Sobota,
sychravý večer, ktorým sme prekráčali až do preplneného Lúča.
Bolo síce kúsok po 9ej, no hudobná produkcia už frčala v plnom
prúde. Kým som však zohnal organizátorského ducha (v ten večer
len ťažko zastihnuteľného), set úvodnej kapely Beautiful
Bastards z topoľčiansko-nitrianskych podzemných zákutí sa
nachýlil ku koncu, tak som sa už
len dozvedel, že všetko je „Podvod“ a za zvukov tejto
koverky som konečne šiel doriešiť situáciu kol vstupu. Čiže
ani mi neprináleží posudzovať výkony a dopad na
poslucháčstvo, v ten večer zídené vo viac ako hojnom počte.
Počul som len cudziu vec, ktorá je u mňa v tomto prípade
lepšia v originále, bo celý album svojho času sprevádzal
jednu moju životnú etapu a žiadna kapela už do tých vecí
nedostane to, čo pôvodne Whisky a jeho grupa. Snáď niekedy
niekde vypočujem viac.
 |
| ČAD |
Čo už
som ale po pauze vnímal bola neuveriteľná energia, ktorá sa
valila z pódia hneď od prvej sekundy.
„Satani“ nám vyprášili kožuchy a odovzdali palice songu
„Rabujeme“, „Vyvrheľ“, „Čertova kovadlina“,
„Frustrovaný, dojebaný, nasratý“, „Skaza“, „Štvaná
zver“, „Metalové kladivá“ a takto to lietalo po celý
čas (poradie nie je ako na koncerte, je to len hrubý výčet songov
ČAD, ktoré som započul a utkveli mi v mysli). Momenty
zvoľnenia prišli v songoch ako „Démon samoty“, kde na mňa
dýchla temnota (tento song má silnú atmosféru a som rád,
že tá sila na mňa pôsobila aj naživo) a zároveň mi v
„sabaťáckej“ druhej časti songu zježilo chlpy na krku, „Zlo
som ja“ (ďalšia vec vyvolávajúca mrazenie v žilách),
„Zlá burina“, „Močiar“, „Dunaj“, čo sú temnejšie
veci, ktoré spestrujú ako albumy, tak pekne spestrili aj program.
Nechýbali ani veci staršieho dáta (grinderi sa nemusia báť, že
prišli o veci z dema „Na odstrel“, či debutu
„Deadnation“, až tak ďaleko sa nesiahalo) a zazneli
„Sekery a buzogáne“, „Varič pika“, „Konflikty“, či
zlovestná „Psia krv“. Samozrejmosťou bol skvele vyvážený
zvuk, ktorý len umocňoval ten uragán, čo do nás trojica hustila.
Skvelo šlapajúcu mašinu Valéra a gitarové motívy s revmi
kombinujúceho Pištu doplnil ďalší stroj - Kňeží na base.
Prstami krotil tie hrubé dráty a spolu s Valérom tvorili
obrovskú dunivú hradbu dodávajúcu skladbám mohutnosť. Výborne
strávený čas, o čom svedčil aj besniaci kotol, ktorý
skvelo reagoval na každý song, vrátane pomalších vecí.
 |
| CATASTROFY |
Ako
posledný klinec večera prišli CATASTROFY, čakajúci na Jana,
ktorý bol aj v sobotu večer služobne v Rimavskej Sobote.
Chalanisko to ale dal a po počiatočných technických
patáliách sa thrashová mašinéria rozbehla naplno. Rovnako ako
u Čad, ani tu si nepamätám poradie songov, bo ich chlapi do
nás nahustili maximálne množstvo a každý jeden ma potešil.
Tak len námatkovo: „Zbojníci apokalypsy“, „Ančine cecky“,
„Príručka mladých zbojníkov“, „Sekera je zákon“, „Na
detskej oslave“, „Zbojnícky tanec“ a samozrejme zo
zbojníckej sekcie nemohol chýbať „Kazimír“. Zo
sarkasticko-punkovej textovej oblasti zazneli napr.: „Ja som
spokojný“, „Hurá vojna“, emočne silná vec „Morava“,
„Bastardi spoločnosti“, „Žabomyšie vojny“, starodávna vec
z dema „Okovy“, či posledná klipovka „Jebem vaše
idoly“. Inštrumentálne a spevácke výkony ako z partesu,
Boris pridal aj sólo na predovke. Nevnímal som čas, len som sa
nechával plniť energiou, ktorú do nás svojim suverénnym výkonom
pätica valila vrchom i spodom. Za tých pár rôčkov ich
prejav dostal skvelú a osobitú fazónu. Vôbec sa nečudujem,
že sa tešia takej popularite. Nič nedostali zadarmo a na
každej akcii je počuť, že idú naplno. Publikum opäť skvelo
absorbovalo, čo kapela núkala, či už v podobe piesní do
tanca nútiacich, abo v podobe Borisových stále trefnejších
preslovov. Skrátka, koncert ako má byť. Po doznení poslednej
„Krik a beznádej“ mi nezostávalo iné, len plný dojmov
a s plnými rukami zakúpeného merču odkráčať
sychravým, chladným vzduchom k domovu.
Viac takýchto
parádnych akcií s takouto hojnou účasťou pospolitého ľudu!
-Majto C.-
fotky: Marek
Rzavský
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára