O tomto
titule som prvýkrát počul na Ffud feste, no dostal som sa k nemu
až o čosi neskôr.
Opäť jeden známejší pojem a jedna „novinka“.
Průmyslová
smrt sa mi kedysi zdala príliš chaotická na to, aby som si ich
splitko s Kobra XI púšťal častejšie. Ani split s Rapsod
nebol iný, hoci ma bavil o trochu viac a púšťal som ho
častejšie. Nedá sa povedať, že dnes ich produkcia nepôsobí
menší zmätok, no už trochu inak ako v minulosti. Stále je
to rýchle, zbesilé
a kurvahlasné, no pri opakovanom ponáraní do tých oblakov
hluku a chaosu zistíte, že songy sú vcelku zaujímavo
poskladané. Dosť mi to v tomto pripomína súčasnú tvár
Gride, ale trochu aj zabudnutú starú šupovicu Sebastian. Šestica
fast-hardcore songov so silným, prierazným zvukom z Hellsoundu,
ktorá vás zomelie na mäsovokostnú múčku ani sa nenazdáte.
Radosť počúvať. Zaujímavosťou je, že materiál pochádza
z roku 2012, no na nosič sa dostal až teraz.
Po
otočení som na prvý pokus utrpel mierny šok. Pražská partička
na mňa vybalila dlhý elektronický song „Dnes
naposled“ s hutnou gitarou a spevom Amrit Sena (pre
laikov: člena jednej z mojich v minulosti uctievaných
a dodnes rešpektovaných kapiel Michael´s Uncle). Parádna
kombinácia elektronických plôch s tvrdými riffmi gitary,
prešpikovaná samplami so starých českých filmov, ktoré sa
dotýkajú ústrednej témy textu skladby skonciovania s alkoholom,
k tomu živelný Amritov spev. Husacina až na... Jednoducho
dokonalé. Aj tento materiál je staršieho dáta (2008), no čas mu
na kráse veru neubral.
Povedal by
som, že toto je po splitkách Gride/Lies & Distrust, The
Citadel/Tyrell´s Owl .... ďalší dokonalý 7-palec v mojej
zbierke.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára