Ako je
u mňa v poslednom čase zvykom, kým napíšem
recenziu na čosi, čo mi neskutočne reže, kapela buď vydá
medzitým čosi nové (v lepšom prípade), alebo sa medzičasom
rozpadne (v tom horšom). Presne to sa mi stalo aj pri tejto krutej
crust-brúske. Ukončenie činnosti ma v ich prípade mrzí. Už
od prvého kontaktu s debutovým sedempalcom, ktorý som od
kapely kúpil na dávnej trenčianskej akcii, som podľahol čaru ich
severského zaklínania. To trvá až do dnešných dní pri každom
ďalšom kontakte s ich tvorbou. Podobne je to aj pri tejto
„rozlúčkovej“ nahrávke.
„Ashes
of Babylon“ začne parádny sekaný riff v strednom valivom
tempe, aby ho po čase vystriedalo priamočiare severské besnenie
prizdobené skvelou gitarovou vyhrávkou. Momentálne mráz vládne
viac v izbe ako vonku. A ďalšou parádnou vyhrávkou song
opäť v strednom tempe aj končí. „Spasm of extinction“ je
náklep od prvej sekundy. Bicie poháňajú vpred zúrivo vrčiace
gitary a duniacu basu, nad ktorými znie záhrobný hlas
chŕliaci zúrivé slová zmaru. Ani tu nechýba spomalenie, v ktorom
znejú gitary až Entombedovsky chrchľavo, ani krátka, ťahavá
vyhrávka pred koncom songu. Titulný song začne v podobnom
duchu hneď pekne zostra a vymláti z človeka dušu.
Nehorázny náklep. Ten pokračuje aj v poslednom songu „...
from nowhere“, ktorý navyše zdobí opäť ťahavá vyhrávka
v duchu raných Edge Of Sanity v spomalenej časti, ktorá
je okamžite rozmetaná ďalším náporom temného hnevu. Crust,
hardcore, metal, temnota a chlad, smrť a záhuba. Toto je
materiál ako sa patrí. Navyše s nadupaným, výrazným zvukom
(Davos, Vyškov). Zážitok z počúvania tohto parádneho
materiálu je o to silnejší. Ak sa už TH nedajú nikdy
dokopy, jedno je isté – týmto materiálom sa rozlúčili na
vrchole. Každému môžem len doporučiť.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára