BLUES FOR THE RED SUN / OMM split kazeta 2017 (Analog Freaks)

BLUES FOR THE RED SUN nie je len názov druhého albumu od KYUSS a názov jedného Nórskeho labelu,ale po novom aj názov novej akvizície z Čiech. Vždy si vravím, že takýchto kapiel je na našej scéne ako šafranu a tak za každú kapelu a nový projekt som Satanovi vďačný.
Na tejto kazete nájdete od spomínaných BFTRS dve veci, spojené v jednú a to skladby "Deadspace/ Knocking on the cemetary gates". Muzika lahodí môjmu srdcu, veľmi moc. Jedná sa o ambietne naladený death/doom/sludge mix. Temné, pomalé tempo v nekonečnom dlhom slede, gitary harjú,ako na úder zvonov v katedrále. zabijácke, pomalé tempo, žiadne prerežem ti krčnú tepnu a zdochneš. tu sa umiera strašne pomaly a na čas. Fakt parádny funeral. Dlho som už niečo podobné v naších hájoch nepočul. paráda a smekám klobouk! Desať bodov za muziku a desať za parádny obal, ktorý na 100% korešponduje s muzikou. a je prekrásne, temný (zlatá s čiernou boli vždy dosť funerálne).
OMM je projekt jedného maniaka zo Slovenska, ktorý tvorí svôj ambient/drone ,už zopár rokov. Tu na ploche skoro 20 minút (v prípade, že si nevystrelíte mozog predtým), budete počuť jeden tón, ktorý je obohatený o občasné drgnutie do basy a škrekotu ,vás privedie zaručene, minimálne k šialenstvu. Toto je fakt minimálne na prášky,ale bežný milovník noise a dronu to ustojí s úsmevom na tvári.
Príjemné prekvapenie tento split na príjemnom nosiči . Milovníci sludge a drone, toto je lahôdka pre vás!
-Lepra-

BLUES FOR THE RED SUN
OMM

RADIATION "The Gift Of Doom" CD 2017 (Witches Brew)

Celkom na čas si dali chlapci s debutom, veď už ubehli 4 roky od ich sedempalca "Plutonium Overdose" a tak sme už v podstate celkom dychtivo čakali na debut. Medzitým do klasickej trojky ,pribudol druhý gitarista Rišo a tak som bol aj zvedavý,ako sa pohne kára ďalej a či to skĺzne, do onanie techniky,alebo zachovajú svoju starú tvár. Naštastie chlapci sa nenechali zľákať tou hordou sterilne znejúcích, uniformovaných thrash toy bandov. Stále je to ten,starý, spráchnivelý, old school thrash metal na štýl Nemeckých spolkov zo začiatku 90tých rokov. Už pri prvom riffe po elektrizujúcom intre, som mal pocit,ako keby niekto vytiahol nejaký zabudnutý song od Sodom-u z albumu "Obssesed By Cruelty". Tak staro a pre mňa, tak parádne znie muzika týchto maniakov a dúfam, že dlho bude!
No k muzike. Druhá gitara priniesla predsa len nejaké zmeny a to trocha viac prepracované vyhrávky, ktoré občas pripomínajú aj pekné chvíle od majstrov od Železnej panny. Ináč ale všetko vlastne zostalo po starom a stále je to poriadne spráchnivelý a poriadne starý Thrash!!! Presne takto by mal podľa mňa vyzerať THRASH. To čo z neho urobili mladý občas aj na tlak vydavateľov, je proste šaškáreň. Všetko je uniformované a sterilné. Toto čo robia RADIATION je presne to, čo thrash predstavoval na začiatku jej cesty. Protest proti znečisťovaniu a hrozbe atómovej vojny, zabalený do poriadnej divokej muziky,kde chcete len poriadne vytrepať palicu a nie pozerať sa na ekvilibristické prstochmaty gitaristov. Toto je prostest!!!
Užívám si každý song, lebo až chorobne to vo mne vyvoláva nostalgiu. Túto kapelu proste milujem, lebo v podstate nemajú ani obdobu u nás (odpočítam šaškáreň typu Catastrophy a striktne nalinajkovaný Acid Force), tak RADIATION sú proste jediný z ktorých ide na kilometre fakt, že oni tou muzikou žijú!
Až miluješ starý Nemecký thrash, tak neváhaj ani chvíľku!!! 10 kopancov do tvojej lenivej riti, poriadne okovanou bakančou!!!
-Lepra-

BANDZONE
WITCHES BREW

Vomi Noir „Session Ecorché à Vif“ MC 2017 (Cadaveric Dissolution rec.)

Pamätáte sa ešte na časy, keď internet v domácnosti nebol takou samozrejmosťou ako dnes a webziny boli ešte len v plienkach? Práve v tomto čase už vo Francúzsku naplno frčal Braindead webzine, na ktorý si určite kopa z vás hlavne starších grinderov dobre spomína. Jeho tvorca Pierre je roky známi ako obrovský a verný fanda špinavého gore grindu. Svoju lásku a oddanosť tomuto ohavnému štýlu zhmotnil aj do novej kapely Vomi Noir. Čierne zvratky, čo je v preklade z francúzštiny názov kapely, fungujú zhruba dva roky počas ktorých stihli vyprdnúť už niekoľko nahrávok. Jednou z nich je aj táto pekná kazetka. Čierno biely obal zdobí Pierrova kresba a celý booklet je ručne písaný. Vyzerá to naozaj veľmi pekne čo len dokazuje, že si na tom dal skutočne záležať. Na páske je nabúchaných 15 skladieb z čoho dva sú cover songy, Carcass a Insect Warfare. Práve Carcass, hlavne ich začiatky, majú dosť počuteľný vplyv aj na tvorbu Vomi Noir. Skúšobňový, špinavý zvuk ešte viac pridáva na staroškolskej atmosfére a keby bol v booklete uvedený rok nahrávania 1991, tak tomu kludne uverím. Názvy skladieb sú vo francúzštine a predpokladám že aj texty, ak teda vôbec nejaké sú pretože v booklete niesu uvedené žiadne a harmonizér na vokáloch nedáva veľa šancí niečo rozumieť. Ak si fandom starých kapiel ako Carcass, Autopsy, alebo Exulceration tak určite vyskúšaj Vomi Noir.

Jan IP

https://vominoir.bandcamp.com/album/session-ecorch-vif-peeled-alive-session

http://cadavericdissolutionrecords.blogspot.sk/

THE CITADEL „s/t“ 7“EP 2017 (Kush Gong Vinyl)

Seriál recenzií na kapely, ktoré už tu nie sú pokračuje. V prípade tejto bandy ma to obzvlášť mrzí. Sledoval som jej púť od dvoch demo skladieb na bandzone v pokútnej kvalite, cez prvý kontakt naživo na prvom Ffude až po ich záverečný na (zatiaľ) poslednom Ffude a bol počuteľný ten vývoj, ako sa chalani vyvíjali aj ako hudobníci či skladatelia, ale aj ako ľudia. Tento sedempalec je doslova „vrcholom“ ich vývoja, aj keď viem, že by sa mohli dostať ešte ďalej, ak by neskončili. No to už je len zbytočné teoretizovanie.

Faktom je, že posledný trojskladbový počin je dokonalým obrazom, kam sa kapela dostala. Od úvodnej melodickej vyhrávky v „Láthatatlanok“ sa na nás valí emóciami až po okraj naplnený hardcore, s množstvom zlomov a zmien, ako to chlapci predviedli už na predošlých nahrávkach. Dlhé plochy Filipových jednostrunových vyhrávok, ktoré muziku posielajú až kamsi k vplyvom francúzskej emo-scény, no v spojení s Ričiho ráznymi beglajtmi si držia vlastnú fazónu. Do toho Spajkov naliehavý prejav a skvelá rytmika. Druhú stranu otvorí song „Črepy“, ktorý mi stavbou mierne pripomína moju srdcovečku „Mesto“ z minulej nahrávky. Nechýba skvelá melodická linka gitary, hutné riffovačky ani výrazná basová linka. K tomu valivé stredné tempo a ďalšia skvelá skladba je na svete. A k tomu ten text o vzostupoch a pádoch. Dokonalé. Záverečná „Veža bláznov“ začína ostrým riffom, na ktorý naviaže zbesilé klepanie bicích. No po jednom brejku príde tlmená sekaná gitara a Spajko prednáša text svojím osobitým štýlom a song (aj celé ep-ko) ukončí šľapavá pasáž so zborovým deklamovaním. Toto je presne prípad nahrávky, kedy by som prijal minimálne dvojnásobnú dávku, no je koniec a nezostáva iné, ako točiť ju niekoľkokrát stále dokola. Ak má kapela odísť, mala by to urobiť ako títo sympaťáci, na absolútnom vrchole. Aj tak budem tajne dúfať, že sa ešte niekedy ich cesty stretnú a znovu budem ich tvorbu absorbovať pod pódiom, či z novej nahrávky. Dovtedy nezostáva nič, len točiť vydané veci stále dokola.

-Majto C.-

bandcamp