Forgotten
Silence bola moja láska na prvý chaos v hlave pri pokuse
vypočuť si „Thots“. Zdalo sa mi to vtedy tak prekombinované
až ma to lákalo preniknúť do tých spletitostí. Podobné čosi
som zažíval pár rokov pred tým pri tvorbe iných kapiel. A práve
niektorým z nich venovali FS túto sedmičku ako poctu, resp.
niektorým ich albumom z konkrétneho roku. Adekvátne k tomu
vyzerá aj obal, ktorý napovie o ktoré konkrétne bandy sa
jedná.
„Mineral“
– song otvárajúci
druhú stranu na dlho posledného albumu „Elements“ nedocenených
velikánov technického death metalu 90s Atheist. Miloval som ich od
debutu „Piece of time“ a práve tretí album bol pre mňa
vrcholom ich tvorby. Možno práve preto mi nejaký čas trvalo, kým
som sa dokázal odpútať od tísíckrát počutého originálu
a ponoriť sa do tejto prerábky. Perkusie v úvode ma
prekvapili, no potom už nasledujú známe pasáže s hutnejším
zvukom gitár a vyhrávkami na klávesoch. Najdlhšie som si asi
musel zvykať na hlas. Kelly Shaefer ho má tak osobitý, že počuť
tento song hoci aj v inej podobe, no stále mi to tam pýta jeho
škrekot, aj keď ani ten Satyrov nie je úplne neškodný. Povedal
by som, že hutné doprovody song trochu aj nakopli. Kapela tam
pridala aj modernejšie pasáže, resp. vyznenie pasáží, že napr.
sekaná časť v strede vyznela ako Atrox na albume „Orgasm“
a záverečné sóličko je úplne excelentné. Po čase som si
zvykol na túto verziu, s ktorou tiež Forgotteni porobili divy,
hoci ja mám skrátka ten originál vyrýpaný v hlave až
príliš hlboko.
Druhou
vecou je „Personal energy“ – song, ktorý tiež otvára druhú
stranu daného albumu a tým je „Spheres“ holanďanov
Pestilence. Oveľa
radšej mám od nich iné tituly, tak sa mi verzia brňákov hneď na
prvé počutie páčila viac ako originál. Dostala konečne šťavu
a drajv, čo jej vždy chýbali. Pomalá, atmosferická
vecička, ktorej hutné gitary a klávesy dodali na atraktivite.
V týchto vodách sú FS viac doma a ako tak počúvam
šeptané hlasy, uvedomujem si, že „Spheres“ mali na ich tvorbu
v začiatkoch asi väčší vplyv ako by mi vtedy napadlo, no to bude
asi tým, že tento album šiel dosť mimo mňa. Ja som si z tohto
žánru ulietal na „Elements“, „Focus“, „The erosion of
sanity“, „Individual thought patterns“ (všetky z r. 1993
– no samozrejme som mal favoritov aj z iných rokov).
Keď
túto nahrávku zhodnotím ako celok,
musím priznať, že je to ideálna forma pocty svojím vzorom,
zabalená do hutného, moderného zvuku typického pre FS
v posledných rokoch. Každopádne veľmi dobrá a záslužná
vecička, ktorú isto ocenia fandovia všetkých troch kapiel.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára