Dôkazov
o tom, že nemecká scéna mi môže ponúknuť veľa
zaujímavého dostávam stále viac. Jedným z nich je aj
nahrávka kvinteta z Lipska, ktorá sa skrýva v kartónovom
obale s čudným
motívom. Po prvom vypočutí šla na dlho bokom, no po opätovnom
škrabaní ihlou z nej vyliezlo to divné čosi, čo ma omotalo
chápadlami a vynútilo si moju pozornosť.
Besný
rytmus v bicích v úvode „Feed my rage“ je len
vzdialená predzvesť toho, čo album ponúka.
Po napojení parádnej gitary song po chvíli spomalí do
rýchlejšieho stredného tempa a začne zúrivý súboj
stoner-rockových (metalových) riffov s dvomi drsnými ženskými
hlasmi. Besná besnota a akási podprahová chytľavosť.
„Elephants stamped me free“ pokračuje v nastúpenom trende.
Bicie klepocú parádne rytmy a gitary vrhajú hutné sekačky.
„Dead stones“ odštartuje parádnou vyhrávkou presahujúcou až
kamsi do emo-hardcoru, podporenou vírením kotlov. Po chvíli sa
vráti do vôd stoner hardcoru, no zaujímavé pasáže neubúdajú.
Na prvý dojem stále chaos, no pod tým kopec muzikality a emócií.
Neviem, či má zmysel rozoberať album song po songu, bo každé
prirovnanie aj tak zlyháva, bo nemôžem nájsť vhodné výrazivo,
ktoré by dokázalo priblížiť tú spleť tónov a špinavých
melódií valiacich sa z reprákov. Je to tak hnusné, špinavé
a drsné až je to krásne a príťažlivé. Gitary stále
prichádzajú s čímsi novým, raz hutná tvrdosť, potom
trochu vybrnkávania, psychovyhrávka meniaca sa na priamočiaru
rockovú linku, k tomu basa s parádnym zvukom jak Voivod na
albme „Angel rat“. Bubeník tiež hojne využíva komplet sadu.
A do toho všetkého ešte viac chaosu a surovosti vnáša
Karin svojím chorobným hlasom. Nedokážem to nechať bez
povšimnutia a nedokážem povedať prečo. Každopádne tento
album nebude pre milovníkov jasných liniek a jednoduchých
melódií. Nie je pre každého, no verím, že dokáže zaujať.
Bola by škoda, keby tak parádne dielko zapadlo prachom.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára