Od
tejto poľskej kapelky som mal ich demo na 7-ke, no vtedy som ho
nejak často netočil,
až jedného večera som videl ich set v trnavskom Kubíku (kde
som kúpil aj tento vinyl) a zážitok to bol natoľko silný,
že som sa posluchu ich tvorby začal venovať trošku intenzívnejšie
(aj keď v mojom prípade to ešte nebolo besné točenie
niekoľko týždňov dokola ako inokedy). No bavilo ma to stále viac
a viac. Začínal som samozrejme sedmičkou, až potom prišiel
čas albumu. A priniesol viac prekvapení.
Prvé
čo ma pri rozbehu songu „Smutno“
prekvapilo, bolo akési zdecentnenie soundu. Gitary oproti minulosti
akosi viac zapadli do rámca post-punkových noriem, viac
žblnkotavých gitár ako dstoršn-riffovačiek (ktoré sa stali
minulosťou) no stále to znie veľmi dobre. Rozdiel je najviac
počuteľný pri treťom songu „Ulrike“ z prvej nahrávky,
kde v úvode zaznie riff bez skreslenia, no inak je všetko
stále v poriadku. Atmosféra sivých dní je zachovaná, len
gitara už nie je taká kúsavá a neodbytná. Ešte
počuteľnejšie je to v nasledujúcej veci „Budzik“ (tiež
z dema), ktorá je okrem jemnejšieho zvuku aj mierne spomalená,
no v novom zvuku jej to takto svedčí. Pribudli aj akési new
wave či cold wave prvky, ktoré hudbu pekne dofarbili. Čo zostalo
a stále je ozdobou, je Gosiin hlas, ktorý svojou sýtou farbou
silno pripomína Gudrun zo slovenského spolku Ľahká Múza,
o ktorých som už nejaký ten čas nepočul, no prvé 4 cd
v zbierke mám. Príjemnou záležitosťou je aj druhá
„Zdenerwowana“, ktorá plynie ako chladný vzduch neskorej jesene
a ženský spev doplnený o mužské vokály gitaráka
Slavika je tiež v tomto duchu. V tom pokračuje v podstate
celý zbytok albumu. Príjemná jesenná melanchólia (no žiadne
pochmúrnosti). Žltnúce lístie v kopách pod stromami,
Obnažené stromy a skorý príchod večerného šera. S touto
náladou mi sedia aj farby obalu. Ďalšími výraznejšími
skladbami sú napr. „Czarna“ s pekným basovým úvodom
a naliehavými spevmi v slohách a skvelým refrénom.
Rovnako ako aj ostatné 2 songy zo spomenutého dema, či už ide
o svižnejšiu „Pytania“, abo album uzatvárajúcu
hypnotickú “Jezyki“, alebo aj pred ňou jemne znejúcu „Koniec“,
ktorá má krásnu príjemnú atmosféru vyvolanú či už decentnou
nosnou linkou, ktorá plynie celým songom, ako aj jemnými spevmi.
Neviem, ku komu by som tvorbu tejto poľskej štvorice prirovnal
a v podstate je mi to celkom jedno. Aj po toľkých
posluchoch si vždy rád posedím pri jeho počúvaní a porozjímam
so zatvorenými očami. Myslím, že už aj to je znakom skvelého
albumu, keď sa k nemu človek rád opakovane vracia...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára