DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!
Toto ženské trio pochádza z Los Angeles, funguje od roku 2019 a album Labyrinthine je ich druhou nahrávkou. Album vyšiel ešte pred rokom v septembri, ale s týmto materiálom tento rok už prebrázdili európu a momentálne absolvujú aj turné po severnej amerike. Takže je to stále najaktuálnejšia nahrávka a živý materiál, tak prečo ho aj teraz nespomenúť. Ale hlavný dôvod prečo chcem o tomto albume niečo napísať je, že mi fakt riadne učaroval a už teda rok sa tej nahrávky neviem zbaviť v hlave a platňa ma ešte stále miesto hneď vedľa gramca a nie je zastrčená niekde v kallaxe.
Faetooth – niečo ako zúbkové víly? Videl som aj označenie hudby ako „fairy-doom“. Keď rozprávka, tak potom riadne temná a tá víla je s dobšinského rozprávok. Tematicky sa na albume venujú podmanivým tajomstvám prírody a podstaty človeka v nej. Áno, to to je kľudne nahrávka na hlboké rozjímanie počas nastávajúcich temných jesenných večerov.
Hudobne sa teda pohybujeme v žánroch doom, sludge, Zvuk nahrávky je excelentný. Éterické spevy, kričiace pasáže, vybrnkávačky aj explózie tvrdých gitár. Všetko je tu správne namixované a celá nahrávka je veľmi plynulá a za tých vyše 50 minút sa ani raz nezačnem nudiť.
Veľkým plusom je aj spev oboch gitaristiek, ktoré sa striedajú v kľudnejších aj v expresívnejších prejavoch a výborne sa dopĺňajú. Veľmi mi je sympatická aj hra bubeníčky, vie sa pekne vyhrať s tými plazivými tempami a bicie znejú ozaj pestro a zaujímavo.
Na albume je celkovo 10 skladieb s priemerom 5-6 minút. V každej skladbe si viem nájsť pre seba nejaký zaujímavý moment a neviem vypichnúť nejaké jednoznačné hity. Celá nahrávka je veľmi vyrovnaná, ale keď chceš skúsiť aspoň jednu skladbu, tak si pusti „White Noise“, tam budeš počuť celú esenciu kapely. Alebo skús aspoň záznam zo živého hrania v rádiu KEXP. Možno počarujú aj teba.
V lete vôbec nehrávame a ani nemienim sa niekde v týchto 40 stupňových teplách trápiť na podiu.Ale klubové akcie, to je niečo iné.Už dlhšie som sa snažil aby sme sa dostali na tento festival, či už ako divák alebo s ABORTION. Aj keď sme s organizátorom Elisom už neaký ten piatok kamoši, tak až teraz ,mi kývol, nevediac že toto je aj zároveň rozlúčkový ročník. Pýtajte sa sami seba, prečo je to tak, prečo padajú všetky tieto skvelé undergroundové festivaly jeden po druhom ako domček z karát. Odpoveď je jednoduchá. Peniaze!!! Náklady na všetko sa zvyšujú neúprosne a ceny kapiel tiež. Do toho dajte predražené koncertné agentúry a máte to. Cestovanie sme vyriešili letecky do Kodane a odtiaľ je to už len cez most do Malmo. Prilietame v sobotu, ale hráme až v nedeľu. Pravdaže pôvodný plán je pozrieť si Kodaň. Chlapci už narážajú prvé pivo vo Viedni na letisku, ja pijem kýble kávy, holt chute oblbovákov sa vám po rokoch dosť rapídne menia. Na letisku mňa aj Ondra odstavujú prvých , netuším prečo? hahahaha. Pamätám si ako ma dôkladne vo Viedni prehladávali , bolo to tesne po tom ako nejaký magor v topánke preniesol na lietadlo výbušninu a mňa tam dusili asi pol hodinku až som si uvedomil, že mám na sebe mikinu Abortion s troma inkvizítormi (španielska inkvizícia z Monty Python) na chrbe a s nápisom, "Si pripravený na šialenstvo", tak som to pochopil. Tu sa im nepozdáva môj Boss efekt a dotyčný pánko s papierikom na drogy toľko ho obtiera až začínam veriť tomu, že sa to premení na balík heroinu.
Prespať v Kodani a na druhý deň ísť do Malmo. Vraciam sa na miesto činu po asi skoro 15 rokoch. Prvý šok je teplota. Kým u nás umierajú ľudia od tepla , tu je 19 stupňov a pribalené mikiny nám naozaj padnú vhod a večer je nám aj zima. Prechádzame sa po meste a ja sa nestačím čudovať ako sa to tu zmenilo. Štyri roky, ktoré som tu trávil vo mne zase prinášajú spomienky ale aj bolesti. Chalpcov sprevádzam po meste a ukazujem a rozprávam im až do úplnej nudy historky. Mesto sa zmenilo šialene, teda okrem totálnej výstavby nových budov a dvoch nových liniek metra, to ja chlapec z Náhorného Slovenska, kde za 40 rokov nevedia vybudovať jednu diaľnicu, proste nechápe. Ten Hygge štýl je už dávno zo mňa preč a som už dávno znaturlizované klbko nervov, made in Slovensko. Dohodli sme stretávku s mojim starým kamošom Pištom, ktorý tu už asi 20 rokov žije aj s rodinkou a pôvodný plán prespať niekde na hoteli nám zrušil, že sa vyspíme u neho. Prechádzame sa po meste , dáme si pivko a chystáme sa navštíviť našu legendárnu krčmu Fermetoren, kde sme voľakedy chodili na pivko, keď to ešte kompletne zásobovali Mikkeler. Počasie nám naozaj praje a mesto je plné turistov, Na Nyhavne sa nedá ani len chodiť. Zapadáme do Fermetorenu, kde sa zvítame s Pištom, ktorého som už nevidel asi rok a pri pohlade na tabulu, kde je narazených asi 40 pív to neveští nič dobrého. Okoštujem pár íp a potom sa už venujem len ležiakom.
Pred polnocou sa vydávame na cestu k Pištovi, čo je mimo mesta ale vlakom v pohode. Zvalím sa v obyvačke na nafukovačku a neni ma do rána, keď som už o piatej hore, predsa len som zvyknutý skoro vstávať a Miro už tiež plaší so mnou. Celý byt ešte spí a dávame sprchu a konečne sa preberieme. Vstávajú aj ostatný a zvítávame sa aj s Pištovou rodinkou, kedže ich dve dievčatá som ešte ani nevidel odkedy som odtiaľto preč, lebo ešte neboli na svete keď som odchádzal. A tak kecáme, spomíname na staré historky a smejeme sa. Gabika nám pripravuje skvelé raňajky a aj sa lúčime, lebo pred obedom máme byť na letisku, kde si nás prídu vyzdvihnúť. Ďakujeme za pohostenie a lúčime sa, Pišta ide s nami a berieme ho ako bedňáka, kedže nám nemá kto pomôcť s distrom. Ideme docela nlahko, čo bol aj zámer . Nebudeme platiť šialené sumy za gitary a iné veci, keď nám to vedia na mieste požičať. Navyše takto ušetríte kopu času a nervov a pôvodný plán nášho už bývalého gitaristu Libora, ísť s autom, nám všetkým až podlamovalo nohy, keď sme si predstavili také 4 dni v aute, radšej nebudem hrať!!! Na letisku si nás s dodávkou vyzdvihuje šofér Sergio a hor sa do Malmo. Oresundský most (to je ten najdlhší v Europe a s tunelom pod morom) je upchatý skrz haváriu a tak sa aspoň kocháme výhladom na more posiate veterným parkom. Kokoti ezoterický by u nás aj s touto našou spatočníckou spoločnosťou asi dostali infarkt. Ja neviem, to celá Škandinávia, Nemci, Rakúšania sú tí blbý??? A tak prečo tam chodíš robiť?? Desí ma to stále viac, koľko kokotov u nás má priestor na prezentáciu. Voľakedy takýmto v krčme prijebali už pri dverách, nech sa neopováži sa ozvať celý večer.
Dorážame na miesto činu a ja s otvorenou hubou pozerám na tento dokonalý klub PLAN B. (Viete o tom, že tak sa mal volať ABORTION v čase keď sme bývali v Kodani a Libor s nami nehral vtedy kvôli škole?). Absolútne dokonalý klub. Chodím hore dole, sledujem a nechápem. Toto je klub s troma pódiami a to hlavné je tak, že tam môže byť 500 ľudí alebo po odstránení steny aj do 1000. Aj celá akcia dnes prebieha na dvoch pódiách a mi sme si vyslúžili to hlavné podium aj keď nám je to v podstate jedno, lebo hráme rovnako ako pre 10 tak pre 1000 ľudí ale máme za sebou ledkovú stenu na logo. Super.Do toho veľký výčap, kuchyňa s kuchármi, ktorý keď nám dali jesť sa ešte prišli opýtať či nám chutilo a či niečo nepotrebujeme. Nieee, toto moja Slovenská rozdrápaná duša nedáva! Zvítame sa s Elisom a tak isto aj s celým tímom . Dostávame inštrukcie a ja vybalujem distro, hneď vedla Immolation, ktorý práve teraz robia soundcheck na podiu. Okrem toho že je tento klub tak skvelý, tak Elisov tím ho vyšperkoval ešte takými drobnosťami, ako hracia konzola v zákulisý, hádzanie šípok do ukrižovaného Ježiša alebo led TV na fajčiarke kde nonstop idú DIY rozprávky od miestneho umelca. Nerozumeli sme tomu,ale usúdili, že toto je fakt brutal.Kedže nemáme zo sebou nástroje, tak nám chlapci mile radi požičajú a Elis vyťahuje svoje staré gitary, Ondro je spokojný ,akurát ho tá páka trocha desí a mne sa ujde Fender jazz, čo je basa, ktorú som vždy chcel mať a Elis k nej dodáva ešte vetu "To je chlapcov z Entombed" . No.....
Pomaly sa začínajú trúsiť ludia a je neďela, tak nejaké prehnané očakávania ani nemám aj keď festival ide už od piatku ale že vraj dnes je niekde tu nablízko aj Testament. tak to potom už nechápem. Prvá kapela na velkom podiu to odpaluje XIAO. Hrajú nebrúsený fastcore s ženským vokálom a predvedú naozaj energickú show. Na malom pódiu už začínajú JORDFAST čo je black metalový projekt Elisa
a toto je ich debutový koncert. Hrajú klasický black metal so všetkým čo k tomu patrí a tie červené obrátené neónové kríže po boku pódia tomu pridávajú šialenú atmosféru. No musím už bežať , lebo na hlavnom pódiu zase vystupujeme mi s ABORTION. Zvukársky tím je profi ako hrom a za 10 minút máme všetko nastavené a nahodené. Paráda. Čakáme kým dohrajú na malom pódiu a ľudia sa pomaly presunú k veľkému , pravdaže to prebieha pomaly a mi už musíme začať, tak do toho hrábneme.
Zahráme klasický set a ľudí pod podiom pribúda stále viac a od polovice setu sa dajú už aj do pohybu. To že ste hrali dobre , tak to vždy prezradí po sete rada pri distre. A až na fakt, že som niesol len malý príručný kufrík do lietadla s distrom, tak 3/4 vecí padne za vlasť. Super, chlapci už dávajú do seba pivká a Miro s Pištom sa rozhodnú skočiť do mesta, že si ho pozrú. Za hodinku sú späť a s hrôzou mi hovoria, ako zaplatili 28 eur za dve malé pivá. No a tu je odpoveď, že prečo chodia Švédi kupovať chlast do Dánska. Sledujem ešte MARTYRDOD a nejak nemajú svôj deň, lebo sa dosť huste mýlia.
Nejak ma to vôbec nebere. Zato DISRUPTED zabijú takú show zo starým oldschool death metalom, že až to lahodí môjmu uchu. Na vedlajšom malom pódiu si pozriem stoner/sludge kapelu BRAIN BURN
Toto mi zalahodilo na dusši ako hrom, toto bol pre mňa absolútne top tochto večera. IMMOLATION sledujem len pár songov, nejak ma to neberie, ale s Ross Dolanom sa odfotíme obaja s Ondrom. Legenda je proste legenda. Na Hotel sme sa neboli cheknúť a dohodli sme sa, že nás tam zoberú po koncerte aj s ostatnými kapelami. tak aspoň sa zoznamujem s Ľudmi pri distrách, kecamé, meníme. Zoznamujeme s atu s chlapcami z vydavateľstva I HATE Rec., ktorý ma udivujú svojou znalosťou Českej a Slovenskej scény a dokonca ovládajú pár slov po Česky. Sympatický chlapci, Kecám aj s Elisom a pýtam sa ho na grafiku festivalového trička, kde Čajka žerie potkana. Vraj nápad vznikol podľa skutočnej udalosti, keď na námestí v Malmo niekto natočil ako čajka zožerie potkana a zavesil to na youtube. A mačky nebudú mať čo žrať.....Okolo polnoci nás Elis berie na Hotel, čo je poriadne luxusný hotel v meste, kde už chlapci z XIAO ležia pri recepcii poriadne naložený. Ideme na izbu, čo je fakt luxus a máme dve malé pivá zo sebou. Takže sa osprchujem a idem spať. Ráno máme čakať dole pred hotelom o 8,30. Zaspávam v tej luxusnej posteli ako bábätko a musím uznať že je lepšie ako moje doma, teda od toho je asi všetko lepšie. Ráno už sme hore o šiestej a ideme na raňajky, dáme hektoliter kávy a hor sa pred hotel , kde nás už Elis čaká a ideme do potravín, kde si idú kúpiť nejaké sladkosti, ide aj Miro a vyjde von zo smiechom, že mi z trucu chcel kúpiť Motorhead pivo,ale nealkoholické!!!!! Tento svet sa už zbláznil úplne! Ideme ešte do mesta, kde zisťujem, že nás čaká Giulio (Cripple Bastards) aj s priateľkou a s kuframi a tiež idú na letisko do Kodane. Tak sa zvítame a kecáme celú cestu. Elisovi ešte na koncerte som rozprával že som v Kodani žil asi 4 roky a on nasrate mi hovorí, že to si ma ani raz neprišiel pozrieť!! Trvalo mi hodnú chvílu než som mu vysvetlil, že to bolo už asi pred 15 rokmi. Aj som mu povedal, že aj by som sa sem rád vrátil aj za prácou aj s celou rodinou. On sa toho chytil a pred hranicami Švédsko/Dánsko ma podpichuje, máš ešte poslednú šancu tu zostať , môžem to ešte otočiť. Pýtam sa Giulia, koľko je stupňov u vás v Taliansku, 42. U nás 40, tak sme na tom lepšie. Tu je 18. Šialené, ešte si spomínam na moje prílety domov v lete, keď z 16 stupňov idete o desiatej večer na letisko, kde je 32.
Lúčime sa s Elisom a ďakujeme mu za možnosť zahrať si po dlhom čase v Škandinávii. Je veľká škoda že tento skvelý festival končí. Preto sa rozhodnite aj vy či budete chodiť už len na festivaly, kde s 100 metrov budete pozerať na velkú obrazovku a tvrdiť že ste boli na festivale alebo chodiť do klubov a tam si vychutnáte tú energiu čo vám kapela dáva!
Vo Viedni vystupujeme z lietadla poobede a Miro hovorí "Boha to teplo z tých motorov je šialené", neboli to motory , to bolo počasie.
B.U.B.D. je kapela z amerického Arkansasu, ktorá vznikla v 90-tich rokoch. Pred touto kapelou sa väčšina členov stretla v hardcore straight-edge kapele Benchmark, s ktorou ešte v prvej polovici 90tich rokov vydali jedno kazetové EP a 7palec. Od roku 1996, po zmene zloženia, kapela funguje pod názvom Burned Up Bled Dry, aktívne koncertuje a nahráva dva 7 palce (roky 1997/1998). Tá druhá nahrávka vychádza dokonca pod hlavičkou Slap A Ham recoreds. Potom sa členovia rozídu každý svojou cestou životom, aby po vyše 20-tich rokoch a návrate do rodného kraja zistili, že stále majú chuť spolu hrať. A nie len hrať, ale aj skladať nové songy. Tak sa stalo, že v pôvodnej zostave nahrávajú v roku 2024 debutový album – Next Stop...Dead Stop... Príbeh hodný amerických blockbusterov, ale tu sa nachádzame na poli hardcoru a powerviolence. Aj tak klobúk dole, že sa členovia po toľkých rokoch hecli na takýto výkon.
Album nakoniec vyšiel v roku 2026 vo San Franciscom vydavateľstve PRANK records. Nachádza sa tu 26 songov, ktoré majú cca 25 minút. Starí fotri teda nič nestratili na energii a tvrdé jadro sa tu valí plnou parou v pred. Drtivá ťaživosť stredo-juhu USA sa tu mixuje s vplyvmi PV a melodickým priamočiarym nábojom 80-tkového hardcoru. V praxi to potom vyznieva veľmi pestro a skladby sa pohybujú od pár sekundových výpadov čistej energie po 2-3 minútové klasickejšie hardcorové skladby. Pre niekoho možno mačkopes, pre mňa pozitívne vnímaná pestrosť.
„THIS PLANET IS A FUCKING TRAIN WRECK
COLLISION COURSE WITH ITSELF
NEXT STOP IS A DEAD STOP,
TWO TRAINS CAN'T RIDE ON THE SAME TRACK“
Pár desaťročí to trvalo, ale vonku je album, ktorý určite len tak nezapadne a je tou povestnou čerešničkou na hudobnej dráhe týchto borcov z Arkansasu. Ďalší dôkaz, že hudobná vášeň v hardcore nemusí vyprchať ani po mnohých rokoch.
Čistý spomienkový optimizmus je táto nahrávka. Táto Švajčiarska trojka začiatkom 90 rokov operovala na celosvetovej UG scéne a kto sa nestretol s ich muzikou (no nebolo to v tých časoch tak jednoduché) , tak sa stretol aspoň niekde na letáku alebo vo fanzine s ich legendárnym obalom, ktorý aj je vytisknutý ako obal. Kapela bola aktívna aj v nahrávaní aj s koncertovaním a za ten krátky čas stihli pobehať celkom parádny kus Európy. EXULCERATION začali hrať taký mix Carcass/Impetigo/Agathocles a to tak, že tempo nebolo blast beatové ale skôr sa nieslo v strednom tempe až pomalých pasážach s poriadnym harmonizérom na vokále. Táto bibliografia obsahuje naozaj všetko čo kedy nahrali. Na A. strane nájdete ich legendárne demo "And The Sikness Began" z roku 1990, ktoré bolo na tú dobu poriadne masakrálne, ale aj teraz obstojí.Pamätám si ho práve z ranných 90 rokov, keď som sa k nemu dostal vďaka celosvetovému fenoménu "tape tradingu". Vždy si vravím, že keby som si aspoň polovicu tých vecí zarchivoval, tak mám k dispozícii naozaj legendárnu knižnicu. Nahrávka bola poriadne energická a tie lapsusy, že sa učia ešte hrať, tak to predsa odpustí každý. B. strana obsahuje materiál z split LP s PUTRID OFFAL z roku 1991 , čo je zvukovo už lepšia nahrávka a z celého materiálu vám vyjde ťažké ovplyvnenie ranným Agathocles. Dobrá vec. Druhý vinyl obsahuje nevydaný album, aj keď tento materiál až tak nevydaný nie je, keďže v roku 2012 už vyšiel ako split CD s Embalming Theatre. Materiál bol nahratý v roku 1992 a po nahratí sa kapela rozpadla, takže tá celá nahrávka ležála ladom 20 rokov! Pritom sa jedná o zvukovo aj hráčsky o ich najvyspelejšiu vec. No a aby toho nebolo ešte dosť tak tu musí byť aj nejaká excluzívna vec a tou je priložené CD s koncertom z roku 1992 z Polska v celkom obstojnom zvuku. Samozrejmosťou je booklet v tvare fanzinu, kde nájdete naozaj všetko čo kedy bolo o nich napísané vo fanzinoch a to z celého sveta a s preslovom vokalistu/gitaristu Laurenta. Neskutočne krásna spomienka na zašlé časy . FOAD records sa zase prekonali a ako sme si už zvykli u nich, tak vedia priniesť kvalitu a hlavne poriadnu dávku nostalgie na tento vek nevinnosti v tvrdej muzike! Pamätníci, povinnosť!!!
This is real West Coast Grind!! Tunák kolega z krvi krista idiota dal typ na albumový debut američanov Fake Dust. Pridal aj poznámku, že sa jedná o fakt hrubú záležitosť. V tomto nie som najostrejšia ceruzka v peračníku, takže si rád nechám čo to poradiť. Vyhľadám nahrávku na nete, púšťam prvý song a hneď exploduje ťažká detonácia hrubého grindcoru priamo do xichtu. Tu sa na to ide bez nejakých omáčok a od prvej sekundy sa valí nekompromisný priamy útok na tvoje sluchovody. Prvý krát si človek môže trochu vydýchnuť snáď pri desiatom songu. Je to fakt brutálny hrubozrnný grindcore nášup. Hudobné rebríčky sú pekne na hovno, ale tento album hlási útok na popredné priečky najlepších grindcore albumov, a podľa mňa nie len za tento rok. Svedčí o tom aj záujem o dosku, ktorá sa u vydavateľa Iron Lung Records vypredala skôr ako v máji vyšla, Lokálny distro-boy Twigy uchmatol dajaké kusy, všetky sa ale rozchytali skôr ako vôbec k nemu dorazili. Vonku je už ale od augusta aj druhý press, tak radšej neváhaj. Grindcore hype? Určite, ale úplne zaslúžene. Táto štvorica z Portlandu, s fakt divne nečitateľným logom a podivným H.R.Gigerovským sci-fi obalom, nahrala bezpochyby výnimočný grindcorový album. Na záver malý výňatok z anotácie k albumu od vydavateľa: „Doba, v ktorej žijeme, je nahnevaná a chaotická, bez veľkej nádeje na úľavu - to odráža záplava skladieb albumu Decrepetizing Din Of The Cerebral Psyopticon.“ Tesať do kamena, howgh! Mathew.
Se říkalo, že s grind corem to jde z kopce a že kapel je málo a ještě stojí za hovno :-) Ale ono to nikdy nebyla tak úplně pravda. Bývaly hlušší období, to ne že ne, ale ty kapely byly, ale jak už to tak s tím grind corem bývá, tak byly zalezlý hluboko v podzemí a stavěly do latě jen těch pár nadšenců, co si k nim našli cestu. A jedno jestli to bylo v Usa nebo tady na starém kontinentu. (Nepočítám samozřejmě silnou asijskou scénu, která ovšem dlouhodobě trpí nedostatkem zájmu okolního světa. Ale to je grind core - velice okrajový žánr, to už jiný nebude.) Naštěstí se začaly dělat menší, ale žánrově velice ortodoxní, festivaly, s čistě grind core/pv/fast core kapelami, kde člověku došlo, že ono to s tím grind corem vlastně není úplně na hovno a že těch kapel je fakt dost a co je "nejhorší" jsou to takový uragány, který vás přirazí ke zdi a vyrazí vám dech. Grind Here Grind Now, Grind The Nazi Scum, fenomenální český For/All a s největší pravděpodobností král mezi všemi Lixiviat fest konaný u francouzského Lyonu.
A tak se konečně dostávám k Eastwood, kteří jsou s tímto festivalem úzce spjati. Německo/francouzská kapela existující vlastně už spoustu let a která má na krku spustu splitů, tak jak už velí grind corová etika. Mám takovej pocit, že jsem drtivou většinu slyšel, ale nějak jsem se nedostal dál než k tomu - ty vole, fakt dobrý (to jsou ty moje poslechy přes bandcamp ) Ale po poslechu jejich jednostranného 12"lp (po hříchu vše recenzuji jen vše jen na základě poslechu z bandcampu) pod jménem Alle Gegen Alle musím říct, že toto jedna z nejlepších kapel v ranku současné doby!
Asi je třeba na úvod nějakého hrubého přirovnání, tak zkusím asi Chiens. Co vás hned praští přes uši je rychlost přednesu! Boha, to je kanonáda! Stylově asi na pomezí grind core a fast core. Je otázkou, jak budeme definovat power violence, ale minimálně ten klasický pv vokál tam je. Nicméně na klasické pv postupy, kdy se jde do zpomalení s kontrujícím vyhlazovacím blast beatem tu zas až v takové hojnosti k nalezení není. Toto prostě furt žene vpřed. Ale zas není to takový ultra non stop blast jako třeba Meth Leppard, z tohoto je jasně cítit hard corovÿ background. Variabilní vokály jsou naprosto precizně zmáknuté a nechybí ani v grind core vcelku raritní sbory! Oujé pičo! Nahrávka narvaná k prasknutí energií, ale co dělá Alle Gegen Alle (Všichni proti všem) naprosto unikátní jsou malé detaily, "chytlavé" momenty, brejky, kudrlinky, kde si říkáte - kurva, tak toto jo! Za mě hned druhý vál vás musí zákonitě vystřelit z fusaklí! Neskutečný. Když už si po 5 válech říkáte, že to už sotva může být lepší, tak přichází Salt Mine! Aha, to od někud známe, že? :-) To album se jmenuje Misery Index a ta kapela Assück! Bohužel jsem naprostým fanatickým fanouškem Assück a tudíž jsem i fanouškem všech kapel, co hrají cover Assück! Fakjé!
Nahrávka je extrémně krátká a to ještě poslední vál má přes 3 minuty.
Tak to je asi vše. Pokud chcete GC/FC/PV ligu mistrů, tak dál nechoďte, tady to máte.
Ako chodíš furt na tú novú muziku? Kamoš sa pýta. No, kedysi hlavne na koncertoch. Vzhľadom na zmenené životné situácie, to je v poslednej dobe hlavne vďaka webzinom a rôznym distro-newslettrom. Tak nejak na mňa najskôr vyskočil obal s tromi klincami niekde na webe, potom som to zazrel v distre. Pohľadám nahrávku na nete a idem opáčiť. Rovno šleha do hlavy a skôr ako album dohrá, už aj objednávam dosku.
Toľko menšie intro. Teraz už k veci. Nemci CLEAN TORTURE sú relatívne nová kapela, resp. duo z nemecka, hrajúca mix powerviolence/grind-core. Majú demo z roku 2022, ale Disgusted By Your Existence (skvelý názov!) je ich tohtoročný vinylový debut. A hneď veľká doska. Nasekali tu 29 songov za 20 minút. Tu sa ide full-time na plné obrátky. Zopár humorných vsuviek medzi songami, párkrát sa spomalí na hopsavé tempo, ale hneď sa nekompromisné tornádo valí ďalej.
Chalani to nahrali v skúšobni, ale zvuk sa podaril super. Vinyl vyšiel v spolupráci Psychocontrol records a Fies Ins Gesicht Records v pomixovaných farebných verziách. Doska má označenie strán 1 klinec vs. 2 klince, na discogse je dokonca rozdelenie songov na A / B stranu, ale v skutočnosti je všetkých 29 drážok na jednej strane a pre istotu aj na druhej. Nech nemusíš rozmýšľať, ktorú stranu položíš na gramec skôr. Za mňa super riešenie a celá nahrávka ti tak prefrčí okolo hlavy bez potreby otáčať vinyl. Okrem toho, že sú chlapci znechutení z tvojej existencie, sú aj trochu vtipálci a v názvoch skladieb a ich textoch pretkávajú rôzne vážne spoločenské témy humorom. Zato majú ďalší palec hore. A k vinylu okrem bookletu s texami a infom o nahrávke je pribalený aj veľký plagát.
Za mňa nie je o čom. Výborná záležitosť po všetkých stránkach. Oplatí sa objavovať nové kapely, tak nech sa páči, poď do toho!
Ja som trpezlivý človek čo sa takýchto vecí týka. Lepšie povedané nemienim dávať šialené sumy na Discogs za pôvodné vydania! Ale viete čo je paradox? Že ceny dnešných vydaní už dobiehajú ceny na Discogs!!!! (Tento album je toho živým príkladom). Človek sa dočká, aj keď v tomto prípade to bolo "len" 37 rokov!!! Tento album mal katalógové číslo 018 v Nuclear Blast Records. Bubeník Napalm Death - Mick Harris práve obnovoval zostavu v jeho domovskej kapele a stretol sympaťáka Mitch Harrisa (Righterous Pigs), ktorý práve mieril do zostavy Napalm Death ,ale predtým si ešte sadli a za 27 hodín nahrali tento projekt. Bolo to vtedy považované za bláznenie sa dvoch grindcore fanatikov. Nabúchali spontánne jeden album a podaril sa na jednotku. Práve tá uvolnenosť a spontánnosť z neho urobila celkom výnimočnú nahrávku, taký zásek doby a stav undergroundovej scény v roku 1989. Viete o tom, že nemali na zaplatenie štúdia a tak zavolali Markusovi (Nuclear Blast) či by nechcel vydávať ich projekt a ten bez toho aby to čo i len počul im poslal 600 dolárov na štúdio. 37 rokov čakať na tento vinyl je už hranica trpezlivosti a aj taký Golum by sa vysral na prsteň. Ale dočkali sme sa. Vinyl obsahuje pôvodnú nahrávku "Purity Dilution", jeden bonus song, ktorý sa objavil na kompilačke firmy Nuclear Blast "Death ...Is Just The Beginning" v roku 1990 ale najzaujímavejším bonusom je demo s troma skladbami, ktoré bolo nahraté pre ďalšie album, na ktoré už nikdy neprišlo. Je pravda, že Mitch Harris v roku 2003 nahral sám druhý album , kde miesto bicích použil automat, ale už to bolo pasé a stretlo sa to s veľmi chladnou odozvou. V Booklete nájdete aj čerstvý rozhovor, práve s Mitch Harrisom, ktorý opisuje priebeh celého nahrávania, vydávania. Naozaj dôstojná bodka za touto dobou a týmto albumom a vidieť že túto reedíciu pripravovali ľudia čo tú muziku milujú a urobili službu takým ako som ja! Neváhaj ani minutku!!!
P.S. Viete o tom že dokonca vznikol aj FAKE Defecation????? -)))
Stretnú sa ľudia z kapiel Perfecitizen, Insistent a Human Humus a povedia, zagrindíme si? JO! NOISES je projekt, ktorý vyliezol z temnoty podzemia ako Ježiš na Vianoce. A keď vidíte tú zostavu, tak viete že to nemôže byť nič iné ako kvalitný GRINDCORE so všetkým čo chcete počuť od tohto štýlu. Pripomína mi to práve Insistent, len je to viac čistejšie po zvukovej stránke. Zvuk je tlak ako reaktor na atómke, a Ižďo vrieska ako keby z Human Humusu si len prepožičal svoj vreskot. Ale zaujímavé je aj to, že každý tu už má v tomto projekte svoj rukopis a keď to zmiešate dokopy, tak vám vylezie zaujímavý guláš. Minútové výbuchy , tlak ako po pokazenej majonéze, perfektne doladený zvuk, ktorý nie je ani moc čistý a ani moc špinavý na tento štýl. Priznám sa , že osobne preferujem špinavší zvuk z Davosu, asi taký ako robia Insistent. Nahrávka ti nedá vydýchnuť, lebo do teba hustia jeden úder za druhým a energia je naozaj šialená. Česká grindcore scéna si ani neuvedomuje akých má skvelých hudobníkov, štúdiá a vydavateľov. Nie nadarmo už občas vidím škatuľku "Czech Grind" a táto nahrávka mu robí naozaj skvelé meno. Tu ani nemám čo už písať, lebo si to musím znova pustiť, tak rýchlo ubehne nahrávka. Keď miluješ kvalitný moderný grindcore s kvalitným zvukom, neváhaj ani minútku. Alebo zaži Wertherov efekt v ušiach!
Kapela ako monument, základný pilier, tvorca žánru, atď. Tu by sa dalo toho popísať asi viac než dosť. Nateraz ale iba skratkovito. Americké mesto Seattle a jeho okolie na prelome 80./90tych rokov. Tu okrem všetkého možného vznikajú aj EARTH. Pomixovanie vplyvu Black Sabbath a hudobného minimalizmu s vyhrotením gitarových aparátov SUNN na maximum. To celé vyústilo do vzniku nového žánru – drone metalu. Ich nahrávka EARTH 2 (Special Low Frequency Version) z roku 1993 je považovaná za iniciačný album celého žánru. Fungovanie kapely sa celý čas točí okolo hlavného tvorcu muziky Dylana Carlsona. K nemu ešte zopár heslovitých poznámok – Kurt Cobain, heroín, brokovnica, väzenie, krutá odvykačka, hepatitída B, zlyhanie vnútorných orgánov. Kto chce, nech sa dovzdeláva po internetoch. Týpek to ale celé prežil a po rokoch so zmeneným zvukom pokračuje s EARTH doteraz. Zatiaľ posledný album vyšiel v roku 2019. Ale to je už trocha iný príbeh. Teraz sa chcem vrátiť späť do roku 1996.
1996-2026! Áno, je to presne 30 rokov od vydania v poradí tretieho albumu s názvom Pentastar: In The Style Of Demons. Aj podľa názvu sa ale jedná už o piatu nahrávku kapely, kde sa ráta ešte úvodné demo - Extra-Capsular Extraction (1991), druhý album -Phase 3: Thrones And Dominions (1995) a live nahrávka - Sunn Amps And Smashed Guitars Live! (1995).
Pôvodná nahrávka aj reedícia k 30.výročiu vychádza vo vydavateľstve Sub Pop. Táto výročná edícia prichádza aj s re-interpretáciou ikonického obalu v podaní umelca Matta McCormicka. Pôvodne zelený športiak je vyobrazený v modro-oranžovej (vpredu) a čierno-bielej (vzadu) farbe. Vnútri je potom kapsa s pôvodným obalom. A vinyl vyšiel v krásnej zelenej farbe.
Ako už bolo spomenuté, platňa vznikala v divokom období hlavného kapelníka, po ktorom nasledovala viacročná nútená pauza. Ako povedal sám Dylan Carlson: „V jednom momente bola pre mňa hudba všetkým. Potom zrazu prestala a objavilo sa niečo iné, čo bolo deštruktívne a škodlivé. Heroín je súčasťou vášho života – bez neho nefungujete. Nie je to ako: „Potrebujem ho, aby som sa prinútil niečo napísať,“ je to na oveľa základnejšej úrovni vašej existencie, ako: „Potrebujem ho, aby som vstal z postele.“
Zvuk nahrávky je tu oproti predchodcom oveľa rockovejší, so 60-kovým feelingom (High Command, Tallahassee), čo podčiarkuje aj cover od Jimiho Hendrixa (Peace In Mississippi). Stále je to ale všetko založené na mohutnom gitarovom zvuku a príde aj na experimentálne drone-gitarové (Crooked Axis For String Quartet a Charioteer (Temple Song)) či drone-pianové pasáže (Sonar And Depth Charge).
Celý album ale rámcujú 2 skladby. Úvodná Introduciton a záverečná Coda Maestoso In F(Flat) Minor. Nádherne sa zrkadlia jedna v druhej a tie robustné až majestátne Sabbathovské rify patria pre mňa k tomu najúžasnejšiemu v celej gitarovej muzike.
Pentastar je určite najprívetivejší album z prvého obdobia kapely. Zvukovo, skladateľsky aj atmosférou riadne vyčnieva a tým si ma neustále priťahuje k sebe.
