame na hlavy sieťky z cibule a pridávame sa už k tak poriadnemu rachotu. Všetko čo nasleduje potom sa mi zlialo do kopy. Pamätám si len niekde pri konci ako Rado skončil na rukách ale inak nič. Po koncerte pobalíme veci do kári a po spoločnej fotosešn vyrážame domov. Veľká vďaka Atilovi a Ice Nine crew za výborný večierok.

JanIP

Na úvod by som napísal v podstate to isté čo Jano, tak idem rovno k muzike. Chappa´ ai mali na tento jeden koncert náhradou za kybermana nejakú kočku čo krútila bústre, nekrútila ich síce tak presvedčivo ako dajme tomu kamoš Drén naživo onehdá vo Fuge (pecka!), ale čiste hlukovo to aspoň mne do toho ich nátresku sadlo lepšie než ich bežný kompjuterový pazvuk. No a dnes večer ten svoj celý maras ansábel vyhulili do úplného maxima a ja som to totálne žral, najlepší živák čo som ich videl, možno by som trochu preriedil tie pomalé pasáže, ale inak parádny megahluk! Potom hral kto ... hm, sory meno som zabudol, pamätám, že to nebolo zlé, ale chýbal tomu trochu nápad, iskra, chytil som nejakú dobrú pieseň možno dve, slušný Motorhead niekde na záver, ok. Ďalšia kapela idú Alea Iacta Est, dobrý grind, mocný zvuk, šecko porádku sú to starí profíci, len ja som tento večer dáky rozladený kôli tomu, že držím pohotovosť v práci a otravujú ma len taký fukot, tak to sledujem len tak okrajom a moc si to neužívam. Po Aleákoch to vzdávam a idem do auta, do tej kosy, skúsiť trochu spať. Neviem kto ma prišiel zobudiť na Abortion, celý mrzutý a zmrznutý s jedinou vecou v hlave: „ako by som z tadeto nenápadne zdrhol? “ hrkocem dolu na Lepru & co. s predsavzatím: „vzpamätaj sa!“. Jedno dve pivá a pomaly sa vraciam z hibernácie a Abortion hrajú dobre ako vždy, radosť pozerať túto chásku. Furt sa mi ale strašne nechce hrať, fakt mrzutý večer. Nakoniec sa mi ale ako na just hralo perfektne, užil som si to, aj zvyšok nášho komanda bol spokojný, vďaka za koncert Šaľa a skvostné jedlo, sory za suchý report, ale nemám rád akcie keď mám pohotovosť v práci a musím byť ako na špagáte zabitý na telefóne. 

-RadoKAZ-

 

Ako plnohodnotne a príjemne tráviť sobotný večer? Ja mám na to poväčšinou len jeden recept: koncert a stretnutie s kamošmi. Tak som sa aj ten sobotný večer prekĺzal do Šale na mojom minivoze, jak Majtuláš – len červená čiapka mi chýbala. Ešte som cestou v Seredi vyzdvihol tamojšiu osádku, aby sme boli správna nádielková parta...

V Pekle už sa nachádzalo zopár osôb (ak nerátam organizátorov) známejšieho charakteru, ako píšúci a tlčúci kolege Janči, či borci zo skoromiestnej Aley...

Po zápalistých debatách rôznych tém a charakterov sa spustila aj produkcia. Pre mňa prekvapivo začínali budapeštianski hostia CHAPPA´AI, no narovinu poviem, že ich tvorba ma neoslnila. V zostave bicie, basa a slečna s krabičkami + vokál by sa dali narobiť divy, no všetko zabil zvuk – bolo počuť len kvíliace krabičky a duniacu skreslenú basu... Škoda, bo demo znie nádejne...

Po nich sa na pódium postavila trojica z Hurbanova, aka TRANZ a snažili sa rozprúdiť krv prizerajúcich svojím divokým punkom, ktorý mi pripadal taký tradičný slovenský zo začiatku 90s so všetkým čo k tomu patrí – jednoduché songy, mierne nathrashovatelá gitara, ukričaný vokál. Toto však nepovažujem za ich handicap – práve naopak, ja som mal tie kapelky rád a ani set TRANZ ma neurazil, len mal isté rezervy po zvukovej stránke – všetko znelo tak nemastno-neslano (najmä gitara znela jak bezzubá píla), čo je možno škoda...

Keď spustili svoj mlynček chlopaci z ALEA IACTA EST, dúfal som, že zvuk sa zlepší, no stalo sa len čiastočne – gitary síce pekne rezali a Atilov škrekot dobre vynikal, no nejak úplne zanikla Tomiho basa a čiastočne aj Šaňove namakané bicie (aspoň som tešil oko pozorovaním jeho hry – to neomrzí)... Veľká škoda, bo som ich počul s lepším zvukom a to bol vždy iný masaker...

Set ďalších galanťanov DARCHAIC som takmer celý predebatoval s Leprom , Liborom a Pipom, ale ani to, čo som počul periférne ma nejak nelákalo, aby som išiel pozrieť aspoň 1-2 songy. Taký nejaký metal to bol a ten večer som teda bol naladený mierne odlišne...

To set ABORTION (spolu s maďarmi a SMS hlavné ťaháky celej akcie pre moju osobu) som si vychutnal veliceže dobre. Konečne mal niekto aj kvalitný zvuk – gitara znela ako gitara, basa brblotala v tých správnych frekvenciách, do toho skvelo klepotali Mirove bubony a oba vokilly bolo skvelo počuť – no naparádu. Keď si k tomu domyslím songy, čo odozneli, ani dnes nemôžem byť nespokojný. Skrátka, „nová“ podoba Abortion mi kurevsky reže... Libortion rulezzzz!!!

Čerešničkou na dortíku sa stali SEDEM SUPRAPHON MINÚT FAMILY STRACHU, čiže spoločné úsilie noisecorerov Sedem minút strachu s noisovým duom Supraphon Family. A to bola eštelen nálož – čisté sonické peklo. Do neidentifikovateľného rachotu dvoch basgitár a kvíliacich efektov burácali Janove rýchle bicie a občas z toho chuchvalca vystrelil nejaký Radov výkrik. Došli mi slová. Moc takýto prejav nechápem, no musím uznať, že tých 11 minút zanechalo dojem aj vo mne (o majiteľovi baru nehovoriac – ten bolo doslova v piči z toho, čo sa na pódiu odohrávalo) a myslím, že nabudúce to niekde opäť rád absolvujem...

Takýto parádny bol náš „firemný večierok“ DEATH FIST WEBZINU – plný lomozu, rachotu a revu, ale hlavne pohody a dobrej nálady...

-Majto C.-

 

BOMBANGREPP "Förrådd Av Samhället" 7"EP 2013 (Phobia/Halvfabrikat/Skaven)

Väčšinou ma už podobné veci zo Švédska, dáko ani moc netrápia a ani im už nevenujem toľko pozornosti. občas motyka vystrelí ale len občas. Na týchto ma upozornil Jani, že nech to skúsim. Keď som pozrel na počet songov (9) oproti bežným dvom a fakt, že je to singel, tak som vedel, že to nemôže byť zlé. Veru že ani nie je. Hudba je klasický švédsky crust/d-beat.Tu však do karát hrá fakt, že skladby majú kratšiu minutáž a tak celá nahrávka je pestrejšia. Gitara znie ako oceľová kefa, čo sa práve pokúša zoškriabať z plechu, nadbytočnú hrdzu. To isté by som vedel povedať aj o speve. Má to poriadne nasadenie, energiu a hlavne urkutnú dávku  neotesanosti a toho klasického, severského raw soundu.Obal hodený do punkového hábu (kamarát okomentoval obal, že ksicht na ňom je ako postavička z Majora Zemana) texty v rodnom jazyku a v angličtine , písané ako na stroji.Nebudem to už ďalej chváliť, kúpte si to, lebo 9 songov za 10 minút proste nemôže sklamať!
-Lepra-
http://bombangrepp.bandcamp.com/

AUTHOR & PUNISHER "Ursus Americanus" CD 2012 (Seventh Rule Recording)

Multiinštrumentalista Tristian Shoe je autorom a realizátorom projektu Author And Punisher. Tento jeho projekt si získava stále viac fanúšikov v radoch ľudí, počúvajúci metal a jeho odnože. Prečo? AaP je čiste industriálna záležitosť, ale prvky, sound a samotný výsledný efekt znie až moc metalovo. Celý album je prepchatý ultra mastnými zvukmi, pomalým, vleklým s tempom, mohutným basovým kopákom, ktorý poznáme z DUB štýlu. Celé je to ako ťažká kolízia každého štýlu, ktorý produkuje pomalú a ťažkotonážnu muziku, počnúc od doom metalu cez industrial, dub, drone. Dajte dokopy Ministry z obdobia "Filth Pig", hodte tam trocha Sun O)) , vypeckujte to do poriadného strojového zvuku, pridajte trocha Scorn-u a je to.Keď máte doma kvalitné basové repráky, tak susedov musí poraziť aneorizma . Všetko je pravdaže inštrumentálne , len občas sa ozve nejaký rev na doplnenie atmosféry, ale úplne bez textov. Výborná vec na vymazanie mozgu ale skvelá predohra pred samovraždou!
-Lepra-
http://authorandpunisher.bandcamp.com/album/ursus-americanus

UNATTENDED FUNERAL "Demo" kazeta 2013 (Analog Freaks)

Extrémne hardcore podhubie v Žiline prežíva z veľkej časti vďaka chalanom okolo bandy Boiling Point. V Unattended Funeral spojili sily traja z nich, konkrétne Dano, Fokulár a Masskillah, aby tak spoločne ničili psychiku deštruktívnym a ťažkým hard core / power violence tornádom. Okrem rýchlych nakladačiek dostanú priestor aj pomalé pasáže, ktoré znejú trochu pochmúrne a melancholicky. Bola by ale si kokotina už len podľa názvu čakať niečo pekné a príjemne melodické, že? Hutný zvuk, ktorý mal na starosti Blum z Gattaca vám opráši membrány na reprákoch. Kazeta so štyrmi skladbami s engliš textami je zabalená v peknom čiernom obale s minimalistickou grafikou a zlatým UF logom vpredu. Nahrávka je z jesene minulého roku a vyšla v náklade 100 kusov, z toho 25 je čiernych, 25 bielych a 50 priesvitných kaziet. O vydanie sa postarali chalani sami na svojej značke Analog Freaks, čo je ďalšie plus. Toto je skutočne veľmi pekne spravené demo a ja som strašne rád, že sa stále nájdu kapely, ktoré začínajú svoju cestu demo nahrávkou práve na tomto formáte.

-Jan IP-

http://unattendedfuneral.bandcamp.com/

http://www.analogfreaks.net/

F.K.U. "4: Rise Of The Mosh Mongers" CD 2013 (Napalm Records)

Najprv prekvapenie v podobe vydavateľstva, čo som nepochopil a potom pravdaže muzika.Až dobre rátam, tak toto je ich piaty zásek a na rovinu poviem, je najvyzretejší a zvukovo najlepší. Až ste sa ešte nestretli s touto retro thrash chástkou zo Švédska, tak je na čase ich spoznať. Kapela zobrala všetky pozitívne prvky velikánov a je to niečo, ako keby ste dali do jedného mixéra Exodus, Nuclear Assault, Anthrax, posolili to štipkou starej Metallica exkrementom, prihodili dravosť starých D.R.I. a humor S.O.D., pobrali všetky klišé čo vtedy v tomto zlatom veku tohoto štýlu leteli (zombíci,apokalypsa, chemická a nukleárna hrozba) a máte to. Po mega úspechu Municipal Waste, ktorý fungujú na presne rovnakom recepte, sa rozhodli vydavateľstvá, že vytiahnú na svetlo pekla aj túto chástku. Fakt sa to dobre počúva, je to kvalitné, chytľavé a velikáni a bardi tohoto štýlu, ktorý sa trápia od albumu k albumu, pekne hravo a s úsmevom strčia takýto F.K.U. do vačku na jeden šup.Pre mňa absolútne vrchol thrash scény! Dokonca by som si trúfol povedať, že o ždibíček lepší ako povedzme posledný Municipal Waste. Skúste! Vinyl má do konca viac songov ako CD! -)
-Lepra-
http://www.moshoholics.com/