Kapelka
z juhu Slovenska, ktorú som raz videl v nebohom Boogičku,
kde ma ich set, napriek spevákovmu zdravotnému stavu a miestnym
nevalným zvukovým podmienkam, rozsekal nehorázne. Tam som si aj
zadovážil toto cd.
A na
ňom nám štvorica ponúka emotívny, pomalý hardcore, aký k nám
prúdi z francúzskych krajov, ale aj v Česku sa mu vcelku
darí. Hneď prvý song „Isolation/starvation“ vytiahne všetky
zbrane – drsné riffy, do toho skvelé jednostrunové vyhrávky
a emóciami naprataný krik. Pasáž strieda pasáž a mrazenie
na chrbte neprestáva. Druhý song „Pygmalion“ začína decentným
brnkaním čistej gitary. Po chvíli sa napoja aj ostatné nástroje
a do pokojného, snového tempa sa ozýva len škrekotavé
deklamovanie. Zaburácajú aj skreslené gitary, zvýšia intenzitu
prejavu, no potom prídu zas časti čistých gitár a atmosféra
je znepokojivá iným spôsobom. Pribúdajú
pasáže, mení sa zvuk, intenzita, všetko pekne graduje
k záverečnému hlučnejšiemu partu. Nehorázne skvelý song,
z ktorého naliehavosti a jemnosti zároveň mrazí viac
ako z úvodného. V ďalšej „We burned“ sa mi páčia
zasekávané pasáže, ale zaujímavá je aj „čistá“ pasáž
v strede. Vo „Vica verse“ prídu na rad aj rýchle tempá
v druhej polovici songu, v „Letter left“ sa trošku rozbehnú
aj kopáky na pár krátkych momentov, no podstata je stále
v jednoduchých pomalších rytmoch a song ťahajú hlavne
gitary. A že tie čisté sú tu zas excelentné. Záverečný
„In their wake“ sa pomaličky rozbieha krásnou čistou pasážou,
ktorú na moment naruší burácavá gitara a krik vokalistu
v slohách, no medzihry patria čistým gitarám a jednoduchej
basovej linke s decentnými bicími (v strede vyklepávajúcimi
pochodový rytmus), aby v závere ešte zabesnili riffovačky aj
zbesilejšie bicie. Parádny záver parádneho materiálu. Kto rád
načúva tvorbe kapiel ako napr. Sugartown Cabaret, Esazlesa, Daitro
a pod., mal by si k tomuto cd cestu nájsť bez problémov.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára