OBSCENE EXTREME 2015 !

Prvé potvrdené kapely na budúcoročný OBSCENE sú v znamení legiend!
BLOOD, PROTECTOR ,CENTINEX, BROKEN HOPE ,SATANIC MALFUNCTION
a v neposlednom rade projekt Schirenca, ktorý zo svojou eskadrou zahrajú
staré hity od PUNGENT STENCH, Kvôli súdnym poťahom vystúpia pod
názvom SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH !!!
Sledujte WEB a radujte sa!!!

STORM(O) „Sospesi Nel Vuoto Bruceremo In Un Attimo E Il Cerchio Sará Chiuso“ LP 2014 (kooperácia)

Hoci nemôžem povedať, že by som nejak extra poznal taliansku scénu, no to málo, čo sa ku mne dostalo, dokazuje, že tam majú dar pristupovať k muzike trošku inak ako je bežné. Storm(O) sú po Chaos Conspiracy tento rok druhou kapelou z Talianska, ktorá mi to dokázala hneď dvakrát – najskôr naživo na Ffud feste a potom doma z albumu. Zabalený v gatefold obale, kde nechýbajú texty (aj ich preklady do angličtiny). Pochmúrne ako tvorba Storm(O) samotná.

Do ich divokého sveta nás uvádza inštrumentálna temná pomalá psychiatria „In volo“, ktorou otvárali aj sereďský set a to pod kožu sa vtierajúce škrípanie upútalo moju pozornosť svojou naliehavosťou a neodbytnosťou. Hneď ďalšia „Supernova“ začne skoro až blackmetalovou gitarou a psycho rytmom bicích, no po chvíli sa song post-hardcorovo skomplikuje a cez rôzne rytmické zmeny a variabilný vokál prechádzajúci od naliehavého rozprávania po škrekot a vreskot sa prerúbe ku koncu. Celá skladba je akási neuchopiteľná, keď už si myslíte, že tohto sa dá chytiť, motív zmizne v ďalšej zbesilosti. V tom duchu sa nesú aj ďalšie songy albumu. Každá skladba v sebe má niečo iné. „Fuga“ skoroorientálny motív v úvode, „Porché la bambina cade“ mierne vybrnkávané pasáže prestriedané divokými rezanicami, „Sorridendo (Alla possibilita della caduta)“ po jemnom úvode skoncentrovanú dávku agresivity vystriedanú znepokojivou pasážou v stredne pomalom tempe, či metalové besnenie v „D´istanti“, post-rockovo ľahučká gitarka v „Delle nostre vite appese“, chaotickosť „La debolezza“, akustické gitary v „Respito“ (celková prístupnosť tohto songu) a veľa iných. Každý má niečo, čo nemajú ostatné a dokopy majú všetky v sebe tú neuchopiteľnosť, zdanlivú zmätenosť,dráždivosť a nervydrásajúcu naliehavosť. Úplne cítite, že vás burcuje a chcete vedieť, čo sa deje, o čo ide, no stále to neprichádza,. Pasáže sa menia, mení sa intenzita zvukového útoku nástrojov aj vokálu. Studený pot strieda zalievanie tela horúčavou. Odpudzujúce a zároveň podmanivé, hnusné ale príjemné, chaos a harmónia. Všetko toto obsahuje tvorba tejto talianskej štvorice. Skurvene hnusne príjemný, chaoticky post-hardcore s dávkou metalovej ostrosti, emotívnymi vsuvkami a vokálom. Nedá sa neznášať to. Nedá sa nemilovať to. Preto ten album ešte stále neznášam a stále ho s radosťou znovu a znovu ukladám na tanier gramca. Inak to skrátka nejde.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=akqAPG2axUM

RETROPROTEST „Nová deska se starým obsahem“ LP 2014 (Papagájův Hlasatel Records)

Hneď ako som poprvýkrát tento album počul na bandcampe, chytila ma taká nostalgia, že som vedel, že ho musím mať a to v čo najkratšom čase. V hlave sa mi vybavili obrazy dvoch pubertálnych mládencov, ktorí v izbe jedného z nich sedia nad prvými porevolučnými fanzinmi a dohadujú si, kto ktoré demáče od Malárie objedná a kto napíše ktorej kapele a do toho z kazeťáku buráca sedemdesiataôsma kópia kópie demáča Davovky. Túto recenziu by som aj venoval spomienke na tohoto človeka, ktorý v januári tohto roku tento bolestný svet opustil. Dano P., toto by sme spolu pekne opičovali, keby tam nájdeme niečo čo sa líši od originálu a zároveň by nás potešilo, že na jednom albume je toľko skvelých známych songov. A nakoniec by si aj tak povedal: „Ty pess, dobré je to, tak nepičuj!“

Ak si odmyslím úvodné „intro“ v podobe kúska zo Smetanovej Vltavy, hneď „Zejtra je nám dvacet“ z rovnomenného demáča Kritickej Situace brnkla na nostalgickú strunku a pri nasledujúcej veci z demáča Telex už som si lietal v oblakoch a spomienkach naplno. Keď som počul „Do boje!“ od HNF, aj ma zamrzelo (okrem straty ich kazety), že skupina skoro skončila a Štěpán pokračoval smerom, ktorý mi nič nehovoril. A potom už len odmena – jedna za druhou, neviem, či viac potešila vec z debutu Našrot abo od Majklova strýčka. No nadšením som nešetril ani pri Depresii od spomínaných DP, abo dávnej hitovke Plexisu (album „Půlnoční rebel“ si ešte dnes s chuťou vypočujem), Šanova 1, či demáčovka P.S. Jediná vec, ktorú by som oželel je záverečná od Zóny A – asi nikomu netreba vysvetlovať prečo, hoci k tým dávnym časom patrili aj demáče Zóny, ktoré sme tiež točili, no radšej by som si vypočul verzie od Radegast či Svobodný Slovo alebo strakoničákov Stres, ktorých nahrávky moje srdénko vždy tešili oveľa viac ako tie Koňykovcov. No chápem, že je to subjektívny výber ľudí z „kapely“ a pre nich má hudba Zóny A svoj význam.

Čo sa týka zvuku, tak to je skrátka nádhera – štúdio Hellsound skrátka nevypúšťa sračky. Zvuk je tak akurát špinavý, ako si tento žáner žiada, pritom počuť skvelé výkony hudobníkov ako aj spevákov (v mnohých sa ozvali pôvodné hlasy – skúste trafiť v ktorých). Hudobne je to tiež skvelo zahraté, občas počuť, že sa chlapi strnulo nedržali originálu a objavuje sa niekoľko pekných momentov (napr. taká thrash-ová gitara v Depresii, to je teda masaker).

Hoci nie som zástancom rôznych revival a tribute záležitostí, musím uznať, že tento album má svoje kvality a istotne poteší okrem autorov aj mnoho pamätníkov, rovnako ako mňa, ako aj, že dokáže novým generáciám punx osvetliť históriu tohto žánru v našich (po starom československých) krajoch. Čiže, tento album môžem len doporučiť. A ja sa idem znovu v spomienkach vrátiť do tej Mars-kami zadymenej kutice a zápalisto debatiť...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=JI1yViCbjNM

TERRIBLE FEELINGS „Backwoods“ 7“EP 2013 (Sabotage Records/Erste Theke Tonsträger)

Ďalší skvelý titul od Sabotage, ďalší v rade sedempalcov tejto švédskej skupiny, na ktorom dostanete presne to, čo od nich očakávate. Čiže príjemný post punk so zaujímavo znejúcim ženským spevom. Hneď prvá „I don´t even know you“ začne hneď aj s príjemným spevom a decentnou čistou gitarou, ktorej hra umocňuje mierne melancholický nádych, ktorý v kombinácii s tým úžasným spevom kapela vytvára. Väčšinu času parádne vybrnkávanie a keď pred záverom príde po množstve skvelých vyhrávok jedno nádherne vystavané sóličko, len tak príjemne zamrazí z tej atmosféry. Presne pre toto mám ich tvorbu tak rád. Druhá „Word travels fast“ je skôr rockandrollovka, no stále s tým osobitým zastretým hlasom Manuely. Aj tu sa mihne kratučké sóličko, no vystavané len na pár tónoch a príliš krátke na to, aby tak pohladilo ako v songu predošlom. „Black winter night“ na strane druhej je opäť v strednom tempe hraná skladba, kde sa síce tiež dosť vybrnkáva, no sú tu už aj trošku viac hrané plné akordy. Opäť sa ozve jedno vyhrávkové jednoduché sólo v strede. Opäť tá príjemná atmosféra skorej jesene, keď večery sú chladnejšie a pri prechádzke už cítiť dym z komínov, bo v niektorých domoch už prikurujú drevom. Parádny, príjemný počin a dúfam, že pri tom, ako rýchlo kapela na trh púšťa jedno vydanie za druhým, čoskoro sa dočkám nejakej ďalšej nahrávky – je jedno či to bude opäť len 7-čka, abo konečne aj dlhohrajúci nástupca nádherného debutu „Shadows“. Tvorba Terrible Feelings vždy dokáže potešiť. Sabotage records tento titul síce avizujú ako vypredaný, no verím, že niekde v distrách sa nejaké kusy ešte objavia.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=TP5apFcTdUs

MAJOR KONG „Doom Machine“ CD 2014 (samovydanie)

Končí noc a v šedivom ráne sa krajinou plížia ťaživé, chladné opary, v ktorých predmety strácajú svoje kontúry, menia tvary. Ostrý, vlhký vzduch zaváňa blížiacou sa zimou a na zem popadaným, tlejúcim lístím. Obnažené stromy mĺkvo stojace, ponorené v tých oparoch. Len krivé, holé konáre vzpínajú proti sivej oblohe, ktorej sivosť bledne pomaly akoby sa ani nemala noc nikdy vzdať svojho panstva. Okrem plížiacich sa ranných hmiel sa nič nepohne. Akoby život skončil.

Takto na mňa stále vplýva posledný album lublinského tria Major Kong. V piatich ťaživých inštrumentálnych kompozíciách ponúkajú pomalý doom metal v duchu starých „temnejších“ vecí od Black Sabbath. Napriek tomu, že skladby napriek dlhšej minutáži neoplývajú prílišným množstvom rôznych pasáží, o zmenách tempa nehovoriac, borci dokazujú, že aj s málom sa dá dokázať veľa. Tak pod každým jednoduchým gitarovým riffom bubloce nápaditá basová linka, alebo naopak, ak je pasáž postavená na jednoduchom rytmickom základe, gitara čaruje rôzne vyhrávky a sóla. Z času na čas sa objaví aj pasáž, kde sa prelínajú linky oboch nástrojov a znie to dosť dobre. Obaja strunobijci majú v obľube využívať wah-pedál, čo dáva mnohým pasážam zaujímavé vyznenie a ešte viac odkazuje ku koreňom žánru, ktorý produkujú (taký úvod „Tractor beam“ je starý rokec jak vyšitý). Všetky songy v podstate plynú v pomalom valivom tempe, no song „Voidwagon“ je mierne svižnejší, čím trochu vyčnieva z radu a príjemne album spestruje. V tomto songu sa viac vybláznil aj bubeník prívalom rôznych prechodov. Zaujímavá je aj posledná “Skull of the titan“, v ktorej sa ústredný riff opakuje zhruba od polovice (song má 9:30 min) a v jednej časti vždy postupne spomaľuje, čo znie veľmi dobre, keď takto kolíše tempo. Týmto songom uzatvárali svoj trenčiansky koncert a aj tam sa mi to ohromne pozdávalo. Na albume tomu síce chýba ten moment prekvapenia, ale je to aj tak skvelá pasáž a skvelé ukončenie zaujímavého albumu.

Pre milovníkov pochmúrnych pomalých vecí je tento album povinnosťou. Rovnako ako aj pre zberateľov, pretože do obehu bolo pustených len 300 kusov v digipack prevedení a ťažko povedať, či kapela alebo nejaký vydavateľ budú mať záujem vydávať ho niekedy v reedícii. Ja svoj kus mám.

-Majto C.-

bandcamp

Major Kong - Voidwagon

ZINTAER zin 2014

Všetci fanúškovia power violence a extrémneho HC zbystrite svoje zmysli a vysielajte signály smer východné Slovensko. Z košického cintorínu prichádza medzi živých ZINTAER!!!!!! Zintaer je nový prírastok do zinárskej famílie vo formáte A4 s čiernobielou dirty grafikou. Vo svojich útrobách ukrýva rozhovory s ľuďmi z kapiel Sheeva Yoga, Dead Radical Inc., The Endless Bockade a Completed Exposition. Ďalej sú vo vnútri recenzie z 90% power violence muziky a pár spomienok na staré československé beatové nahrávky. Rozhovory aj recenzie sú oproti ostatným zinom písané viac do hĺbky, čím sa môžu niekomu čítať trochu ťažšie, ale o to je to zaujímavejšie a dokazuje to len to, že sa šéfredaktor a majiteľ plátku v jednej osobe naozaj venuje konkrétnej téme a nerobí to len tak povrchne halabala. Skutočne ma tento časák príjemne prekvapil a potešil ja mu držím palce nech pribúda ešte niekoľko ďalších jeho čísel. Neváhaj a objednávaj, pretože ťa bude kurevsky mrzieť ak už nebude.

Jan IP

zintaer@gmail.com

AVVIKA „s/t“ LP 2014 (Music For Liberation / Carpath Bears)

Bratislavskí Karpatskí medvedi sa okrem organizovania koncertov angažujú aj v občasnej vydavateľskej činnosti a tento dvanásťpalec je ďalším počinom s ich logom. V parádnom sieťotlačou ozdobenom kartónovom obale s vloženou trojjazyčnou textovou prílohou (nakoľko sa jedná o anglicky spievajúci česko-švédsky projekt). Veľmi sympatická vec – presne toto som mal rád na vydaniach Malárie records na počiatku 90s.

K hudbe samotnej. Na albume sa nachádzajú 2 monštrózne songy, pričom prvý „Fire“ otvára intro ladené do dark-ambientu, kde sa do klávesovej slučky ozýva hrkot raťazí, aby sa po štyroch minútach vynorila krásna post-rocková vybrnkávaná gitara podporená slákmi a postupne sa napájajúcimi decentnými bicími s basou, ktoré vystriedajú drsné riffy gitár a chrapľavý škrek do valivého, pomalého tempa. V polovici sa song znovu stíši a opäť zaznejú post-rockové, jemné gitary a hovorený sampel a postupne pekne vygradovaný motív, ktorý naberá na intenzite cez zahusťujúce sa údery bicích a skončí výbuchom zefektovaných gitár a striedania uškriekaného spevu s čistým ženským chorálom, po ďalších drsných slohách sa cez sampel s typickým škrípaním bŕzd zastavujúceho vlaku song dostáva k záveru.

Druhý song nazvaný „Eternal Treblinka“ začína šumením dažďa a čistou gitarou, do ktorej sa postupne pridá ženský hlas odriekajúci text a opäť decentné sláky a postupne pridávané bicie, ako aj druhá gitara s basou. Po chvíli sa strhne prudké crust-hardcore tempo s drsným ženským revom a decentnou gitarovou vyhrávkou v pozadí. Song sa ešte párkrát premení, čo do rýchlosti, či intenzity. Je v ňom veľa skvelých pasáží, či už hudobných, či vokálnych. Povedal by som, že sa mi pozdáva o trochu viac ako song na áčku. Hlavne sa mi zdá členitejší.

Celkovo je celý album výborný dark-hardcore s emotívnymi a post-hardcore prvkami, ktorý sa skvelo počúva a tak skoro sa nepreje. Myslím, že pre ľudí, čo sa radi nechávajú unášať pomalšími, náladovejšími albumami, je tento správnou voľbou. Ale pozor, vyšiel len v 250-kusovom náklade, tak by som dlho nerozmýšľal...

-Majto C.-

BANDCAMP

http://www.youtube.com/watch?v=bLRaHHImmdU

MESRINE „Bad Seed... Spoiled Blood“ 7“EP 2014 (Uranium Overdose rec.)

Quebecký grindery Mesrine a Trenčiansky label Uranium Overdose si zrejme skvele rozumejú, keďže im už druhý singel po sebe vychádza práve tu. Mesrine sú kapela, ktorá má na konte kopu nahrávok a splitiek, niektoré sú parádne, niektoré zas trochu nuda, ale táto je jednoducho perfektná. Tu sa s tým vôbec nesrali, kopli do vrtule a nahrali kurva fix cecky blesky dobrý matroš. Nasekali sem sedem delobuchov, ktoré odpaľujú jeden po druhom aby ti v rýchlosti natlačili do gebule svoj svižný old school grind. Rýchle strojové klepačky striedajú crustové útoky s hrubým záhrobným vokálom. Trochu odlišnejšia od ostatných je prvá skladba z béčka s dvojkopákovým deathmetálovým feelingom čo je fajn zvolnenie tempa, ktoré sa však velmi rýchlo vráti do rýchlych otáčok. Posledná je zas sekundová vypalovačka a ide sa zas pekne od znova. Bubeník je ako pneumatický drtič, ktorého regulátor rýchlosti sa zasekol a nekompromisne ničí všetko čo sa dostane do jeho blízkosti. Čistý a vyvážený zvuk mal na starosti gitarista Jack a je cítiť, že si dal na tom záležať čím presne vystihol to čo táto kapela potrebuje a kde je ich sila. Tematicky je tvorba Mesrine stále plná násilia, smrti, a vraždenia (strach je mocný nástroj ako dosiahnuť svoje najvyššie túžby...len boh vie kto som, moje obeť ešte nie) čomu je prispôsobený aj čierno biely obal z dielne Nekrovalium (gitara 2 Minuta Dreka ). Singel vyšiel v 520 kusovom náklade, všetky v modro purpurovej farbe a aj keď tak rýchlo ako začne tak aj skončí, určite neomrzí ani po niekoľkých otočeniach. Grindery, vrelo odporúčam!!!!!!!!

Jan IP

https://www.facebook.com/mesrinegrind

http://uranium-overdose.blogspot.sk/

LOOKING FOR AN ANSWER „Eterno Treblinka“ LP 2011 (Power It Up)

Voči grindcoru a veľkým albumom v tomto žánri obvykle zaujímam zdržanlivejší postoj, no raz za čas sa stane, že ma nejaký album zaujme a odhodlám sa zadovážiť si ho. To je aj prípad tohto 3 roky starého titulu španielskej mlátičky Looking For An Answer, ktorú som predtým registroval len po mene a hudobne len vďaka split 10-palcu s Ratos de Porao. Po vypočutí ukážky z tohto albumu som vedel, že toto chcem mať doma. Parádny hustý grindcore s brutálnym zahuhlaným zvukom gitár a spevom ako zo skrine (začínam badať, že ak zbadám kdesi logo Power It Up, asi to bude pokrm vhodný aj pre moje uši, bo v poslednom čase som od nich natrafil len na samé grindové chuťovečky). Hneď po zazneni druhej „Campo de exterminio“ som sa vrátil späť v čase do dávnych 90s a spomenul na staré tituly Agathocles (taký „Black clouds determinate“ napríklad) či ranné nahrávky Haemorrhage, ktoré som vtedy držal vo veľkej úcte. A práve Haemorrhage mi evokuje aj ústredný riff a tempo štvrtej veci „Tapias de cementerio“, len spev je masakrálnejší. Zaujímavá je aj „La pesta roja“ so spomaleniami, čo mi zas evokuje starý Carcass. Dobrá vec je aj „Ecoterror“, kde po krutej víchrici príde spomalená stredná pasáž po chvíli zavalená ďalšou sypanicou. V mnohých častiach mi to pripomína dávny kultový debut „World downfall“ Terrorizer, či pre mňa najzaujímavejší titul „Realm of chaos“ anglánov Bolt Thrower (napr. B-stranu otvárajúca „Terror carnivoro“, len nemá tak brutálne podladený zvuk ako angláni vtedy). Dobre znie aj „Supremacia ética“ s pomalším úvodom, ktorý sa po basovej vyhrávke tradične rozbehne do nehoráznych klepaníc. Ako sa na správny grindcorový album patrí, nesmie chýbať cover. Chlapi vybrali skorominutový titul „Running through the blood“ od Fear Of God. Čerešničkou za touto kolekciou je posledná „Holocausto diario“, ktorá začína tiež hutným pomalým úvodom, aby sa neskôr striedali klepanice s pomalými časťami a stredne rýchlymi partmi. Jednoducho parádny 17-položkový album, ktorý počúvam už niekoľko mesiacov a stále ma baví. Kapela v podstate neprináša nič nového, no to ako hrajú a ako to celé znie, robí z tohto titulu pre mňa niečo výnuimočné. A pritom vyslovene nikoho nevykrádajú, to len vo mne ožívajú spomienky na staré nahrávky, čo kedysi oblažovali moje sluchovody.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=Syb7BX9mx-w

STRUGGLING FOR REASON „Mental Disasters / Natural Diseases“ CD 2013 (2K10 Records)

Belgická kapela neznáma v našich krajoch, no dostatočne aktívna a toto je jej 4-tá nahrávka vydaná na cd, Na všetkých predošlých bolo to, čo sa dá počuť aj tu – svižný melodický punk rock mixnutý s melodickým hardcorom v duchu kapiel ako napr. Bad Religion, Pennywise, Ignite či New Mexican Disaster Squad. Na albume je 7 nápaditých songov, ktoré znejú na prvé počutie vcelku jednoducho, no to je len klamlivý dojem, bo pod lesklým povrchom sa toho odohráva pomerne dosť. Nie je núdza o rôzne rytmické zmeny, či zasekávačky, všade plno parádnych gitár nad ktorými tróni suverénny vokálny prejav basáka, ktorému zdatne sekundujú obaja gitaristi. V prvej „All the way“ chlapi sypú svižný punkrock, ktorý v polovici spomalí a na rad príde aj pomalšia húpavá „Biohazard-pasáž“.“Black butterflies“ je plná skvelých doprovodných gitár a jemných vyhrávok, ako aj skoro až rockandrollových sóličiek, pričom plynie v pekne svižnom tempe a deje sa tam toho vskutku dosť, opäť dôjde aj na krátke húpavé časti, ktoré song spestrujú. Spestrujúcimi elementmi sú aj celé songy. Napr. taký „Thin red line“ hraný v stredne rýchlom tempe, či „Like a ghost on your back“, ktorý je v strednom tempe opäť s parádnymi vyhrávkami. Alebo aj záverečný „Dead letters“, ktorý po úvode v strednom tempe na chvíľku zrýchli, aby sa po sólovom basovom výjazde vrátil späť k pôvodnému tempu. Skrátka tvorba tohto belgického kvarteta je zaujímavá a stále sa tam dá nájsť niečo, čo ste predtým prepočuli. A navyše sa pri tom skvelo šoféruje. Milovníci melodických záležitostí by si mali povinne zohnať aspoň jednu nahrávku tejto skvelej partie.

-Majto C.-

http://struggling4reason.bandcamp.com/

WHITE LUNG „Songs Of The South“ 7“EP 2013 (Deranged Records)

Odkedy som tieto kanadské divožienky a jednoho divocha videl naživo v Trenčíne, doslova sa teším na každú ich novú nahrávku. Tak po skvelom 2 roky starom druhom albume „Sorry“ vydali v minulom roku tento singel, na ktorom sú dva songy vyvedené v ich tradičnom štýle, čiže dravý punkrock s jednoduchou zemitou rytmikou, originálnou gitarou a výrazným hlasom. „Blow it south“ pokračuje tam, kde skončil posledný song z albumu, no kvartet tu svoj osobitý rukopis doviedol k ešte väčšej dokonalosti. Tempo je skôr rýchlejšie a hoci zachovali tradíciu v jednoduchosti rytmiky, predsalen je skladba trošku členitejšia. Chvíľami to znie ako burácajúce časti nejakej emocorovej kapelky, no trošku rýchlejšie zahraté. Aj Mish Way tu viac pracuje s hlasom, nehovoriac o Kennethových skvelých trilkujúcich gitarových vyhrávkach, podľa ktorých túto kapelu musíte rozoznať medzi zástupmi iných. Druhá „Down with you“ síce začne dravým riffom, no potom opäť príjemný trilk gitary v slohách prestriedaný drsným riffom v bridžoch a refrénoch. Tempo rovnako svižné ako na strane prvej a spev tiež rovnako premáknutejší. Song nekompromisný, rýchly a krátky, že nezostáva iné, ako singel párkrát popretáčať dokola, no aj tak vo vás zostane hlad po ich tvorbe. Myslím, že kapelka pekne dozrieva a v budúcnosti môže ponúknuť ešte veľa dobrej muziky. Kto sa k nej ešte nedostal, mal by to napraviť. Pre mňa jedna z najlepších kapiel posledných rokov.

-Majto C.-

http://www.youtube.com/watch?v=T9rASsd-Qtk

ZDARR "AR23" CD

Teraz trochu z úplne iného súdku, dostal som to na recku, tak reku sme blog nadžánrový, hlavy otvorené, muzika je to pekná tak prečo nie? Zdarr je v skratke akýsi poloopilecký, zľudovatelý folk z českého Mostu, ich vlastnými slovami: "otvorená akustická fúzia". Presne, ťažko asi vymyslieť niečo lepšie, je to akustická muzika a je v nej hocičo a skoro všetko. Mne to znie hodne klezmer, poprekrúcaný folkom, ľudovou hudbou či polkou, občas ľahká nálada slnkom prehriatych balkánskych krajín, miestami punková veselosť Znouzecnost či zablúdené blues, proste také to pesničkárstvo na pekných textoch, tu veselé tam zadumané ale nie beznádejné, Zdarr zdvihnú náladu aj polomŕtvemu koňovi. No, ak teraz valíte oči, tak áno, samozrjme móžete, neni to žiadny punkmetal ... ale kto by si občas k pivu, na dedinskej honcovačke, nadránom na chate či sám v aute keď ho nikto nevidí nezarúúkal " na ceste z pouti, svět se mi hroutí, héééj nananáá hééééj ..."!? Ja veru moc rád! Alebo to kúpte frajerkám alebo maminám na vianoce, a môže sa vám to s nimi páčiť tajne tak ako Nohavica, Čechomor alebo čo ja viem čo.
-RadoKAZ-

http://bandzone.cz/zdarr

ALUCARDA "D.F.F.L" Demo

tu neni vóbec o čom, nehanebne a perfektne vykradnutý Satan's Satyrs a Electric Wizard, bodka. Keby som ako chcel okecať toto demo, nedá sa a neverím, že niekto napíše niečo iné. Sabaty, motorky, satan, punk, strigy, fúzzatý doom ... haha, teraz pozerám, že to majú všetko takto pekne aj v booklete v ďakovačke! Pecka muzika pre zlých chlapcov, dajte bacha, chystajú veľkú dosku, z tejto dánskej kapely bude hit roka! Vďaka oblude zo Stožka, že mi túto bandu dohodil!
-RadoKAZ-
alucardafuzzcult@hotmail.com
https://www.youtube.com/watch?v=Bp8eDO45QDg

DISCHARGE, ADACTA, ANGRY BRIGADE, PUSSY TERROR – 4.10.2014 Trenčín, Klub Lúč

Ten mesiac, odkedy som zistil, že táto akcia sa koná, ubehol ako všetok čas v poslednej dobe – čiže rýchlo, a ja som zas večer nakráčal do Lúča. No, nakráčal znie honosne, vzhľadom k tomu, že som pri vchode strávil niečo vyše hodiny, bo z mne nepochopiteľných dôvodov sa čakalo, kým budú na mieste všetky kapely, až potom sa vpustia ľudia do klubu. Čudné, ale sral to pes – náladu mi to nezobralo a čas som trávil debatami s ľuďmi zo všetkých kútov našej malej. Nebola síce až tak hojná účasť, ako som predpokladal, no aj tak sa tu zišlo vcelku dosť postáv. Týmto zdravím Žilinu, Malacky, Šurany, Košice, Čadcu a vlastne všetkých.

Večer s miernym oneskorením otvorili tri slečinky z Poľska (na ktorých príchod sa v podstate toľko čakalo) pod názvom PUSSY TERROR, no svojmu názvu nedostáli, bo ich tvorba bola vcelku počúvateľná. Valili taký jednoduchší punk, kde sa dali nájsť aj dobré pasáže a neznel úplne zle, no bolo cítiť, že slečny ešte potrebujú vyzrieť, bo to pôsobilo ako celok dosť neškode. Drápky vystrčili akurát v posledných dvoch songoch – tie sa mi dosť pozdávali - taký dravý punk s ostrou gitarou a dvomi ukričanými vokálmi. A ešte postrádali niečo, čo na poľskom punku zbožňujem: nespievali v rodnej reči, čo je podľa mňa veľká škoda. Ale ako prekvapenie a prísľub do budúcnosti túto bandu beriem.

PUSSY TERROR

Po slečinkách sa na pódiu rýchlo nastavila pražská pětka ANGRY BRIGADE, na ktorých set som bol extra zvedavý, bo už svojho času v Boogičku ma to celkom bralo, len v tamojších zvukových pomeroch to bolo nezrozumiteľné. Tento dojem chlapi rýchlo napravili a behom prvej skladby som spokojne pokyvoval hlavou a nechal do seba prúdiť ten príval surového crust punku. Sádzli do nás song za songom v rýchlom slede a dobre sa na to pozeralo a počúvalo. Spokojný s výkonom pražákov som bol nielen ja. Dosť ľudí sa nechalo strhnúť na besnenie pod pódiom.

ANGRY BRIGADE

Tretí sa na pódiu zjavili borci z metropoly ADACTA. Na ich set som sa čakal z viacerých dôvodov. Jeden bol, že v Lúči som ich videl vždy s parádnym zvukom, ďalším, že som si chcel napraviť mienku po ich sete na Ffude, ktorý mi vážne nesadol. A že si chlapi veru u mňa reputáciu zas vrátili do starých koľají. Maximálne parádny crust-hardcorový výplach čo do nás nahustili nemal skrátka žiadnu chybičku. Zvuk masakrálny a masívny, že občas nevynikli niektoré gitarové vyhrávky vôbec nevadilo, ako celok to valcovalo. Zaznelo zopár nových songov a musím priznať, že sa teším, keď sa objavia na nejakom nosiči, bo chuť mi veru narobili riadnu. Znovu len spokojné pokyvovanie hlavou a besnenie pod pódiom naberalo na intenzite.

ADACTA

No a konečne pred pol dvanástou sa na pódium postavili páni, kvôli ktorým tu ten večer bolo toľko ľudí. Otcovia jednej odnože punku DISCHARGE. Vzhľadom na zvukovku v podvečerných hodinách pred príchodom ľudí, dlho nezdržovali, len doladili gitary a hneď do nás vysypali „Hear nothing see nothing say nothing“ a vzápäti „The nightmare continues“ a bolo vymaľované. Na pánoch bolo vidieť, že sú pri chuti a v ich telách je uväznený stále ten mladý rebel jak v dávnych 80-tych. Zazneli aj iné staršie kúsky (Hell on Earth, „Why?“, „Massacre of innocence“...), no neopomenuli ani novšiu tvorbu nultých rokov tohto milénia ako napr. „You deserve me“, „Hell is war“, „War is hell“ a iné. Skrátka sa hral prierez tvorbou a znelo to viac ako dobre. Nikdy som nebol extra veľkým fandom tejto bandy (v podstate som počúval len kultový „Hear nothing see nothing say nothing“), no musím uznať, že naživo ma to bavilo až neskutočne, hoci som mal pred koncertom obavu, aby som nebol sklamaný ako svojho času všetci, čo sa tešili na vystúpenie Doom. V tomto prípade tomu tak nebolo a domov som odchádzal maximálne spokojný. Skvelá muzika, parádne nasadenie a dojem nepokazili ani drobné nedostatky, ako výpadok gitary v jednom songu, či nezrovnalosti dvoch týpkov, ktorí chceli silou mocou stiahnuť speváka z pódia. Hodinový punkovýkolovrátok stál za to.

DISCHARGE

Koľkokrát za život vám zahrá nejaká legendárna banda takpovediac za humnami? Tí, čo sedeli doma, môžu ľutovať, že sa nezúčastnili. Ja by som touto cestou vyzval organizátora, nech skúsi vybaviť aj nejaký set Broken Bones (v podstate celá nová zostava BB tvorí aj Discharge), bo túto legendu by som si oveľa radšej vychutnal, no za koncert Discharge som vďačný...

-Majto C.-

fotky: Mirec

CULTURE DEVELOPMENT „You, Me And Nobody Else“ CD 2013 (d.i.y.)

Nie každá nahrávka mi sadne do každého počasia a presne to je aj prípad tohto albumu mladého macedónskeho tria. A na chladné jesenné rána, ako aj daždivé dni je ich hudba ako stvorená. Už úvodné intro, ktoré nie je z tých najveselších, napovie, čo asi môžete očakávať. A na intro plynulo naviaže prvý song „The colour of your skin“ po pomalom nástupe plnom emotívneho spevu, vyklepávania na rytmičáku a žblnkotavej gitary sa song rozbehne do rýchlejšieho tempa, no emócie stále hrajú prvé husle. Inak je to v songu „Habbits“, kde najskôr chlapci pekne zapunkujú, aby sa v strede zjavila kratučká emo-vsuvka. V podstate všetky skladby tohto mladého tria sú poznačené akousi emotívnou príchuťou, takže aj v rýchlejších songoch skôr znejú ako Smashing Pumpkins s „uplakaným“ vokálom zrýchlený o 50% ako napr. nasratý Explited či rozjuchaný Pennywise. Medzi rýchlejšími songami sú povkladané rôznorodé skladby ako napr. „So long“, ktorej ústredný riff znie skoro až country a ktorá by možno aj vďaka tomu znela trošku veselšie, no naliehavý spev a niektoré aranže tomu dávajú osobitú tvár. Týchto songov je na albume dokonca viac ako tých svižných, no to absolútne nevadí. Taká „Sounds in my head“ je zas niečo ako pomalší Shelter na prvom albume „Perfection of desire“ kombinovaný napr. s Fugazi. Plná zvláštnych pasáží a spevov rôznych farieb. Zaujímavou vecou je aj „Recommended for...“, ktorá sa zo svižnej veci v polovici zlomí do pomalej emotívnej časti s post-rockovou gitarkou a hovoreným slovom a v tomto duchu sa s postupným zahusťovaním zvuku a zrýchlovaním tempa prenesie až k záveru. Rovnako skvelá je pestrými aranžami ozdobená „You´ve always said“, kde sa spev nesie v jednej rovine, zato gitara s bicími tam doslova čarujú jednu skvelú pasáž za druhou. Nasledujúca „Mud“ mi frázovaním opäť pripomína Shelter, no narozdiel od Cappovcov a ich melodiky macedónci stavili na naliehavosť. Skvelo to ide do ucha. Posledná „Few people running“ s decentným tempom a jednoduchým gitarovým podmazom pod slohami a zaujímavým refrénom je vhodnou bodkou za týmto zaujímavým materiálom, do ktorého treba najskôr dôkladne preniknúť, kým ho človek docení a začne naplno užívať všetko, čo ponúka. Na toto jesenné počasíčko ideálny doplnok... A nielen na to.

-Majto C.-

http://culturedevelopment.bandcamp.com/

https://www.youtube.com/watch?v=ba5ogWX5knQ

SYSTEMIC DAMAGE kazeta 2014 (Different rec.)

O východniaroch je známe, že si radi vypijú (však a kto nie, že?). Dobre známa je tým aj partia z Vranova, veď rum s horčicou to si nedáš len tak s hocikým. Táto partia si však vie aj pekne zagrindovať, o čom už mnohých z vás mohli presvedčiť na nejakom koncerte. Toto je ich prvá oficiálna nahrávka a na svet jej pomohol ďalší východniar a aktívna postavička nielen v hudobnom smere, Feri z Bardejova. Kazety sa vracajú späť, čo je podľa mňa skvelá vec a aj konkrétne táto jedna je dôkazom toho, že to nemusí byť vždy len zahuhlané, garážové demo so xeroxovým  obalom, ale dá sa to spraviť pekne, poctivo a kvalitne. Tým myslím ako hudobnú, tak vizuálnu stránku. Osem skladieb rozdelených pekne na polovicu, po štyri na každú stranu sú nahraté v roku 2011 v domovskom štúdiu Tretradrot, v ktorom šéfuje a gombíkmi krúti gitarista Peťo. A že to vie kurva dobre o tom svedčí nielen táto nahrávka. Parádny, silný švédskom napáchnutý zvuk roztrasie membrány na reprákoch a rozvíri prach po celej izbe. Jediné čo mi trošku vadí je málinko utopený, nevýrazný Matúšov vokál. Inak všetko šlape ako má. Všetci štyria naplno využívajú svoje muzikantské schopnosti z predošlých kapiel Hypie Killer, Len Tak Tak alebo Roxor. Hudobne je to oproti týmto kapelám ovela tvrdšie a metalovejšie. Priamočiari grindcore s death metalovými niekedy až black metalovými pasážami. Hlavne druhý song Zákerná hyena má taký parádny Behemoth úvod. Texty sú plné zlosti, frustrácie a beznádeji, ku ktorým sú v booklete priložené aj anglické preklady. Ak si teda ešte úplne nezanevrel na kazety a máš si ich stále na čom púšťať tak tu máš jednu skutočne kvalitnú, ktorá ti prečistí hlavu na kazeťáku. Kúpou ešte navyše podporíš Anarchistický čierny kríž.

Jan IP

http://bandzone.cz/systemicdamage

https://www.facebook.com/systemicdamage