Divoký výkend na divokom východe

1.11. Košice, Coloseum, Xichtoplesk – Abortion, Prugelknabe / Otloukanek (CZ), Gordon Shumway, Sedem Minút Strachu

2.11. Bardejov, Angels pub – Warshock (PL), Burn The Cross (PL), S.A.T.A.N. (PL), Prugelknabe / Otloukanek (CZ), Abortion, Sedem Minút Strachu

Dušičky, halloween, alebo deň všetkých svätých.....my so sedem minút strachu a spoločne s pár ďalšími šialencami sme mali sviatok hluku. Výstrahy z preplnených ciest a ani hrozba sviatočných šoférov nás neodradili aby sme sa vybrali do druhého najväčšieho mesta tohto zaprdeného štátu a „zahrali“ pár minút hluku na akcii nesúcej názov Xichtoplesk. Toto bolo už štvrté pokračovanie tohto celkom zaujímavého festu. Košické Collosseum je u nás asi najzaujímavejšie miesto na hranie a vďaka jeho zákutiam sa dnes hrá na 4 stageoch. Zostava účinkujúcich je poriadne pestrá, od elektroniky cez alternatívu, hard core, grind až po noise. My hráme v priestore nazvaný 777, čo sa nám aj teda najviac hodí hehe. Na miesto prichádzame akurát v čase, keď sa na pódiu zahrievali Gordon Shumway. Vítame sa so známymi a vláčime veci do klubu, a tak mi celý ich set unikol. Po nich malo nasledovať ostravské komando no majú trochu meškanie a tak nastupujú grind fosílie Abortion. Lepra dostáva hneď z úvodu pivovú spŕšku od Adrika, ktorému sa za to aj patrične poďakuje :). Pred pódiom sa to pekne zaplnilo, nitrianske trio grinduje o 106 a nálada stúpa. Na svedomí to majú aj vtipné hlášky pomedzi songy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Abortion. Zaznievajú staršie aj novšie veci a nezabudlo sa ani legendárny cover od ešte legendárnejšej kapely. Všetko funguje tak ako má a kapela dre ako dobre zabehnutý motor. Počach ich setu dorazili aj oneskorenci z Čiech. Z plánovaných Sheeva Yoga sa rozdelili na dve ešte brutálnejšie smečky, kde taktovku drží pevne v rukách duo Viky / Skulda. 

OTLOUKÁNEK v Košicoch

 Prugelknabe je power violence nájeb s ničiacou silou cunami. Pol minútové nápeky, rýchle klepačky, chvíľkové spomalenia a neuveriteľná sila. Do toho dva prekrikujúce sa vokáli. Na úvod Skuldovi praská struna, no o chvíľu sa už pokračuje v ničivom terore. Všetko odohraté bez pauzy, set o stopáži nejakých 10minút. Presne takto to mám rád. K rozohratej dvojici sa pripája saxofonista a tým začína peklo v podaní Otloukánek. Viac jazzove, viac uletené a uvoľnené, no aj napriek tomu poriadny rachot. Saxofón prehnaný cez krabičky a rôzne efekty pridáva na originalite a posúva to celé hlukové šialenstvo do úplne inej dimenzie. Netrvá dlho a je po všetkom. To je čas pre Sedem Minút Strachu. Príprava nám ako vždy trvá oveľa dlhšie ako predstavenie. Púšťame mp3, na hlavy si jebneme vrecia z cibule a tlčieme, hučíme, vrieskame a z nástrojov a aparátu sa snažíme vyžmýkať ten najväčší bodrel. Rišo s Radom si to maximálne užívajú, ja idem na doraz a na konci ako vždy lapám po dychu akoby som mal za sebou výstup na everest. Pódium uvoľňujeme poslednému interpretovi v priestoroch 777, krabičkovému hlukáriovi Aidan Zaal. Kým sa pripravuje pozrieme pár songov od Korai Orom, alternatívnej bandy z Maďarska, ktorá tu bola ako hlavná hviezda na hlavnom pódiu a veruže to bolo celkom fajne, rytmické a malo to šmrnc. Neviem ako by som to dal doma ale tu, naživo sa mi to páčilo. Pamätám si ich ešte z pred zrhuba 15-tich rokov z alternatívneho leta na Revišti. Na chvíľu pozrieme späť na Aidana, ktorý operuje za pultom plným všemožných efektov a neviem čoho všetkého, oblečený v bielom plášti a postriekaný červenou tekutinou, akože krvou. Všetko už poriadne hučí, píska, kvíli a škrípe no moc pochopenia sa mu nedostáva a priestor pred ním sa postupne vyprázdňuje. My padáme tiež. Opúšťame colloseum a zaliezame s Adrikom do nejakej knajpy s obrovským výberom pív kde si príde na svoje hlavne fajnšmekri. Tu sa dobrovoľne omamujeme zlatým mokom do skorých ranných hodín. Návrat späť do collossea je ako zo sci-fi príbehu a scénky ktoré zažívame sú až neuveriteľné hehe. Zaspávam až niekedy ráno, už za vidna, pri hlave mi hučí ventilátor a keď sa o pár hodín preberám mám pocit akoby som spal v dvojplošníku. V hlave mám pekelný výpek v papuli tiež a v žalúdku sa všetko prevracia Jeho obsah sa za každú cenu snaží dostať von otvorom, ktorým to vošlo dnu. Rado s Rišom sú už tiež hore a tak sme sa vydali na obhliadku mesta. Na čerstvom vzduchu sa môj stav mierne zlepšuje. Voľba raňajok je tak celkom na mieste, no nájsť niečo otvorené je oveľa väčší problém ako sme čakali. Končíme tak v Auparku, ktorý sme najprv zavrhli. Najedený ázijských špecialít sa vraciame späť naložiť veci. Abortion a Otloukanek / Prugelknabe pokračujú dnes v dobývaní východu smer Bardejov. Máme ešte celkom čas a tak ideme s nimi na pivo do vzdialenej hospody komunistického vzhľadu, no so skvelým Šarišom. Pivo nám skutočne chutilo a s pribúdajúcimi promile kujeme plán, že sa do Bardejova vyberieme s nimi a pripravíme 

 organizátorovi Ferimu prekvapenie. Dopijeme tak ešte pár pív a vyrážame na cestu. Počasie je úplne na chuja, vkuse leje ako v Dánsku a ja ako navigátor zlyhávam na plnej čiare, keďže celú cestu prespím na sedadle smrti. V Bardejove sme okolo siedmej večer. Klub Angels pub nachádzame celkom náhodou aj vďaka jeho polohe hneď na námestí. Je to malá pivničná krčma s klasickým klenbovým stropom a strmými schodami, ktoré boli najväčším problémom pri nosení aparátu. Vítame sa s organizátorom Ferim a s naším návrhom či by sme sa mohli s našou obskúrnou grupou pridať k ďalším piatim účinkujúcim súhlasí s úsmevom na tvári. Ešte raz ti veľká vďaka kamarát za tvoju podporu a prístup!!!!!! Úvod večera patril trojici poľských kapiel a ako prvý to rozbalili pre mňa totálne neznámy Warshock. Drhli to v takom klasickom hard core / crust kolovrátku no podľa bez šťavy. Nejak mi tomu chýbalo viac energie a nášup. Aj keď sa snažili čo to dalo tak im to moc nešlo. Hlavne bubeník vyzeral, že vôbec nemá svoj deň. Po nich nasledovali Burn The Cross a to už znelo o moc lepšie. Bolo to oveľa hutnejšie a plnšie. Temné pomalé pasáže boli striedali crustove mangel partie a toto už znelo o dosť vyhranejšie a bolo cítiť nasadenie a väčšie muzikantské schopnosti. Po zhruba pol hodine prichádza kapielka na ktorú som bol dosť zvedavý. Duo S.A.T.A.N. od ktorých mám doma nejaké nahrávky a tie znejú fakt super boli dnes stredobodom môjho záujmu keďže som mal prvú príležitosť vidieť ich konečne naživo. Pomalé valivé pasáže mali silu a bolo z nich cítiť zlosť, no bolo ich na môj vkus trochu moc. Chýbalo mi viac rýchlych nášupov a znelo tak trochu viac rozťahane čo je úplný opak ich nahrávok. Inak to nebolo vôbec zlé, no mne tam naozaj chýbalo viac klepačiek a rýchlych pasáží. Ku koncu ich setu sa odoberám pripraviť si veci na hranie, keďže po nich ideme urobiť trochu sedemminútového rachotu. Ešte v Košiciach sme sa pri pive dohodli so 

Sedem Minut Strachu & Otloukánek, Bardejov

 saxofonistom z Otloukanek, že dnes zarachotíme aj s ním. Škoda že sa mu počas hrania odpojil kábel a podarilo sa mu pripojiť až niekde pred koncom, ale inak sa hralo celkom fajn, myslím že sme narobili celkom slušný bordel a par ľudí sme aj mierne šokovali. Dohodli sme sa že hneď ako dohráme sadneme do káry a vyrazíme na dlhú cestu domov a tak nám vďaka baleniu vecí uniká set Prugelknabe. Stíhame akurát niekolkominútové besnenie Otloukanek a je to tak ako včera, poriadny zverský grind noise s ich typickým saxofonicko psychoidným doplnkom. Parádna šleha bez zbytočností a odrhovačiek, ako keď dostaneš rýchly výprask a kým sa spamätáš tak je po bitke. Ľudia si vypýtajú niekolkosekundový prídavok po ktorom sa lúčime so všetkými a ďakujeme za šialený víkend. Cesta domov je nudná a nekonečná, občas spím občas som hore, stále sa mrvím a neviem sa dočkať vyhriatej postele. V Pondelok ráno si v práci všetko v hlave premietam a mám pocit ako by sa všetko udialo len v priebehu pár hodín. Východ nás nesklamal a už teraz sa teším na ďalšie jeho dobývanie.

Jan IP

OPS-PSF / DND split 7"EP 2012 (Lofi Or Die Records)

Ops-psf, haha ma jebne, kapela o ktorej som nepočul a ani ma nenapadla od napadení Kuwajtu hádam aj snáď, kedysi vydali pár kaziet a ich bubeník (Ryohei, ten čo trieska aj vo Final Exit) mi to poposielal, ale nikdy z toho nič viac nebolo, a teraz, pomaly dvadsať rokov po - aha, ipka!! Obal píše, že "114 Trax Of Killer Mosquitos" tak to je úlet ako má byť, noisecore najprijebanejšieho japonského strihu, brblotgore brablabragruuu, cacacaca... nájeb, brublubruaaaargh, tajfún, preslov na posratie, škrípanie a zas takto dokola a znova hádam aj  tých 114 krát, kto by to už len rátal? Vyberaný zvuk, skvelá sranda, na jednu stranu sedempalca akurát, znie to ako mix Final Exit, 7MON a najhnusnejšieho gore aké si vieš  predstaviť, no nekúp to? Toto je snáď najprijebanejší noisecore aký mám, šetko úplne rozhádzané, rozbrblané a od veci, to chce kurva talent takéto niečo vymyslieť a nahrať, hlboká poklona páni! DND z druhej strany je čudesná ochotina, dáky technonoise, ale nesurový, skôr taká zlátanina pazvukov, nemá to ani gule ani šťavu, znie to ako pokazená počítačová hra, nebaví ma to.
-RadoKAZ-
  http://www.jigokuki.co.uk/

INCAPACITANTS "Alchemy box is stupid" 11xCD + 2xDVD 2012

Tak som konečne zohnal túto opachu za celkom fajn cenu a neviem sa tomu dovynatiešať a neviem sa jej ukojiť. Graficky a celkovo prevedením to síce nijak extra box okúzlujúci nie je, bohužiaľ, ale obsahovo skvostom a hotovým pokladom nazvať sa dá. Sú tu všetky nahrávky čo vyšli na ich domovskom labely Alchemy records medzi rokmi 1989-2007, tzn. okrem iného aj štyri úplne prvé albumy atď., plus nevydané živáky a dve DVD, dokopy 13 diskov ukrutných toho absolutne najlepšieho harshnoise terroru aký sa dá zohnať a vymyslieť. Debatu o tom, že pozháňať tieto disky originál samostatne je buď nemožné alebo finančne dokonalo sebaruinujúce necháme bokom a prejdeme hneď k tomu, že Incapacitants sú bez preháňania jedným z absolutne základných a najdôležitejších pilierov hlukového besnenia a zúrenia, sú kus najmučivejšej hudobnej histórie a sú presne a do bodky harshnoise tak, ako by mal byť v čítankách a šlabikároch. Toto japonské duo nikdy neprodukovalo žiadny nudný meditatívny noise, laptopový pseudohluk či pre mňa nudné hlukové steny, keď sa títo borci do toho oprú, tak máš tú silu, zúrivosť a hlukot v kredenci, na chodbe, v hrtane, tečie ti to chrbticou cez uši von, v pästiach by si zdrvil aj kuchynskú linku mramorovú a všetky tvoje premilé myšlienky na kolegov v práci, tety úradníčky, ujov šoférov a podobnú pakáž ako vriaca para v gigapascaloch sičia všetkými pórmi von. Pri počúvaní Incapacitants si vôbec neuvedomujem, že počúvam noise, hluk či elektriku, pri počúvaní Incapacitants skôr nachádzam paralelu s tým najzbesilejším grindom a zúrivým hardcore, to čo počuť z ich nahrávok je najprv terror a energia, až potom harshnoise a tieto veci. Fumio Kosakai, polovica Incapacitants, raz povedal, že: "pre mňa je to absolútny rock 'n roll". Viem, že sa to môže zdať riadne pritiahnuté za vlasy, ale keď si na tie slová spomeniem pri takých ich albumoch ako "Repo" či "Quietus", respektíve ešte viac keď pozerám tie ich videá, ktoré nemajú so všeobecnou predstavou harshnoise koncertu vysedávania za kopou krabičiek nič spoločné, tak stopro cítim, čo tým chcel autor povedať. Alchemy box je tak polovica, možno menej, oficiálnej tvorby Incapacitants, ostatné veci, aspoň tie čo mám, tie čo poznám nie sú o nič slabšie, ale toto je rozhodne čosi ako kostra ich tvorby, sú tu ich najstaršie aj najzákladnejšie nahrávky plus novšia tvorba, a tie živáky to je fakt paráda a vôbec, prehrýzť sa touto buxou zaberie toľko času, že ostatné ich veci počkajú koľko len treba. Skvelá investícia, neľutujem ani cent!
-RadoKAZ-
http://www.kt.rim.or.jp/~jojo_h/ar/p_top/index.html
live:
http://www.youtube.com/watch?v=9mxmfYnDoS4

ENEMA SHOWER "In The Name Of Sadism" CDr demo 2012

Priznávam sa vždy bez okolkov, že takúto muziku už dnes nevyhľadávam. Občas si pustím staré Dead Infection, Regurgitate, Carcass ale mladú krv nejak nevyhľadávam, lebo môj vkus sa pohol na poli grindcore iným smerom. Sledujem však nové kapely a viem o ich existencii, vidím ich na koncertoch. No a ďalšia vec, prečo sa mi táto porno gore scéna nepáči, je vychcanosť 90% kapiel. Poznáte to, nepočuli ste o tej kapele nikdy a jej zrazu na nejakom veľkom labeli vychádza CD a hráva na veľkých festivaloch. Naštastie to nie je prípad tejto sebranky. Enema Shower si koncertujú a vydávajú svoje veci v tom pravom DIY duchu. Dokonca vydávajú demáče. počuli ste o nejakej kapele, čo vydáva v tejto dobe demá? Tak keď už nič iné, toto si zaslúži sympatie. Hudba? 4 songy gore grindu. Kanálny vokál cez harmonizér, bublajúca basa, proste štandard ako má byť. Zvuk je trocha bordelovejší, ale práve to tejto nahrávke dáva celkom dobrú atmosféru. Nahrávka aj vďaka len 4 songom, neprekĺzne do nudy a to je dobre. Neviem nejak extra ohodnotiť túto nahrávku, lebo už tomuto štýlu sa dlho nevenujem. Blesklo mi zopár momentov práve od Dead Infection, ale to asi aj vďaka tomu zvuku, čo E.S. majú. Sympatická nahrávka...
-Lepra-
http://bandzone.cz/enemashowerofficial

TYRELL´S OWL, WASTED STRUGGLE, THE CITADEL, RATS GET FAT, CHEAP TALK - 1.11.2013 Šaľa, Peklo

Po dvoch týždňoch mierime k Peklu v Šali, po dvoch týždňoch opäť v aute nesedím sám (asi sa nejak zlepšili moje presvedčovacie schopnosti abo čo, bo za posledné dva mesiace sa mi zadarilo 4x neísť sám) a cesta ubieha bezproblémovo. Na miesto dorážame chvíľku pred začiatkom prvého výstupu, tak len rýchle pozdravy a letmé úsmevy (večer je dlhý – na všetko príde čas).

Vzápätí produkciu otvára nový sereďsko-galantsko-šaliansky projekt CHEAP TALK. Oproti prvému koncertu je ich set sebavedomejší, songy správne uležali a sadli, všetko šlape ako má, na Jarkove pomery jednoduché basové linky dopĺňajú Radkove melodickejšie riffy, do toho Pipo udáva tempá mierne odlišným spôsobom ako je uňho zvykom a Spike sádza vokály tiež inak ako v domovskej kapele, čo je 

CHEAP TALK

 veľmo pozitívne. Navyše aj zvuk je pekne vyvážený a dobre počuť všetky nástroje aj Spajka. Vynikajúco znejúci kalifornský oldskúlik jak vínečko. Krátky intenzívny a príjemný set chlopi ukončili coverom od Zero Boys a bolo. No mňam!!!

Po krátkej pauze na pódium vyšlo žilinské zoskupenie RATS GET FAT, ktoré už som tiež mal možnosť zhliadnuť naživo viackrát a ani raz som veru neodchádzal nespokojný. Tradíciu dodržali, hoci na úvod nezaznel môj obľúbený úvodný 

RATS GET FAT

song „Starec“, ale otvárak novej nahrávky, no tiež to znelo velice fajnovo. Pomalší nástup s kotlami a miernou vyhrávkou, fajnovinka. Po nej spomenutý Starec a potom už to šlo doradu – valivá masáž mixu modernejšieho hardcoru a metalu s melodickými výjazdmi a rôznymi zmenami temp a intenzity. Do toho emóciami nadupaný Pecov hlas – no nežer to... Opäť jeden dobrý set s dobre vyváženým zvukom. Zakúpenie vinylu bolo samozrejmosťou...

THE CITADEL

Potom prišlo pre mňa ďalšie prekvápko. THE CITADEL s novým playlistom, keď set začali v miernejšom tempe, pričom v strede sa objavili aj 3 nové songy, ktoré sa onedlho objavia na splitku s Tyrell´s Owl. Nové veci zneli dosť zaujímavo, opäť bolo počuť pokrok oproti predošlým veciam, tak sa na nahrávku dosť teším. Postupne, ako sa set blížil k záveru, kapela vyťahovala stále rýchlejšie pecky, aby záver obstarala surovica „Nekričte“ – skvelo postavené a vygradované vystúpenie. Obecenstvo si síce ešte vydupalo prídavok, ale opäť sa nespomaľovalo. Paráda. Chválim aj triezvy zvuk, kde vynikla skvelo basa aj obe gitary, pričom ani Spajkov hlas a Tomiho bicie neboli utopené. Na posledné vystúpenia galanťanov (tie čo som videl) nemôžem povedať nič zlé, robia mi stále väčšiu radosť.

TYRELL´S OWN

Večer sa silno blížil k polnoci a na pódiu sa objavila budapeštianska šestica TYRELL´S OWL a stali sa 2 veci, čo ma mierne sklamali. Prvá tá, na ktorú upozorňoval už Spike pri ich sete, aby ľudia neodchádzali po ich vystúpení, ako býva zvykom, bo na ďalšie kapely nezostáva takmer nikto – žiaľ stalo sa i teraz, že na set hostí z juhu sa pozeralo menej ľudu hudbychtivého. Ďalším zádrheľom bol zvuk, keď gitaráci trochu neodhadli pomer a hučali nehorázne hlasno, že obaja speváci a basák sa mohli snažiť koľko chceli, no boli dosť utopení pod gitarami, čo je škoda, bo z ich predošlého vystúpenia, ako aj nahrávky viem, že hlasy majú kuadobre zaranžované – no škoda. Kapela tiež zahrala novinky z pripravovaného splitu + prihodili aj pár mne známych vecí z dema a koniec – ich set sa mi zdal príliš krátky, napriek mojim výhradám k zvuku. Snáď nabudúce niekde dajú dlhší set...

WASTED STRUGGLE

A na záver na nás vypálili ostrými svetlami obložení budapeštianski mladíci WASTED STRUGGLE a snažili sa nás ohúriť svojím chaoticky znejúcim mixom metalu, math coru a neviem čoho všetkého ešte. Prvý song mi rezal ešte ohromne, no potom som sa v tom stratil. Mali síce len jednu gitaru a basu, no tá bola tak naefektovaná, že s gitarou dosť splývala, čo ma tiež dvakrát neohúrilo. No priznávam, že po pár zmätených songoch ma záverečné dva znovu dostali do pazúrov a dokázal som si ich vychutnať. Možno nabudúce mi sadnú viac, no teraz ma až tak nepresvedčili, ale okolo som videl dosť spokojných tvárí, tak svoju misiu splnili úspešne...

A po všetkých kapelách bola na konci aj misia moja. Príjemne naladení sme sa odobrali k domovu. Dúfam, že čoskoro sa bude konať podobne kvalitná akcia a opäť na ňu príde aspoň toľko ľudí, ako teraz. Veď pre ľudí sa to robí... Tak neseďte na zadkoch ani na hownovinských tancovačkách, ale podporujte scénu na akciách – nedá sa stále hrať štýlom kapely kapelám (čo našťastie nebol tento prípad)... Howgh!!!

-Majto C.-

fotky: Weva a Fedor L.

THE CANYON OBSERVER „Chapter I: The Current of Her Ocean Brings Me to My Knee“ CD 2011 / „Chapter II: These Binds Will Set You Free“ CD 2012 (Kapa Records

Za oknom šedivá chmúrna obloha, na chladnúcu zem dopadajú kvapky dažďa. Stromy stoja s obnaženými korunami mĺkvo vzopnutými k tej šedivej oblohe. Ideálny čas, opäť si raz pustiť oba albumy tejto slovinskej sludge party, hoci sú už trošku staršieho dáta, no svojimi hudobnými kvalitami si pozornosť isto záslužia...

Začnime starším, nech zachováme kontinuitu... Hneď úvodný song „The lingering scent of her divinity“ ma pohlcuje svojím atmosferickým začiatkom, kedy gitary len mierne žblnkocú za doprovodu tribálnych bicích a decentnej basy, aby po dvoch minutách získali na naliehavosti, ktorá vyvrcholí v skreslených riffoch a neľudskom reve vokalistu – nádherne vygradované a vždy to vo mne vyvoláva pocit mrazenia, hoci už to absolvujem x-tý krát. Po drviacich riffoch znovu atmosferické uvoľnenie s precíteným vokálom, ktoré je neustále atakované agresívnymi predelmi. To ďalší song začne bez prípravy hneď skresleným riffom, na ktorý sa okamžite nalepí nepreniknuteľná hluková hradba riffov a bicích a revu, no po odoznetí úvodnej búrky nastúpi krásou preplnená atmosféra s jednoduchým vybrknaným motívom na dva tóny a parádne rozvinutou basovou linkou, ktorá sa z nenápadného doprovodu o pár tónoch postupne vyvinie do nádhernej melodickej vyhrávky. Jasné, že aj energia a burácanie sa opäť vrátia. Celý album je skrátka jeden parádne uvarený sludge gulášik s mnohými ingedienciami, ktorý s každou ďalšou dávkou chutí stále viac. Tretí song „Our universe, written in blood“ sa v pomalom tempe prehupne do záverečnej „My will“, ktorá od začiatku do konca znie mimoriadne naliehavo – jeden dokola sa opakujúci riff doplnený o stupňujúcu sa dynamiku a vygradované revy a škreky a výkriky, jedným slovom pekelne mrazivý zážitok...

A tam, kde skončil prvý album, v podstate začína druhý – skoro až drone začiatok s burácajúcimi gitarami v úvode, ktorý svojou repetetívnosťou a minimalizmom pôsobí až znervózňujúco, no to je to správne uvedenie do vecí nasledujúcich – celý úvodný song je v podstate postavený na divnom pomalom rytme a skoro až paradiselostovskej gitarovej vyhrávke pod skreslenými, nervnými výkrikmi, opäť rozdrásané agresívnejšími výpadmi. Nasledujúca „And the pleasure of pain“ opäť ukolíše atmosférickým nástupom basy, aby sa postupne napojili ostatné nástroje, i keď gitary len rôznymi hlukovými plochami cez spätné väzby v pozadí, no v závere aj riadne údernými riffmi. Tretia „We can descend into the unknown“ sa vôbec nemazne a začne tvrdými riffmi a neľudským revom. On v podstate celý novší album je oveľa tvrdší ako jeho predchodca, no pritom si stále zachováva veľkú dávku atmosféry a, napriek väčšej jednoduchosti, aj silnú dávku muzikality, len je to všetko na prvý dojem prekryté tou agresívnejšou formou. O to kontrastnejšie potom pôsobia post-rockové gitary v strede songu s čistými vokálmi, ktoré nás svojimi jemnými tónmi dovalia až k záverečnému burácaniu a revu.

Záverečná „And drift away“ sa opäť rozbieha pomalým atmosferickým motívom s čistým vokálom, aby sa rozlúčila burácavým doomovým riffom a zverským revom. Celý album skončí sekmi, že po záverečnom ešte chvíľu čakáte, čo sa bude diať.... Skvelé – dúfam, že pokračovanie bude opäť na ďalšom albume....

Oba tituly povinnosťou pre milovníkov sludge-core či atmosferic doom tvorby...

-Majto C.-

cd1: http://www.youtube.com/watch?v=qKdGph62V6A

cd2: http://www.youtube.com/watch?v=L6fT4btAgic

HIBAKUSHA, 6MAS, LOUD PALS MEETS SUB-ATOMIC LEVEL - 18.10.2013 Šaľa, Peklo

Ubehol zas istý čas a znovu som sa vybral južným smerom, no tentoraz nie do Serede, ale opäť do šalianskeho Pekla. Tentokrát výnimočne s dvojčlennou posádkou z Trnavy. Cesta rýchla a bezproblémová, na mieste ešte neveľká účasť (len tradičné postavičky z Galanty a okolia, neskôr dorazili aj sereďania) a kapely práve dorazili. Škoda, že sa z technických príčin nemohli zúčastniť maďarskí noise-grinderi Chappa'Ai, pretože som bol zvedavý, ako ten ich „stargate noise grind“ vypáli v priestoroch tohoto klubu, ktorý vďaka svojím priestorom dáva muzike trochu iný rozmer (aspoň pri niektorých kapelách sa mi to už stalo a príjemne to prekvapilo).

6 MAS

Ako prví vyliezli na pódium brnenskí 6MAS – kapela, ktorú už som mal tú česť vidieť naživo a bolo to skvelé, tak som mal isté očakávania. A tie boli do bodky naplnené, ba dokonca prekonané. Ich set mal švih, skladby v crust-grindovom duchu s množstvom tempových zmien pekne fungovali. Myslím dokonca, že 6Mas tu mali zatiaľ najlepší zvuk, aký sa v Pekle podarilo nastaviť – všetky nástroje boli skvelo vyvážené, gitara s basou sa vhodne dopĺňali nielen hudobne, ale aj zvukovo – žiadny guláš, každý tón bol v rámci možnosti zrozumiteľný, pričom skvelo zneli aj nenazvučené bicie a Obstikovi bolo rozumieť takmer každé slovo. No jednoducho paráda. Potom nič nestálo v ceste, aby sme si ich set mohli náležite užívať každý po svojom – našli sa aj borci, čo na rukách nosili Obstika, či čerstvého novomuža Tomiho (Alea Iacta Est, Putrid Emental Cheese zine)… Skvelý set.

HIBAKUSHA

Po nich prišla na rad ďalšia kapela, ktorú už som naživo zažil, dokonca aj v podobných priestoroch (Boogie bar, Trenčín), aka orlovská crust-grind úderka HIBAKUSHA. Tu mali sice o niečo lepší zvuk, ako pred časom tam, no aj tak pri použití druhej gitary sa v Pekle stráca zrozumiteľnosť a najviac na tom väčšinou utrpia nezvučené bicie, čo sa žiaľ stalo aj teraz. Škoda, bo Mařena mláti vážne ukážkové klepanice a takto som si ich skôr domýšľal, keď som pozoroval, čo hrá. Inak sa mi ich set ohromne pozdával – vhodne prekladané songy z nového albumu starinkami, ktoré sú viac priamočarejšie ako prešpekulovanejšie novinky. Dan s Havlom sa parádne dopĺňali aj v gitarových partoch, no hlavne vokálne. Občas hrdlom prispela aj basáčka Blanka (možno by prispela aj hustejšie, no k dispozícii sú len 2 mikrofóny). Ďalší skvelý set, no žiaľ kvôli zvuku, trošku v tieni 6Mass. Nevadí – hudobne to bol vážne hodnotný zážitok a dúfam, že kapela napriek personálnej zmene bude pokračovať ďalej s rovnakým nadšením.

LOUD PALS

Záver potom obstarali trošku alkoholom posilnení chlapci s množstvom krabičiek a mikrofonikov, ktoré prikladali ku všetkému, čo mohli zaškrípať či zapískať – čiže projekt Pištu a Tomiho z A.I.E. a Obstika – LOUD PALS MEETS SUB-ATOMIC LEVEL. Bolo to škripotu, vrzgotu a hučania spätných väzieb, do toho skreslená ústna harmonika v rukách Pištu a škripot Špz-ky v Obstikových rukách, hneď na to jeho skreslené výkriky – čistý noise, ktorý spočiatku vyzniecval kadejako zmäteno, no po chvíli už to dostalo akoby nejakú formu a potom sa to počúvalo vážne dobře (tento výrat berte z rezervou – skrátka, dalo sa v tom už aj čosi nájsť, ale na uši to stále pôsobilo zničujúco). Avizovaných bolo 10 minút hluku, no zdalo sa mi, že tento zámer sa nepodarilo naplniť. Možno nabudúce…

Potom tradičné výmeny dojmov a chvíľu na to rukotrasy a vrelé rozlúčky a cesta k domovu… Napriek všetkému to bol skvelý „hlukotvorný dýchánek“ a kto sa nezúčastnil, si tradične môže vys…. Šak viete…

-Majto C.-

fotky:Havel a Obstík

HAIL OF BULLETS "III The Rommel Chronicles" CD 2013 (Metal Blade)

Takže už tretí album od tejto all star death metalovej sebranky je na svete. Fascinácia druhou svetovou ich neopustila ani teraz a tak celý album je textovo zameraný na jedno téma a tým je vlastne životopis polného maršála Erwina Rommela, ktorý svoje hlavné úspechy zožal, práve vďaka Nemeckému ťaženiu v severnej Afrike a jeho taktika boja sa bežne teraz vyučuje na vojenských akadémiách. Ale k veci. Čo sa stane, keď dáte dokopy ex členov kapiel ako Asphyx, Gorefest, Thanatos a pošlete ich do štúdia death metalového experimetátora Dana Swäna? Pravdaže , super nahrávka. Prečo je to, že takýto starý bardi musia ukazovať ako sa robí death metal? Prečo je to, že ani jedna z nových death metalových kapiel im nesiahá ani len po členky? Ja viem. Táto muzika vsadila na agresivitu a jednoduchosť a hlavne BRUTALITU zvuku.Veľa kapiel nechápe, že práve v jednoduchosti je sila a tá tu proste zmietla úplne všetko. Parádna nahrávka, parádna zvuk, ktorý pri kilečkách trhá repráky a hlavne, čo túto muziku robí zvláštnou od ostatných, je pravdaže punc originality spevu! Som občas zamilovaný do jeho hlasového prejavu od chvíle, keď som jeho vokál počul na debute Pestilence ale do dnešnej podoby sa vypracoval až na druhom albume "Consuming Impulse". Odvtedy , kde sa tento vokál objaví, tam proste žnie úspechy. Toto je pravý old school death metal, pre toto som ho miloval! Paráda!
-Lepra-
http://www.hailofbullets.com/cms/

BIZZARE UPROAR " Propaganda bizarre " MC

Kazetová verzia CD-r albumu, ktorý vyšiel v 2007 v 50 kusovom náklade, ale chýba tu z toho jedna skladba a miesto toho je tu iná, i keď super, že z dvd limitovaného na 15 kusov, ale aj tak nechápem prečo sa robia pri reedíciách takéto krkolomné kotrmelce, nie je to teraz ani ryba ani rak a ja môžem zháňať aj CD-r ak to chcem mať na komplet. Ok, hnis je von ... kazeta je to veľmi pekná a bizarre matroš jakbysmet. No, pekná, to slovo by sa pri tomto hnusáckom projekte malo užívať asi tak ako zaplaťpánboh v recke na Deicide, BU je totiž všetko, len nie "pekné". Excentrický, úchylný industrial noise / powerelectronics v atmosfére dotvorenej grafikou pripomínajúcu mix filmu Píla, hrubého sadomasochismu a erotiky - inak čistá B.U. klasika. Toto je menej harsh, menej hustý a viac industrial a tvorivý bizarre matroš, ťažko mi hodnotiť bo ja som týmto fínskym projektom tak trochu posadnutý a tudíž neobjektívny. Každopádne je to Bizarre Uproar z tej "kľudnejšej" stránky ale je to paráda, tak ako je BU neopakovateľne silný a brutálny vo svojich najsurovejších veciach tak je fascinujúci a premakaný aj v týchto experimentálnejších a pokludnejších kompozíciách. Vlastne sa ani nepamätám na takto rozvrstvenú a silne industriálnu Uproar nahrávku, oveľa častejšie je to masaker na smrť. Obzvlášť tá posledná vec z devedéčka je paráda, psycho brutal mrskajúci sa industrialnoise pecka. Výborná a frajersky spravená kazetka!
-RadoKAZ-
www.corrosiveart.blogspot.com

TREES "Sikness In" 12"LP (Flenser Records)

Lepra tak ako, máme sem písať len dobré recky, len čo sa mi páči lebo sme šeci dobrí a kamoši a tak a fejsbuk a čo ja viem čo, héééj? No tak ak len teda tak, tak potom sem o týchto Trees ani nebudem nič dávať, bo som si to kúpil len tak zo zaujímavosti, že vraj dobrý doom, ale chuja, je to nuda, taký lacný  Khanate vykrádač cez tri kopiráky, v podstate ani neni čo písať, lebo ako som to pustil tak tak som to aj ani neviem čo. Nič!! Tak počuj nedávaj to teda tam, ale aspoň som kcel, že šetri peňáz, máš pánabeka lepšie kapely v tomto pomalom, soplavom žánry bárskde, toto je snáď druhá najhoršia kopírka Khanate po Monarch, tak len tolko som kcel. Keby dagdo zháňal že popiči temný masaker tak napíš, že dám za desať. Povec že dúm rariť! Brú noc. 
-RadoKAZ-
www.theflenser.com