STRANKY

nedeľa 7. januára 2018

BLOOD – Inferno (2017, samovydanie, 27:13)


S vznikom v roku 1986 patria BLOOD medzi praotcov nemeckej grindovej aj deathmetalovej brutality a najneskôr od štvrtého albumu „Mental Conflicts“ si zaslúžia označenie kultová kapela. Ale to hádam aj skôr, nás tu rozmetal už debut „Impulse To Destroy“. Za desaťročia sa udialo kadečo, vrátane tvorivého útlmu po albume „Dysangelium“ z roku 2003. Odvtedy až do minulého roku BLOOD nenahrali nič, až koncom septembra 2017 sa vrátili s novým albumom „Inferno“. Novým ako novým, 16-skladbová zbierka ukrutností mieša niekoľko nových skladieb s nanovo nahraným výberom toho najlepšieho z najstarších albumov. Nový zvukový kabát klasikám prospel, hrá to skutočne brutálne a mohutne a staré grindovice sa nebijú s novšími grind/death/metalovými kusmi. Takto je album dostatočne živý a počuť, že ani v starých „bordeloidných“ časoch BLOOD nehrali nejaké nezmysly. Priamočiary náklep i ponuré drvivé pomalšie veci, chytľavé linky a temné harmónie, mohutný hlboký growl navrátilca Martina „Witchskinnera“ Jägera, pôvodného vokalistu v rokoch 1989 – 1993, rúhačský grind/death, som naozaj spokojný. Táto parta pánov v rokoch má stále na to, aby natrhla triko o polovicu mladším hudobným extrémistom.

Martin Lukáč



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára