Vyzerá
to tak, že toto je definitívne predposledný „dlhohrajúci“
album maďarských sympaťákov, čo síce v dobe jeho vydania
nebolo isté, no kým som sa dokopal k spísaniu týchto
riadkov, veci sa zmenili a ja čakám na posledný zápis CF.
Kým ho dostanem do rúk, venujem zopár slov tomuto kúsku.
Ako na
predošlom titule (bavíme sa o 12-palcoch, bo pri množstve
sedmičiek, ktoré chlapci stíhajú
chrliť, to inak asi ani nejde), aj tu CF hneď od prvých sekúnd
rozkopú papule každému, kto by chcel o ich tvorbe pochybovať.
Nekompromisný thrashing ostrej gitary v kombinácii
s rozbehnutou rytmikou a uštekaným spevom Speedy
Gonzalesa, to je „Real skatecore music is crossover thrash“. Po
nej príde zopár polminútových štekov hraničiacich až
s grindcorom konca 80s. „Praise on a tombstone“ a
„Bully, fuck you!“ odkazujú na učiteľov Cryptic Slaughter
a D.R.I., rovnako ako „Shredders of thrash“, či prvú
stranu uzatvárajúca titulná vec, ktorá mierne páchne riffmi
S.O.D. a Speedy kvičí jak Araya na starých Slayerovkách.
Podobne aj B-čko otvára blbinka v duchu Milanových vecí
„Bende Milano“ (nespomeniem si, či to bola „Don´t feed the
bears“ či „Bubble butt“ – ale je to aj tak jedno). „Question
everything“ je polminutová thrashcorová zbesilosť, rovnako ako
„Unheard screams“ – debut Nuclear Assault neučaril len mne.
„You hate, I hate, who´s gonna win?“ je Suicidal Tendencies
vzor 83. Posledný song „war“ štartuje pomalším thrash riffom,
no kapela sa rýchlo dostane do obrátok a nekompromisne
vyhladzuje až do konca. Potom otočka späť na Á-čko a trepať
gebuľou do vysypania všetkých lupín.
Opäť raz
skvelá porcia muziky inšpirovaná a namiešaná
z najkvalitnejších, starých thrashcore-crossoverových
ingrediencií, hraná s nadšením a nespútanou vášňou.
20 songov za 15 minút – už to o niečom svedčí. Kto
náhodou ešte nevlastní, nech rýchlo túto chybu napraví –
neskôr sa k tomuto titulu asi nedostane (tiež ľutujem
prehliadanie niktorých starších). Ja už čakám len na ten
Finálný thrashing...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára