MAJSTER KAT „Memento“ LP 2015 (Support Underground Records)

Toto je zas jedna z „obetí“ mojej lajdáckosti. Už je to asi rok, čo som si na koncerte zadovážil tento album na vinyle (cd verziu, ktorá vyšla rok pred ňou som nezháňal), aj som ho poctivo preháňal sluchovodmi, aj som sám seba presviedčal, že konečne o ňom čosi napíšem. Rok v prdeli a ja tu smoklím trápne žvásty o ničom. Poďme radšej k tomu podstatnému.

Obal je parádny – v takomto formáte tie obrázky vždy lepšie vyniknú. Len škoda písma v prílohe, bo na tom miestami svetlom podklade sa biele texty trošku strácajú. Našťastie poslucháč nie je odkázaný na prílohu a texty vychutná i tak, bo zrorumiteľnosť spevu im nedovolí zaniknúť pod muzikou.

Po tom, čo sa ihla vnorí do drážok, začne to najúžasnejšie intro, aké som kedy počul, v podobe songu „Úsvit“. Tá harmónia akustickej gitary a fujary je čosi tak dokonalé... Hrozne ma to odrovná vždy, keď album počúvam. Hneď nasledujúca „Spoveď kňaza“ je perfektnou ukážkou, kam sa uberá kapela na tomto albume. Stále je to thrash metal, dravý a surový, no zároveň technickejší a melodickejší ako v minulosti. Priznávam, že mi nejaký čas trvalo, kým som si ho naplno začal vychutnávať, bo som opäť čakal surový náklad ako kedysi. Namiesto toho na mňa spustili prepracované kompozície plné skvelých pasáží a melódií. Na takýto náklad som nebol pripravený. Hoci ani v minulosti nepatrili songy Majster Kat k primitívnym odrhovačkám postavených na pár drsných riffoch s tupým, uštekaným spevom, veci, čo sa linú z tohto nosiča sú nadupané nápadmi vrchovato. Mierne pomalšie a menej priamočiaro, zato rôznorodo a s množstvom citu a kumštu. Značný pokrok urobil aj Slymák v práci s hlasom. Už nepočujete len jakot jak na starých albumoch Living Death či Necronomicon, ale drsný, chrapľavý spev (parádne spracovaný a značne melodický napr. v „Kto si bez viny“, či „Zlo v nás“, ale aj „Na smetisku civilizácie“), no stará farba z debutu sa miestami objaví. V tradícii albumu „Svätá zvrhlosť“, kde sa tiež pomedzi tvrdé songy prepletali príjemné, akustické inštrumentálky, pokračujú hlavostínači aj na Memente. Tu v podobe spomínanej parádičky „Úsvit“ a prvú stranu uzatvárajúcej „Hodnoty“ so sólom plným vášne a jemným klávesovým podkladom, čím mi trochu pripomína Griglákove muzicírovanie na dávnom albume „Simile“ Fermaty. No akustická gitara sa objaví aj v kombinácii s tvrdými gitarami napr. v songu „Zlo v nás“, kde to znie osviežujúco a vytvára to pekný kontrast. Inak, sóla sú skvelé vo všetkých skladbách. Pekne vygradované a plné chytľavosti. Nečakajte žiadne naháňanie nezmyselných tónov po hmatníku. Napr. v takej „Zvony“ hraničia až s genialitou a v jednom momente mám dojem, že počúvam album Kinga Diamonda, toľko melódií sa naraz prediera do duše, že až nadnáša. Parádička. No parádny je aj záver albumu v podobe košatej „Na smetisku civilizácie“ s jemným, akustickým úvodom a prednesom hosťujúceho Borisa (Catrastrofy), cez pokračovanie s príjemnými sólami, doplnené jemným akustickým brnkotom, flažoletmi a speváckym duetom Slymáka s Mariánom Greksom, (nápad urobiť text ako dialóg Stvoriteľa s Diablom bol excelentný) až po vystupňovaný súboj hlasov v rýchlej thrash-rezačke, aby sa po spomalovačke predrala k záverečnému vybrnkávaniu, sólovaniu a Borisovej deklamácii textu. Po basovom sóličku (nie prvom na tomto albume) už len ticho a následné otočenie placky a znovu „Úsvit“. Pustiť si „Memento“ len raz sa jednoducho nedá. Je to naozaj vydarené a ucelené dielo, ktoré ani po roku nenudí a stále tam objavujem niečo nové. Chlapi dokázali, že svoje remeslo naozaj ovládajú a je možné hrať starý thrash metal aj dnes s vlastnou tvárou, bez kopírovania známych mien tohto žánru.

-Majto C.-