ABORTION- jeden víkend u bratov v matke Rusi

Tento výlet sme už plánovali dlhšie a raz nám už nevyšiel. Ani sme neverili, že by to mohlo klapnúť. Predstava, že idete do úplne pre väčšinu kapiel neprebádaných vôd, dostanete tretinu cesťáku a bohvie ešte čo sa môže prihodiť. Aj keď náš bubeník Miro je už starý matador a Rusko má prejazdené círom cárom ešte s kapelou Sanatorium.
To, že s peniazmi nevyjdeme, sme vedeli už vopred a boli sme ochotný doplatiť, horšie bolo, že vlastne mojou nedbanlivosťou sa to predražilo ešte viac. Nikdy si nevybavujte víza tak, že sa na to nesústredíte na 100%. Ja som to robil s telefonom na uchu v práci, počas práce. Vznikol taký paradox, že naše víza končili o deň skorej, než bol náš odlet domov. Takže sme hútali už všelijak a najsmelejšia verzia bola, že v nedelu večer sa odbavíme na letisku Vnukovo a potom prečkáme do pondelka v bezcolnej zóne. Nakoniec po brúsení nervov som musel kúpiť ešte raz lístky, jednosmerné na nedeľu a to du Budapešti. Poviem pravdu, keď som videl ako to na Vnukove funguje, tak som bol istý, že ten plán prečkať v bezcolnej zóne by nám neklapol nijak. Proste na mieste kde na každom rohu stojí policaj, policajtka, a na ceste od dverí do lietadla sme absolvovali asi 5 kontrol, by to po všetkej počestnosti a našich smelých pováh, proste nevyšlo!
V piatok sadáme s Mirom do RegioJetu Nitra-Blava za 2 eu na osobu (káva a noviny za 1 eu v cene). A pýtam s atu, ako je to možné? Asi neživia trojposchodovú budovu plnú darmožráčov.
Vyzdvihujeme si víza na firme a dáme si obed. Srandujem, že najedzme sa, je to možno posledný krát, tak som ani nevedel, že v mojom prípade tomu tak aj bolo. Presum mestkou na letisko a prvý pivo v letiskovom pube.

Smelý junáci sa posilňujú, legálnými drogami

Následne si vystojíme kilometrovú radu na náš let a presunieme sa do bezcolnej zóny. Flaša becherovky (najlacnejší artikel v duty free shope) nám má ešte spríjemniť chvíle. Nemali by sme ho technicky vzato brať na lietadlo ale nám sa to podarilo a veselo sme si ho tam popíjali. Je vidieť že sme u Ruskej leteckej spoločnosti. Ihneď po vzlietnutí zaspávame a budíme sa nad Moskvou, kde už tma jak v riti a leje ako z krhly. Vybavujeme sa asi trištvrte hodiny. Dlhé rady, milion policajtov na každom kroku. Je to naprd keď si pomyslím, že miesto tej flaše becherovky by som na palubu dostal malú atomovku. Verte mi , že necestovalo sa nám príjemne s týmto pocitom.
Konečne na letisku a za desať minut mi už volá Dimitry (Coyot), ktorý celú túto párty organizuje. Ja viem o tomto chlapíkovi sa popísalo dosť aj o tom ako je v riti s alkoholom a je neschopný, no nemôžem povedať krivého slova na neho. Dodržal všetko presne, ako sľúbil a celý čas bol úplne v pohode. Privítame sa a okamžite nás fotí, ako dôkaz že sme tu a zavesuje na net. Rusi nepoužívajú moc Facebook, majú nejakú vlastnú verziu, ktorej meno som si nezapamätal. Sadáme do vozu a hor sa do Zelenogradu. Cesta cez upchatú, upršanú šesťprúdovú diaľnicu, nevzbudzuje moc pozitívnej energie v nás. navyše Dimitryho jazda sa skôr podobá jazde typu, kto z koho, šialené predbiehačky, v jednej ruke v kuse mobil, do toho strašná muzika z CD, ktorá znela, ako keby ste pustili dve nahrávky naraz a snažili sa v tom sa nejak orientovať. Poprosil som ostatných, že keď budem chceť raz niečo takéto hrať, nech ma radšej zastrelia.
Dorážame na miesto určenia v Zelenograde, čo je vlastne klasický pub na Americký štýl, celý z dreva a s tou správnou cool barmanom a pravdaže správným pivom. fakt som bol prekvapený. Bolo to nejaké pivo na štýl Ipa z nejakého miestneho malého pivovaru. Paráda. Plac malinkatý, vstup zadara a na mieste cca asi 70 ľudí. Kapely čakali na nás a už sa našim príchodom začína. Je pomerne dosť neskoro už a majú hrať naštastie len štyri kapely. Všetko pravdaže gore grind veci. ja kecám s ľudmi, dokonca podpisujeme fotky! Naštstie dosť ľudí tu kecá po Engelsku,takže v pohode. Dokonca sú tu aj chlapci z Purulent Jacuzzi ktorý pred asi 6 rokmi boli u mňa v rámci ich Európskej tour.

DISINFECTION

Konečne nastupujeme a hrá sa na kombá, čo je ešte v celku v pohode. Hráme na požičané nástroje, kedže sme si ich nemohli sem priniesť, ale všetko je v pohode. Ľudia sa aj naštartujú aj besnia, no všeto je v pohode. Dokonca pridávame. Po našom sete balíme caky paky a ideme na byt k jednému páriku. Z jedného párika sa nakoniec vykľuje párty asi 7 ľudí v garsónke. Osobne už nepijem asi pol roka, Je pravda, že si pivo raz za čas dám,ale už nie som posadnutý démonom, ako voľakedy. ale nevypiť si vodku v Rusku, to by mi po smrti v očistci asi neodpustili. Dávam si pár pohárikov a v momente ma zalamuje. Už niesom zvyknutý na toto tempo a moji o desať rokov mladší rovesníci z kapely, trúbia do rána.

neviem čo k tomuto napísať

Miro to hrá na ryby

Ráno sa budím so silnou potrebou na WC a okolo seba vydím mrtvoli. Naštastie som vychytil ten najlepší flek na spanie, lebo som zaliezol prvý. Zombíci sa prebúdzajú a opicu riešia ďalšou opicou. Pokračuje sa ďalej. Čas ubieha a mi sedíme v garsónke hráme  GTA5 a pijú. (ja len občas pivko). Na moje naliehanie, že keď som už vysolil jednu priemernú výplatu na tento výlet, aspoň chcem vidieť Červené námestie, ktoré je vzdialené stále viac a viac pri pohľade na stále viac a viac ožratých súputníkov. Cca niekedy o piatej poobede konečne vyrazíme z bytu. Zastavujeme sa ešte pre pivo a ja nachádzam Ipa pivo, okopčené od Mikkelera. Chutí strašne.Ideme mestkou a potom na klasický vlak. Najlepšie spoznáte kultúru národa, keď si zacestujete na klasickom medzimestkom vlakovom spoji. Tento vyzerá fakt strašne a páchne ako všetko aj u nás, po šťanke. Šialene hrkoce ako železná bedňa plnú šróbov.

Propect Mira (nie toho hore)

Konečne v Moskve. Šlapeme pešo ešte asi hodinku a sme už fakt unavený. V klube sme o siedmej večer a po už je tma a mi sme ešte neboli ani na námestí. Burcujeme sa a deviatej máme hrať. Srať to, ide sa na námestie. Zase presun pešo a potom dlho, dlho metrom. Prestupy, prestupy. Dokonca sa stihneme aj stratiť jeden druhému. Naštastie sa jedna baba podujme nás sprevádzať,takže sme si uvedomili, že sami by sme tam v živote sa nedostali.

Kapela práve zistila, kde sa nachádza.Preto ten výraz tváre.

Stojíme na námestí z ktorého dýchy história, ale je to tu ešte vysvietenejšie ako samotné Las Vegas. Postavím sa na kamene, kade pochodovala porazená Paulusova 6 armáda a obsrala cestu, lebo im predtým dávali na obed polievku, ktorá im mala spôsobovať sračku. Teda budili dojem, že sa posierajú od strachu zo Sovietského víťazstva. V tomto sú Rusi, uznajme fakt dobrý. Osobne mám z ich zmiešané pocity. Cestovanie metrom nám spríjemnil policajt, ktorý s ana nás len tak zavesil, lebo nás počul kecať po Anglicky a moc sa smiať. potom jeden nevrlý občan nás vyľokťuje v metre, že mu zavadzáme a melie a nadáva nám po Rusky. Naša sprievodkyňa to len komentuje vetou "Toto je Rusko dnes".

Leprova druhá armáda

 Pokocháme sa v dave šialených turistov s vyjebanými selfie tyčami, kúpime pár suvenírov a pádlujeme na metro späť do klubu. Cesta dlhá, zase prestupovania, šľapanie a dorážame tak, že Dimitry nám povie, po tejto kapele idete vy. Uf. Som úplne vyčerpaný, ale dokážem to ešte po toľkých rokoch , veľmi dobre zakrývať.

Požičivame si nástroje a nalietávame na pódium. Klub Mona je klasický disko klub, dvojmetrové pódium a šesťmetrový vyhadzovači a miesto pre asi tisícovku ľudí. Vo vnútri toho moc nie je, niečo okolo možno stovky a v takomto veľkom klube sa to dosť stratí. Dosť sme z toho trocha vyjavený, no odpoveď je jednoduchá. Veľa ludí si to proste nemohlo dovoliť. Ale to vidieť na každom kroku, priepastné rozdiely. Buď ste kurva bohatý,a lebo chudobný.

ABORTION monaclub

Ćudujem sa ,ale ani naši včerajší hostitelia neprišli a tak isto plno ľudí zo včera tu chýba. Každopádne ideme na doraz a ja už na konci doslova lapem po dychu. Koniec v pohode, aplauz, pohoda. Zvalujem sa v backstage a nedokážem už ani len hovoriť, lebo som si statočne odpálil hlasivky. Zato Miro ide aj s Liborom na 100%. Darmo, majú o desať menej ako ja. Miro vo svojej exesistickej show dokonca zasadne za bicie jednej kapely, ktorá to valí len s jednou gitarou, automat, dva spevy. (Sorry, nezapamätal som si názov). Ja som to ani nezbadal, len Libor mi vraví : "Pozri
vedel si, že Miro hrá aj v jednej Ruskej kapele?" "Čo???, kde??", "Pozri na podium". až mi

Nenásytný Miro búcha v ďalšej kapele.

gamba ostala vysieť. Najprv som nechápal , potom som sa zorientoval a smial sa ako debil. Ináč vačšina kapiel ťažký goregrind, automaty, dva vokály,ale pre mňa žiadna žánrová pestrosť. Všetko v jednom štýle. Neviem, keby som robil fest, tak to trocha asi pomiešam, ale asi oni vedia, čo je dobré.
Na INTERNAL BLEEDING som sa docela tešil. Nechcem vidieť tieto kapely na festivaloch, to serem.Klub ukáže skutočnú silu kapely a poviem vám, aj ukázal. Nie nadarmo je toto legenda, ukázala to na plné guľe!!! Kurva zaduneli ako hrom. A nie len popri kilečkách, aké dokážu len

INTERNAL BLEEDING

len oni, urobili aj poriadnu show. Energia z nich kypela na kilometre. Dokonca si pozvali na podium každého, kto stál v predu. Boha, bolo to živelné ako hrom a klobúk dole. Ich prvé demo som počul niekedy na začiatku 90 tych rokov a odvtedy sú stále super. Zvuk ako víno, veď za mixom sedel starý vyšedivený rocker, ktorý zjavne mal úplne pod kontrolou všetko a Libor sa k nemu priplychtil a zasypával ho otázkami. Po koncerte pravdaže kecáme, občas šplechneme pivo (ináč strašne hnusné, niečo ako u nás tie Hnojekeny). Dohrá posledná kapela a lúčime sa a fotíme . Dokonca prichádza chlapík z Noo Breed Records, ktorý nám spoluvydával naše splitko so Sram a prinesie pár kópií. Na otázku, kde sú Sram, mi odpovedá, že v meste ,ale nemajú prachy na túto akciu a ani on nemá. Stojí len vonku s priateľkou a neide tiež dnu. Nechápem. Odoberáme sa taxíkom na byt jedného maníka,ktorý chová doma ploštice. Ano ploštice. Ja ihneď  zalahnem a spím spánkom spravodlivým. Budí ma až ráno Dimitry, že nás zoberie na letisko. každý už je hore, len aj spím. Boha tam, asi začnem zase piť, vydržal som vtedy viac. Cesta na letisko prebieha v tichu. Ja nemám hlas a chlapci sa boja hovoriť, lebo by sa vygrcali ihneď. Lúčime sa s Dimitrym a ešte raz ďakujeme za akciu.Na letisku si myslíme že máme veľa času ale chyba lávky! Kontrola na každom kroku, nekonečné rady, pečiatky, kokotiny, buzerácia. jaaaj. Ledva stáíhame bus, ktorý nás vezie k lietadlu, nastupujeme posledný. Smrdíme a vyzeráme podozrivo. Okamžite po vzlietnutí zaspávame a budíme sa až v Budapešti. Vystupujeme a asi pol hodinku len tak čumíme, lebo netušíme, čo ,ako, kde a prečo? Smer Keleti, bereme taxík. starší pán taxkár len sťahuje v kuse okná, veď páchneme statočne. S hrôzou zisťujem, že som dva dni nejedol, len také somariny, ako ovocie.Uf. Horšie je že nikde nestojíme, lebo z taxíku rovno nastupujeme do vlaku a v Nových Zámkoch rovno prestupujeme zase. Doma som už tak hladný, že mi klopú oči.
No a dojmy z Ruska , keď sa ma opýtali na ne? Všetko je tam kurva veľké. Vrátane 25 poschodových barákov na bývanie. Scestovaný Miro mi tvrdí, že mu to pripomína Čínu. Že by?
-Lepra-
Fotky -Lepra, Libor-

OMHS – (Hibakusha, Sheeva Yoga, Abortion, The Wilderness) - 24. 9. 2016 Bratislava, Fuga

Krásna sobota. Tradične pracovne strávený deň ukončený výletom do metropoly za účelom zábavy na koncerte obľúbených bánd. A že sa ich zišlo v jednej chvíli na jednom mieste neúrekom. No kým sme sa dostali k samotnej produkcii, čakalo nás prekvapenie. Mesto upchaté jak hrubé črevo po mixe tmavej čokolády so živočíšnym uhlím. Asi hodinu sme sa točili po kadejakých uliciach i uličkách, parkoviskách i iných odstavných miestach, kým sa mi podarilo odstaviť v temnej uličke na konci sveta. No naša odysea ešte nekončila, bo v ceste nám stála trasa nejakého behu večernými ulicami. Tým sa čiastočne vysvetlila absencia parkovacích miest. Do Fugy sme dorazili utrmácaní a zničení polhodinku po avizovanom začiatku akcie, no trnaváci zatiaľ len ladili inštrumenty a Bibo medzi nimi pobehoval s káblami a inými vecičkami.

THE WILDERNESS

Okolo 22-ej z pódia zazneli tóny trnavskej trojice THE WILDERNESS a tí do nás nemilosrdne nabušili množstvo nových songov, ktorým predchádzalo Denisove rozobranie ich odkazu, chvíľami zábavnými, no vždy vypointovanými príhovormi v rodnom nárečí, čím sú trnaváci známi. Pre mňa sú známi aj stúpajúcou kvalitatívnou tendenciou ich tvorby. Novinky ma chvíľami nechávali s ústami dokorán. Predstavte si mix Archbishop Kebab bez dychovej sekcie, Zabloudil z polovice 90s, NoMeansNo a nejakých tých grind-punkových záležitostí a to je len velice hrubá a neotesaná predstava, akým smerom sa sunie aktuálna tvorba tria. Jasné, že zazneli aj staršie songy, aby si naše pocuchané zmysly odpočinuli od prívalú novostí, medzi nimi „Ples“, „Hrob“, „Čas“, či moja favoritná „Rešpekt“. Skvelý set, ktorý otvoril tento čarovný večer.

Do iného súdka načrelo ďalšie trio, tentokrát spod Zobora, konkrétne ABORTION. Ich grindcorový valec, zrovnáva všetky nezrovnalosti sociálne i politické. Príhovory pánkov za mikrofónmi sú tiež povestné svojou všeobecnou veselosťou a spestrili aj tento večer. Naživo som mal Abortion rád už dávno, no minimálne odkedy prešli na slovensky spievanú tvorbu, dostala ich produkcia aj punc osobitosti a nie je to pre mňa len ďalšia grindová banda. V playliste sa objavili ako staršie veci („Bomby na Nitru“, „Give me leader“ či „Heavy mental“), tak aj z novšej proukcie („Otrávený buď naveky“) ako aj povinný, rokmi vypilovaný cover od Napalm Death. Ďalší set, ktorý potešil hudobne aj hovoreným slovom. Nikdy neomrzí.

SHEEVA YOGA

Potom som sa úplne zakecal s rytmikou Hibakusha, že som vďaka tomu v podstate odsledoval set ostravských SHEEVA YOGA len tak na pol ucha a štvrť oka (bolo by aj viac, no bríle som zabudol v aute na palubovke, tak som toho zozadu moc na pódium nedovidel), no nohou mi trepalo aj tak riadne. Ich fastcore je naživo skrátka nálož riadne výbušná. A sety sú intenzívne, energické a krátke. Nabudúce si ich budem musieť zas pozrieť zblízka, bo doteraz sa mi ich sety vždy velice pozdávali.

Ako poslední sa pred publikum postavili orlovskí harcovníci (a jedna harcovníčka) HIBAKUSHA. Ich mix grindu a crustu mi robí dobre v sluchovodoch už nejaký ten čas, tak som sa tešil, že si to opäť raz vychutnám aj naživo. A že to teda bola šupa. Nehorázne masívny príval zhmotnenej energie, čo sa na mňa valil z toho dymu na pódiu, ma obalil jak nedeľný šnicel, no predtým ma ešte riadne naklepal. Už len švacnúť na masť a poriadne vypražiť. Opäť zaznel prierez tvorbou (na moje potešenie aj hojne vecí z albumu „Pandora“), kde nechýbali ani záseky zo splitka s Hiroshima Nightmare. Zvuk bol úplne šťavnatý a ostrý, vokálne tiež pekne chorobné duety Havla s Blankou, že by im hociaké popstáre závydzely. Ostatne, zvuk celého večera bol velice vydarený (šak vieme, kto vrcel knoflíkmi).

Keď v klube znelo už len pískanie v mojich ušoch a svetlá sa rozsvietili, doba už bola pokročilá, i usúdili sme, že zrelá na návrat k domovu. Ten prebehol tradične nekomplikovane a bezzávadovo, tak je zbytočné ho spomínať. Zhrnutie večera: napriek náročnému a nervóznemu príjazdu sa vďaka produkcii všetkých zúčastnených kapiel zmenil v riadne šťavnatý a výživný zážitok, aké sa zadaria len raz za čas. Kto nebol, nech sedí na riti aj nabudúce a v starobe spomína aké to bolo skvelé presedieť všetky večery za kompom abo za pivom kdesi v putyke.

-Majto C.-

HUMIT vs ŠUMIT 3"CD 2016 (vlastný náklad)

Grinderov HUMIT sme už mohli spoznať na Adrikovej sedempalcovej kompilačke, ktorá mapovala Slovenské grind kapely. Táto dvojica (basa,bicie) sa tu na tejto nahrávke spojila s noise trojicou (saxafon,vokál, eletronické pazvuky),ktorú vedie neúnavný propagátor hluku Radek Kopel (Napalmed) a zasadla na jedno session. Nebolo to však klasické session, ale prebiehalo oddelene.Vidím, že s týmito noise improvizačnými stretávkami sa nejak už rozrthlo vrece, každopádne ako prvý na Slovensku to urobili Sedem Minút strachu a zjavne to bolo celkom inšpiratívne.
Na ploche 13 minút tu máme celkom stráviteľný pojem noise. Improviyácia je to, ale predsa len tie bicie to držia pokope a dávajú tomu akú takú líniu. ináč je to všetko po starom, ako sme si už pri takýchto projektoch zvyknutý .
Vyšlo to aj na kazete aj vo forme CDrka a musí pochváliť ešte nápaditý obal CDrka. Vyskúšajte!

-Lepra-

HUMIT

EVIDENCE SMRTI / BRUNNER TODESMARSCH split 7“EP 2015 (samovydanie)

Ďalšie splitko pre moje rozmlsané ušiská. Evidence Smrti ma už nejaký čas svojou tvorbou oblažujú a dlho nič nové nevydali, tak som sa tešil na ďalšiu dávku ich drsného, valivého, temného, metalického crust-hardcoru. Hneď na úvod ma svojou valivou ťažobou prekvapí „Hlad“ o narastajúcich hnedých tendenciách v spoločnosti. Hutná gitarová hradba s výrazne znejúcou basou a ostrými bicími tvoria príhodné pozadie pre chrapľavý hlas Hnilobu. Skladba sa vlečie pomaly ako buldozér, valí pred sebou haldu hnusu a gitary zanechávajú za sebou široké pásy rozrýpanej duševnej pohody. Druhá „Vězni“ je jej pravým opakom. Od prvého úderu uháňa v zbesilých tempách, gitary revú a kvília vo vyhrávkach. Musím povedať, že napriek členitosti tejto veci ma prvý song zaujal o dosť viac. „Vězni“ je taká typická vec Evidence Smrti, kým „Hlad“ je silná, mrazenie vyvolávajúca záležitosť, ktorá vždy poteší.

Kapelka Brunner Todesmarsch zo strany druhej bola príjemné prekvápko. Ich guľometná dávka rýchleho, drsného hardcoru je čosi, čo ja rád. Úvodná „Mentální krach“ ešte začne v trochu pomalšom tempe, no potom sa chlapi rozbesnia a sú nezastaviteľní. Ďalšie dva songy potom prekvília okolo a s hrmením zmiznú. Až štvrtý „Na vrchol a výš“ má mierne pomalší úvod s thrashcorovým odérom, no vzápätí sa zlomí do besnoty podobného razenia ako zbytok tvorby. Ani neviem ako a je tu „Poslední vál“ a nezostáva mi iné, len pustiť si túto šesticu songov znovu, bo toto rozhodne nikdy nemôže stačiť. Je to taká typická brnenská záležitosť, bo z toho cítim staré veci See You In Hell a Festa Desperado, len to neni až tak členité, skôr priamočiarejšie a údernejšie, no najmä mierne zbesilejšie. Veď songy majú okolo minúty.

Parádne splitko – presne tento druh ja rád. Skromný a nenápadný obal ukrýva bohatú dávku skvelej muziky.

-Majto C.-

Evidence Smrti bandzone

Brunner Todesmarsch bandzone

PUNKOVÝ PRAPOR 2: RESTART – Román pro pankáče, Petr B. Výškovický (Papagájův Hlasatel Records 2016)

V rukách držím (resp. na polici už odpočíva dočítané) voľné pokračovanie románu Punkový prapor. Skočil som po ňom jak upír po krku švárnej devy. No pravdupovediac, mám z neho zmiešané pocity. Na rozdiel od predchodcu, ktorý bol plný vtipných momentov, Restart je skôr „temnejší“ a nie je to len treťou dejovou rovinou (v minulosti sa prelínali dve – neviem, ktorá bola zábavnejšia), ale asi aj dobou /-ami, ktorú /-é opisuje. Jedna sa týka doby socialistickej normalizácie a života v „subkultúrach“ tej doby a v dvoch je naznačený súčasný život z dvoch strán „barikády“. Teda, neviem, či je to len môj dojem, no chýba mi bezprostrednosť a ľahkosť prvej knihy. Miesto nich tu skôr cítim desivú ťažobu tejto uponáhľanej doby. Autor akoby cítil potrebu naplniť očakávania čitateľa a to mu spútavalo ruky. Možno sa snažil zbytočne, bo čaro jednotky spočívalo v tom skoku do neznáma, v tej spontánnosti, v prirodzenej neohrabanosti a nedokonalosti postáv. Aby si niekto nemyslel, že táto kniha je nejaký nedotiahnutý nepodarok. Práve naopak. Štylisticky je opäť na úrovni a nájde sa tu aj množstvo veselších momentov, dokonca celá tretia rovina to obohacuje na pohľad človeka z diametrálne odlišného prostredia – toto bolo pre mňa osviežujúcim prvkom, len mi príde napísaná tak akosi „zošnurovane“, usporiadano, akoby podľa nejakých presných pravidiel. Sú v nej dobré popisy, historky a vcelku aj zápletky, len od momentu, keď sa v deji objavila postava „Deux et machina“, celé to u mňa spadlo do sféry béčkových thrillerov, kde od istého momentu dopredu tušíte, čo sa stane. Škoda, bo dovtedy sa mi to čítalo vcelku fajn (hoci s istými výhradami, no stále to bolo skvelé čítanie). Možno som len zbytočne rozmaznaný, no u mňa by stačil prvý román, bez pokračovania by som sa kľudne zaobišiel. Ale to je len môj osobný pohľad na vec a moje dojmy z čítania. Každý ďalší človek sa na všetko môže pozerať inak a tento román si dokonalo užiť. Hľadajte v ňom svoje. Ja som si to, napriek všetkému spomenutému našiel.

-Majto C.-

eS eS eM "ByloNebyloRybaNaruby" CD 2016 (Ponte records)

Huh. Nechápal som ten provokatívny názov projektu,alebo už dokonca samotný obal, ale naštastie titul "Nazi Punks Fuck off" mi to v podstate vysvetlilo.. jedná s ao noisarinu alá Napalmed. Saxafon, efekty a v neposlednom rade, nikdy nekončiaci hluk. Nie je to agresívne a dokonca som sa pristihol, že to počúvam ako podmaz ku každodennej činnosti! Je to nahraté dokonca zo živej performácie z klubu Rybanaruby. Každopádne až máš rád harsh noise a berieš tie správne drogy, tak neváhaj! Ešte desať bodov za obal!

-Lepra-

WOUNDEAD KNEE / CONQUESTIO split 7“EP 2013 (kooperácia)

Jedno zo zabudnutých splitiek, ktoré som jeden čas točil dokola, no potom som ho omylom založil, aby som ho konečne našiel na mieste, kde som nepredpokladal, že by mohlo byť. Čo je tak zvláštne na tomto v kartónovom sieťotlačovom obale ukrytom vinyle? No predsa muzika.

Stranu s indiánskym náčelníkom obsadila, aj príznačne na jednu časť neslávnej epochy dejín odkazujúca svojím názvom, kapelka z Práglu Woundead Knee. Kvintet svoju trojicu songov začne bez vytáčok a úvodná sypačka „Člověk nečlověk“ dáva na známosť, že táto partička je pekne nasraná a nekompromisná vo svojom prejave. Nad kvíliacimi, riffujúcimi gitarami a rýchlo klepotajúcimi bicími dominuje naliehavý ženský štekot, v refrénoch podporený výkrikmi mužských hrdiel. Najviac sa mi ale pozdáva song druhý „Voják“, ktorý je spestrený sekmi a spomalením, ale aj výraznejšou gitarovou vyhrávkou, pričom si stále zachováva agresivitu a nekompromisnosť. Posledná vec „Svoboda“ je opäť nasranosť par excellence, kde sa striedajú rýchle časti s ešte rýchlejšími. Škoda, že netuším o čom asi spievajú, bo som nikde nenašiel čitateľnejšiu formu textov, no ich časť bookletu ich pre môj slabnúci zrak obsahuje len v nečitateľnej drobnej forme a sluchom som ulovil len nejaké útržky. Iba záverečný text som objavil na bandzone kapely a je o väznenom indiánskom aktivistovi Leonardovi Peltierovi. Vcelku zaujímavá (a v tomto žánri u nás nie veľmi obvyklá) téma. Každopádne vzorka pražských znie dobre. Možno trošku zrozumiteľnejšia artikulácia by pomohla zlepšiť možnosti zaujať odkazom aj pre nás slepnúcich jedincov, no celkový dojem je dobrý.

Kolegovia na druhej strane tiež ponúkajú trojpoložkový materiál, ktorý sa pohybuje v mierne melodickejších vodách a voľnejších tempách. „Přírody pláč“ je klasický hardcore-punk s agresívnym dvojhlasom a parádnymi melodickými vyhrávkami, hoci ju otvára thrashový riff jak sviňa. Celkovo je to ale drsná záležitosť. V chytľavosti melodických vyhrávok a parádnych drsných riffoch nezaostáva ani nasledujúca „Boj“. Trochu v tom cítim vplyv Kritickej Situace (myslím súhru gitár, bo zvukovo je to mierne drsnejšie, o speve nehovoriac), no je to značne hrubozrnnejšie. Možno preto viac vynikne melodická vyhrávka v závere. „Faktor skázy“ po pomalšom rozbehu nabehne do tempa, no potom sa zas spomalí a atmosféra zhustne. V záverečnom zrýchlení gitarák odpáli rezké sóličko a koniec. Obe bandy ponúkli vkusnú ochutnávku svojej tvorby, je na každom, či začne snoriť po ďalších. Ja veruže hej...

-Majto C.-

Woundead Knee bandzone

Conquestio bandzone

FEEL A CURSE Shadows In Mind CD 31.1.2016 Vlastný Náklad

Kapelka z Liptovského Mikuláša- FEEL A CURSE je od roku 2013 nový zjav na Slovenskej Death Metalovej scéne- čo však rozhodne neplatí pre jej členov ktorý si odkrútili svoje v takých kapelách ako DESECRATED DREAMS,SUBURBAN TERORRIST,EMBALMED čo už sú dnes celkom pojmy a to sa samozrejme podpisuje aj na ich debute!

Ako otvárak vás nakopne rýchli parný vlak „Misguided World“ a podobne uháňajú aj „Memories Stay“ a „Collateral“ .Titulná „Shadows In Mind“ je temnejšie podaná záležitosť a od začiatku ma tu chytila nenormálne rezonujúca basa a krkolomné sóla, ktoré pôsobia ako pád do temnoty...V následjúcej „Of War And Men“ sa vám preženie útočiaci tank- zbesilosť čo postupne zmierňuje svoje tempo a pripravuje na „Lies“ začínajúca malou vyhrávkou na gitárke... „Twisted Fate“ húpavá vec ktorá- a kludne ma ukameňujte- akoby vypadla z dielne GOREFEST!!! Prisambohu vymakaná záležitosť a moja asi Topka !!! „Shattered Nights“ vycibrená Thrashovačka prešpikovaná Heavy soličkom- toto Heavy zovzrenie vlastne je po celej nahrávke, a sedí to tam krásne, aj preto majú jednotlivé pesničky a celý album veľký potenciál! „The Demon Inside“ predposledná rýchla hopkačka po ktorej nasleduje veľkolepé zavŕšenie diela- melancholická „Flying Stones“ stále ma dostáva ústredná melódia- akoby zo sountracku z Batmana- to bez urážky! Temná melódia avšak pri opakovaní máte pocit že po zlých dňoch zase vychádza slnko a lepšie vyhliadky na budúci život!

Toľko v stručnosti z obsahu albumu- ak máte radi Death Metal so silnými melódiami a venujete mu svojich 38 minút života tak sa doňho zamilujete a budete po tomto albume siahať stále- v zlých aj dobrých chvíľkach.

Samotná kapitola je zvuk- CD bolo nahrávané a mixnuté v štúdiu Martina Barlu- mastrovaný v Dánskom HANSEN STUDIOS a zrejme táto kombinácia sa podpísala na jedinečnej zvukovej stope, a ak by som nevedel že chalani sú zo Slovenska asi by som strieľal niekam na sever...

po Grafickej stránke sa podpísal Matej Slovák.

Album je venovaný pamiatke Tomašovi Gondovi (1984- 2015)

Aby som to zhrnul, ak si nepotrpíte na čisté brutality zvratky a iné športy neváhajte a zožeňte si tento skvost, kto pozná kvalitku určite ho ocení, tu sa lámu mantinely a vekove hranice, tak ako môže osloviť poslucháčov dajme tomu Heavy Metalu dokáže uspokojiť hocijakého patológa, starca alebo žiaka na základnej škole ktorý sa rozhodol že dá šancu niečomu novému a pôjde inou cestou ako ostatny...

bandzone

-Parasitic Worm Adam-

EMBALMER „Emanations From The Crypt“ 12"LP 2016( Hells Headbangers Records)

Rok 1995,do prehrávača vkladám niekoľko krát prehrávanú Tdkáčku, na priloženom lístku stoji, vlastne už ani neviem čo tam bolo písane, podstatne bolo to, čo slúžilo ako dohrávka a EMBALMER! Postupom času človek zisti že to bolo EP „There Was Blood Everyvhere“... ale ako býva u takýchto vecí zvykom, informácie o tejto kapele boli skúpe na slovo, až do obdobia niekedy v rokoch 2006- 2007. Tu pri listovaní akéhosi katalógu ktorý ponúkal napalované CD po stovke... čítam EMBALMER- 13 Faces of Death!!! To sa človeku hneď vyjavili krásne spomienky na časy minule! Samozrejme, neváham ani chvílu a a značím „dobrodejovy“ tento titul- však aj dobre robím, odvtedy prešlo takmer desať rokov a po kapele sa zas zlahla akosi zem. Napalene CD už dávno vzal čert a túto éru som nechal ďaleko za sebou- až keď na sklonku roka kdesy zazrem info: EMBALMER-New Album Comming Soon!!! To viete že to človekom pohne!

A tak sa stalo v Apríly 2016 vychádza officialne druhý radový album „Emanations Of The Crypt“!

Takže čo vlastne tento album ponúka? V prvom rade človeka opanta parádny cover art Chrisa Moyena. Oldschool klasika , ktorá zvlášť na matnom Gatefold prevedení LP pôsobý dokonalo!

Púšťam teda ihlu na drážky- človek zvyknutý na intrá a podobne čačky dostane od týchto amíkov hneď z fleku poriadnu pecku do xichtu na nos- otvárak Dead Female Stalker je proste najrýchlejšia vec na albume a už od prvého akordu viete že to budú isto prijemné momenty! Mierny oddych si môžete dopriať na titulnej „Emanations From The Crypt“ ktorú zdobí ťahavé intro- tu chlapci ukazujú svoj talent pre hravosť a po chvíľke nemilosrdnej masáži sa vracia melódia do upokojujúcej polohy...no upokojujúcej, skôr cítite ako vám ubiehajú posledne sekundy vášho mizerného života...

Celkovo album je preštrikovane rýchlimy a pomalými pasážami a to dodáva na pestrosti, skladby nie su príliš dlhé a presne vedia kde majú skončil aby nenudili. Samotná kapitola je zvuk, nie je to žiadna krýštáľová studnička- tu EMBALMER ostali verný Undergroundu a zvuk pôsobí špinavo, a neupravene čo dodáva na atmosfére kladné body, miestamy počuť v skladbách až Black Metalové riffy priamo z nórska za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani IMMORTAL vo svojom rannom období, ale tieto vložky su vážne len okrajove, a celkovo temný album vám po niekoľko násobnom prehratí vždy ukáže niečo nové a zistíte že je vlastne veľmi pestrý!

Album sa stráca v Outre „The Graveyard Fog...“ a nuti ma pustiť si album odznovu a veriť že EMBALMER sa zase raz objavia s novým album prave vtedy keď na to nebudete čakať....

BANDCAMP

-Parasitic Worm Adam-

PARTIYA / VICTIMS OF CLASSWAR „Stably Fucking Bad / Victims Of Classwar“ split-LP 2013 (No Bread!, Destroy Sound Records, 83 Records)

Pôvodne som si toto splitko kupoval kvôli nemeckej úderke Victims Of Classwar, no situácia sa zmenila po tom, čo som placku prvýkrát položil na tanier gramca. Samozrejme, že obrázok na obale ma odradil, tak som najskôr dokola točil nemeckú stranu bez toho, aby som vyskúšal aj kolegov, bo mali fajn kresbu. Asi to aj bolo dobre.

Nemci svoju stranu odpália thrashovou gitarou, ktorá ma mierne nepríjemný výškový zvuk a je na môj vkus moc zrnitá a nekonkrétna, tak zbytočne zanikajú niektoré party. Pripomína mi to demáče našich thrash kapiel zo začiatku 90s. Zato basa znie pekne a mohutne, bubloce si pod tým bzučaním. Bicie sa mi zdajú trošku utopené, akurát rytmičák v klepaniciach trošku vystupuje. Hudobne je to niekde na pomedzí starého death a thrash metalu s príchuťou blacku a štipkou crustu. Texty sa hemžia zbraňami a otrokmi a vlkmi. Ako, ich produkcia má čosi do seba, len si dokážem predstaviť, že viac by ma brala s trochu lepším zvukom gitary, bo na tento si musím dlho zvykať, kým ma prestane vyrušovať pri počúvaní. Zato, keď som sa raz konečne odhodlal pustiť aj stranu bielorusov, padla mi sánka od prvého momentu a dodnes je to rovnaké. Mohutná gitarová hradba a dunenie bicích a basy a brutálne hrubý rev a škrekot. Nehorázne dobrý a nápaditý mix crustu, grindu a punku, ktorým nemožno nič pokaziť. Krátke, drsné songy, plné zmien rýchlostí aj intenzity. Úplne parádne spracované veci s množstvom osviežení. Nedokážem ich priradiť ku konkrétnym názvom songov, bo v booklete nie sú nikde zverejnené tracklisty, ale napr. melodický spev v záverečnom songu sa pekne dopĺňa s agresívnym škrekotom v rýchlych slohách. Podobných vylomenín, ktoré robia tento matroš príťažlivejším, je tu viac. Asi aj preto dnes na jedno vypočutie nemeckej strany pripadne 8-10 tej prvej. Bielorusi mi skrátka sadli na prvý pokus. Podobne som to kedysi mal, keď sa ku mne dostala nahrávka vtedy pre mňa neznámej party Hibakusha. Pre milovníkov chytľavých klepaníc je toto povinné. Možno niekomu zalezú pod kožu aj ich parťáci z B-strany. Veď neni každý rozmaznaný jak ja...

-Majto C.-