FINAL EXIT / ERECTILE DEMENTIA 7"Ep 2015 Backwoods Butcher Records

Exit klasika, prvý song trochu rozťahaný, ale aj tak, prejebať noisecore detonáciou nejaký jeblý popík z plejbeku, to móžem od týchto pánov vždy! Ďalej tradične v ich typickom duchu, bombastický thrashmetal riff nakomplet rozmrdaný tým ich tralalalala, brakaaaaa to je proste F.E. tradícia a záruka kvality, myslím, že škoda viac slov, Final Exit aj tak pozná každý a aj bez recky vie čo dostane, fandov musí nová doska potešiť, ostatných neviem, nezájem. Z druhej strany grind / punk / noisecore / hardrock mišung oneman demencia orchester, ktorému velí minister hudobnej retardácie Doug, prichádza s ďaľšou dávkou malých, sladkých, štipľavých, kyslých a jedovatých pilúl, s veľavravnými názvami ako "Keep on fucking off" či "Go shit yourself", na vaše rozmaznané hudobné pachute. Krása, ako vždy predtým, zase mu ten jeho masakrálny a prijeblý rokec dole bez funguje, človek je po tom hneď debilnejší a má chuť vypičovať frajerovi v tričku Nightwish pri stole od vedľa. Skvelý team tieto dve bandy na jednu dosku, nedeľná chvíľka demencie garantovaná!  backwoodsbutcher.blogspot.com

-RadoKAZ-

https://www.youtube.com/watch?v=Bljc6L2a60E

Pekný zimný slnovrat!

Príjemné prežitie zimného slnovratu a Štastný nový rok , ktorý trávte v spoločnosti priateľov a muziky, ktorú milujete, Vám želá redakcia DEATH FIST webzinu!

P.R.O.B.L.E.M.S. / CHEMICALS split 7“EP 2013 (Taken By Surprise)

Pre niekoho možno tieto 7-čkové splity nemajú význam, no mňa bavia. Tradične jedna „stálica“ plus prekvápko navrch. Kapelu P.R.O.B.L.E.M.S. portlandského svetobežníka Kelly Haliburtona som si zamiloval na prvé počutie, keď som naslepo zobral ich singel „I hate TV...“, tak som mal pri kúpe tohoto titulu mal vcelku jasno. Band z druhej strany bol neznámou položkou – možným prekvapením. Nič viac o nej neprezradil ani strohý obal bez bookletu.

P.R.O.B.L.E.M.S. svoju stranu odpálili vo veľkom štýle svižným kusom „Boozebag“ . Motorheadovská rinčivá gitara a výrazná basa pod zachrípnutým spevom. Výborný, dobre zložený i zahraný, chytľavý punk´n´roll. Presne toto ma na tejto bande zaujalo už minule. Druhá „Underhill“ je síce tiež pekne ostrá záležitosť, no nesie sa oproti prvej vo voľnejšom tempe a parádne vyznievajú aj vyhrávky čistej gitary v refrénoch. Má to takú 70-kovú atmosféru potom. Opäť raz dva skvelé songy od tejto kapely, ktoré ma utvrdili v tom, čo som zistil minule, že chcem od tejto kapely viac muziky.

Kolegovia a ďalšia banda z Portlandu – Chemicals tiež ponúkajú dve veci. Úvod špinavej basy v „Not anymore“ dáva tušiť, čo o pár sekúnd potvrdí zbytok bandu, že toto bude viac špinavý rock´n´roll jak punk, no stále to má v sebe punkovú špinavosť. Hlavne druhá vec „Shadows“ je špinavá jak stará kanalizácia. Stále ešte viac „bigbít“, ale už o niečo rýchlejší jak song úvodný. Osobne ma síce tento druh punku až tak neoslovuje, no ako takéto spestrenie stravy sa to občas vcelku dá príjemne užívať.

-Majto C.-

P.R.O.B.L.E.M.S.

NOTHING „Embrace the hatred“ 12“ 2012 (This Charming Man Records)

Keď tu hrali lipskí fíni Midnight Crisis, urobil som u basáka nákup vinylov a jedným z nich bol aj debut berlínskej bandy Nothing. Thrashové gitarky a punk tempá ma chytili hneď na prvé počutie, no potom som na nich nejak zabudol, resp. extra som nesledoval ich činnosť, až som kdesi objavil tento ich druhý titul. Voľba bola jasná. Mám doma aj ten.

Oproti prvému albumu borci trošku zvoľnili, čomu ale ešte nenasvedčuje odpichnutý úvod „Last warning“ s thrashovo-ostrými gitarami a zvonivou basou. Song postupne spomaľuje, až k záverečnej časti, kde už hrá len gitara haluzný motív. „Nothing´s under control“ je síce tiež svižnejšia, no gitara už nie je tak thrashovo ostrá jak v minulosti, no o parádne vyhrávky opäť nie je núdza. Svojou jednoduchosťou mi to pripomína novodobejšie albumy Motorhead a spevom trochu rostočanov Crushing Caspars. Podobne je na tom aj „Fallen from grace“, na ktorej sa mi ale veľmo pozdáva, keď v závere spomalí a po partoch sekaných riffov príde parádne sóličko. Skoro až heavymetalové sóla spestrujú aj nasledujúcu „Rough justice“, no ani tie nezabránia pocitu jednotvárnosti, bo song sa nesie v tempe predošlých vecí. Výraznejšia zmena tempa aj mierne pritvrdenie príde až na začiatku druhej strany v hutnejšej veci „Dead end“, v ktorej sa pekne striedajú tempá. Myslím, že je to aj najzaujímavejší kus tohto albumu. „We embrace the hatred“ sa nesie v tempe jak väčšina songov na prvej strane, našťastie ju však zdobia parádne thrashové gitarky (trochu z toho cítim Exodus na debute Bonded by blood) a parádna hutnejšia, pomalšia pasáž. Rytmicky rôznorodá je aj záverečná „Young punx“, ktorej však chýba výraznejší motív.

Celkovo sa mi zdá debut „Double dose of negativity“ výraznejší hudobne aj zvukovo nadupanejší. Ak ho však nevlastníš a nikdy si ho nepočul, „Embrace the hatred“ ťa istotne dokáže zaujať.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=SuJ-WNf-fAs

FORGOTTEN SILENCE „Re: Retro ´93“ 7“EP 2014 (Doomentia Records)

Forgotten Silence bola moja láska na prvý chaos v hlave pri pokuse vypočuť si „Thots“. Zdalo sa mi to vtedy tak prekombinované až ma to lákalo preniknúť do tých spletitostí. Podobné čosi som zažíval pár rokov pred tým pri tvorbe iných kapiel. A práve niektorým z nich venovali FS túto sedmičku ako poctu, resp. niektorým ich albumom z konkrétneho roku. Adekvátne k tomu vyzerá aj obal, ktorý napovie o ktoré konkrétne bandy sa jedná.

„Mineral“ – song otvárajúci druhú stranu na dlho posledného albumu „Elements“ nedocenených velikánov technického death metalu 90s Atheist. Miloval som ich od debutu „Piece of time“ a práve tretí album bol pre mňa vrcholom ich tvorby. Možno práve preto mi nejaký čas trvalo, kým som sa dokázal odpútať od tísíckrát počutého originálu a ponoriť sa do tejto prerábky. Perkusie v úvode ma prekvapili, no potom už nasledujú známe pasáže s hutnejším zvukom gitár a vyhrávkami na klávesoch. Najdlhšie som si asi musel zvykať na hlas. Kelly Shaefer ho má tak osobitý, že počuť tento song hoci aj v inej podobe, no stále mi to tam pýta jeho škrekot, aj keď ani ten Satyrov nie je úplne neškodný. Povedal by som, že hutné doprovody song trochu aj nakopli. Kapela tam pridala aj modernejšie pasáže, resp. vyznenie pasáží, že napr. sekaná časť v strede vyznela ako Atrox na albume „Orgasm“ a záverečné sóličko je úplne excelentné. Po čase som si zvykol na túto verziu, s ktorou tiež Forgotteni porobili divy, hoci ja mám skrátka ten originál vyrýpaný v hlave až príliš hlboko.

Druhou vecou je „Personal energy“ – song, ktorý tiež otvára druhú stranu daného albumu a tým je „Spheres“ holanďanov Pestilence. Oveľa radšej mám od nich iné tituly, tak sa mi verzia brňákov hneď na prvé počutie páčila viac ako originál. Dostala konečne šťavu a drajv, čo jej vždy chýbali. Pomalá, atmosferická vecička, ktorej hutné gitary a klávesy dodali na atraktivite. V týchto vodách sú FS viac doma a ako tak počúvam šeptané hlasy, uvedomujem si, že „Spheres“ mali na ich tvorbu v začiatkoch asi väčší vplyv ako by mi vtedy napadlo, no to bude asi tým, že tento album šiel dosť mimo mňa. Ja som si z tohto žánru ulietal na „Elements“, „Focus“, „The erosion of sanity“, „Individual thought patterns“ (všetky z r. 1993 – no samozrejme som mal favoritov aj z iných rokov).

Keď túto nahrávku zhodnotím ako celok, musím priznať, že je to ideálna forma pocty svojím vzorom, zabalená do hutného, moderného zvuku typického pre FS v posledných rokoch. Každopádne veľmi dobrá a záslužná vecička, ktorú isto ocenia fandovia všetkých troch kapiel.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=FQYqzDTqgJc

ADACTA, BETON, VULTURE CITY, BLACK PASSENGER, 19.december 2015, Trenčín- Lúč

Žeby to v Trenčíne opäť vyzeralo na obnovenie povestných Robových predvianočných hardcorových slávností? Táto otázka isto preblesla hlavou nielen mne, bo akcie podobného charakteru z Trenčína nenápadne vykapali, tak zvesti o tejto sčerili pokojné hladiny Ug-verejnosti (to je teda patvar), čo bolo vidieť aj na hojnej účasti, hoci spočiatku to tak vôbec nevyzeralo.

Bez zbytočných zdržovačiek o 9ej odpálili svoj set chlapci z nového zjavu našej scény pod názvom BLACK PASSENGER. Hoci sa jedná o nové meno, nachádzajú sa v jej radoch aj známe tváre. To sa podpísalo pod suverénny prejav kapely. Ich melodický hardcore-punk dobre liezol do ucha nútil bunky v tele k pohybu hneď od prvých tónov. Skvelé, chytľavé songy, ktoré mi tu i tam pripomenuli nejaké spolky (v rýchlych songoch som počul najmä Youth Of Today a v melodickejších, pomalších partoch zas CIV či Shelter), no stále to znelo osobito. Veľmi príjemný setík plný veľmo dobrej muziky.

VULTURE CITY

Po nich na pódium vtrhla žilinská pätica VULTURE CITY a zmietla nás vo veľkom štýle svojím brutálnym neo-crustom jak noha. Intenzívne a parádne songy plné agresie a dobrých nápadov. Veľa muzikality a energie. Ani neviem k čomu by som tvorbu tejto bandy prirovnal, bo sa v tomto žánri až tak neorientujem, no osobne som si ich zaradil k bandom ako Lutra, Distax a Tyrell´s Owl. Videl som ich naživo pred rokom a bolo to dobré, no tento set bol jednoducho skvelý. Patrilo by sa už aj nejakú nahrávku spáchať, nech aj susedia môžu zdielať moje nadšenie.

BETON

Ďalšie peklo nastalo, keď svoj podladený uragán spustili BETON. Úvod, podobne ako na albume obstarali petelice „Vajnory“ a moja obľúbená „Metalový plecniak“. To bolo blaho, ten chrchlot podladených gitár a hlboký lomoz basy, k tomu besný tep bicích a Hadov hrdelný ryk - keby pijem, dám si poháryk... Došlo aj na návrat do minulosti v podobe songu „Detonátor“ (z dávneho splitu s Besthoven), ktorý dobre zapadol k novším veciam. Škoda, že potom nastali patálie s gitarovým aparátom, čo uberalo perfektný ťah kapely, ktorá sa od začiatku hneď dostala do vysokých otáčok. „Satanove rifle“ tak síce vraždili, no nie na totálku. „Jama a kyvadlo“ už potom ušli aj bubeníkovi, keď sa mu párkrát podarilo zahrať čosi inšô, ale v pohode – veď sa vrátil k ostatným. „Flexibilné ženy“ boli posledným výkrikom do tmy, bo aparát blbol takým štýlom, že song kapela dohrala ako kvartet a set bol ukončený nirvánovsky - hodom gitary o pódium, aby ju vzápätí nasledoval aj štrajkujúci aparát. Fakt škoda týchto patálií, bo to znelo preparádno a ohromne ma to bavilo.

AD ACTA

Záver koncertu potom obstarala Adacta. Videl som ich už viackrát, niekedy ma ich set bavil viac, niekedy menej, no pravdou je, že v Trenčíne vždy zahrali tak nehorázne, že sánky klepotali o podlahu. Výnimkou nebol ani tento večer. Od prvého riffu „Z mostov stúpa dym“, ktorá otvára aj nový album, to perfektne šlapalo. Skvelé bicie, parádne spevy, dokonalé gitary. Banda do nás pálila jednu novú vec za druhou a všetko sme im to zožrali. Neuveriteľná výmena energie medzi pódiom a publikom. Besnenie a šalenie nebralo konca. Ľudia síce bláznili na všetky kapely, no pri sete Adacta to bolo už šialenstvo. Kapela ma vymazala podobne ako keď tu hrali s Discharge. Dokonalý set plný parádnej muziky zakončený spomienkou na minulosť. Rád si to hocikedy zopakujem. Tohto sa nedá presýtiť.

Niečo po polnoci bol koniec. Krása! Dúfam, že Štotymu sa podarí ešte zorganizovať nejakú podobnú akciu, bo už to tu nejak zíva prázdnotou a moja rozmlsaná maličkosť by po takejto porcii hneď prijala ďalšiu dávku. Kto nebol, nevie o čo prišiel...

-Majto C.-

Fotky: Maethew

BETON „Konský kokot“ LP 2015 (kooperácia)

Beton som mal dlho za nevýraznú crust-punkovú kapelu, no po nejakom čase som ich opäť videl naživo v Lúči, keď spolu s inými bandami predskakovali švédom Miasmal a už tam som počul jak dujú severské vplyvy na lepšie časy. Na neskoršom koncerte v Boogičku už som spokojne vrnel v záplave chrastivých tónov blízkych môjmu srdcu.

A presne v tom duchu sa nesie aj tento skvelý materiál. Od prvého hrabnutia strún v otvaráku „Vajnory“ mám pocit, že počúvam skvelo namixovaný výber „Left hand path“, „Dark recollections“, „Into the grave“, „Where no life dwells“ či „Like an never flowing stream“. Gitary chrastia jak z hlbín samotného Sunlight štúdia vytiahnuté, chýrnym Tomasom Skogsbergom navrceté. Jednoducho lahôdka, najmä pre človeka, čo zachytil začiatkom 90s tú prvú vlnu severského lomozu a nechal sa ňou opantať. A keď potom nastúpil ešte svižnejší song „Metalový plecniak“, to mi len padla sánka. Áno, kurva áno! Toto som miloval na starom švédskom death-metale. To hvízdanie severáku v gitarách, to chrchlanie v hlase, tú nemilosrdnú rúbanicu bicích. V podobnom duchu ma jak starý babkin koberec vždy vypráší „Satanove rifle“, no ešte predtým pomasíruje „Horiaca žmola“. Toto, čo páni a dáma predvádzajú, to je nálož jak stehno. Druhú stranu otvárajúca „Jama a kyvadlo“ je zas v stredne rýchlom tempe s parádne ostrými riffmi a jednoduchým sóličkom. „Fajčiar“ svojou intenzitou odfajčí vrch gebule každému, čo ňou ešte nezačal trepať do rytmu. Nemôžem si pomôcť, no znie to švédskejšie jak mnohé švédske kapely súčasnosti. A “Clandestine“ z toho páchne kurevsky. „Krvácam sám“ a „Obezita a komplexy / Autanko“ majú nádych vplyvu Wolfpack/-brigade, Disfear, crust jak lusk, pričom v druhom z nich prihodí svoj hrdelný prejav aj basáčka. Záverečný song „Flexibilné ženy“ je už len dôstojným uzavretím tejto švédskom napáchnutej parádnej jazdy. Okrem skvele vyváženého zvuku si osobitnú pozornosť zaslúžia aj texty. Pekne som uchcával už z názvov, no literárne skvosty ako napr.: „ do huby idú drinky a nie do vitrínky. Objednávam ďalšie, nekukám na hodinky...“ ma zložili. Nadhľad ako sa patrí. Vo všetkých ohľadoch nadupaný album, ktorý je navrch zabalený vo vkusnom gatefolde. Toto skrátka musíš mať doma a točiť do nemoty...

PS: pre neznalých problematiky, správne odpovede sú: Entombed, Carnage, Grave, Unleashed, Dismember, Entombed.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=W2N2VbWAMyo

SHADOW OF TELEVISION „Mayday“ 7“EP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Priznám sa, že meno tejto mladej partičky som neregistroval až dokedy im Papagáj nevydal túto sedmičku. Vzhľadom k tomu, že nevydáva bežné tuctovky, nemal som problém si ju zaobstarať bez vypočutia.

Príjemné prekvapenie nastalo hneď s parádnym, ležérnym úvodom titulnej „Mayday“ sa vraciam časom do prvej polovice 90s, keď som podobné pocity zažíval pri albume „Unavení a zničení“ do sluchátok. Škoda, že túto náladu špinavej ulice chlapci neudržali dlhšie. Hneď nasledujúca „Nie je čomu sa smiať“ je skôr taký trpkosladký popevok, no na druhú stranu sa mi tu pozdáva kvílivá vyhrávka gitary. „Na temnej strane“ je tiež pomalší, valivejší song s trošku špinavšou atmosférou a pekným sólom. „Sila vydržať“ je song, ktorý kľudne mohli vymyslieť aj Dr.Pako (a to nemá byť urážka). Strednotempový song s chytľavým spevom a jednoduchšími, šľapavými gitarami. Ako predstavenie kapely je to viac ako slušné, aj keď v mojom cítení by som to radšej viac počul v rovine songov otvárajúcich obe strany, čiže pomalšie, resp. pochmúrnejšie veci plné atmosféry. No na druhú stranu je dosť možne, že materiál len z takých vecí by ma nebavil. Skrátka, v tých svižnejších a melodickejších veciach ešte vnímam isté rezervy, ale už teraz to ide dobre do ucha.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=vLhuHJmoyJg

KOENIGSTEIN YOUTH „Créve Coeur“ 7“EP 2013 (kooperácia)

Baví ma kupovať muziku naslepo. Úplne neznáme kapely. Vždy som to robieval a nejak mi to stále pretrváva. K takýmto titulom patrí aj tento francúzsky sedempalec. Francúzsky hardcore ma baví. Myslím, že kto kedy čítal môj popis nejakej francúzskej nahrávky, hneď si vybaví všetky superlatívy, ktoré som kedy použil. V prípade tohto materiálu som trošku zdržanlivejší, bo hoci je dobrý a dobre lezie do ucha, nie je to šupovica ako napr. The Boring, Confusion, Idiot Talk a pod. Aj tu je 5 songov (z toho jeden cover), kde sa striedajú tempá a intenzita prejavu, no stále ma to ešte netlačí k zemi. Gitara správne navrčaná, bicie tepú s nenápadnou basou, aj nasrdený hlas na svojom mieste, no asi ma nepresvedčili nápady. Niečo tomu chýba, čo však nemusí byť závadou, veď aj staršie nahrávky The Boring ma až tak neoslňovali, no neskôr som bol očarený. Ďalšia vec, že čo úplne neoslovilo mňa, vždy môže osloviť hocikoho iného. Na prvý kontakt s kapelou vcelku slušná tvorba. Uvidíme, čím ma tento kvartet prekvapí nabudúce.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=jfgr_CW4bzQ

AGATHOCLES /DE BLENDERS "Never Mind Agathocles, Here's The Sex Blenders" LP (Vleesklak rec.)

AG vôbec nie zlý, surová nahrávka zo štúdia v Indonézii + nejaký živák, povedal by som že toto je viac Agathocles než Agathocles, totálny AG rip off, keby som nevedel že je to Agathocles z fleku poviem, že je to Agathocles. Fakt to znie úplne ako Agathocles, i keď som už počul aj lepší AG, toto je stále moc, moc dobré, tu sa fandom AG, medzi ktorých sa dlhodobo hrdo hlásim aj ja, nemá čo nepáčiť. Sú tu aj nejaké covery AG klasík ako "Labelisation", "Mutilated regurgitator", peckový song "Korose" či v prídavku živák nesmrtelnej hymny" Go fucking nihilist", no šupa títo Agathocles, budem sa musieť po tejto mladej bande poobzerať. De Blenders sú z Holandska a páčili sa mi už na split kazete, zabudol som s kým, drú klasický oldschool noisecore cvičme v rytme "blablablablah ..... grrraaaaaaahhhhhh" 149x dokola, nič viac nič menej, nebude sa vám to páčiť, je to "furt to isté" v duchu "to zahrá každý" a "toto tu už bolo tisíckrát". Nevadí, mne sa to ráta fest, sype to, má to srdce a total fuckoff postoj, proste jebááááááťť!!  
-RadoKAZ-
vleesklakrecords.blogspot.com

V.A.R. „Level 6“ CD 2014 (Pařát Magazine)

Už si nepamätám, na akej akcii, no dostal som sa k tomuto cd, ktoré vyšlo ako príloha k časáku, čo je vcelku sympatická forma vydávania. Bol som zvedavý na nový matroš libereckých thrash-dedkov, hoci už nejaký ten rok tú klasickú rúbanicu nehrajú, lež sa dávno vydali cestou moderny  v duchu Machine Head, Pantera a podobných stavili na pomalšie tempá a hutné riffovačky.

V tomto duchu sa predstavujú aj na aktuálnom albume, čo je asi aj škoda, bo moment prekvapenia zmizol najneskôr pri „Rozdvojen ale schopen“, ktorý bol v podstate druhým natočeným v tejto hudobnej podobe, čo ma osobne mrzí, bo chlapi v minulosti mnohokrát predviedli, že hudobne majú čo ponúknuť – v tomto ich druhý album „Závislost“ stále nič nepokorilo. Zvuk gitár je parádny od samotného úvodu prvej „Samota Waldhaus“, no hudobne sa mi to zdá akési „bigbítovejšie“, hoci sa občas nájdu aj svetlé výnimky, napr. „Černej had“ znie vcelku dobre vo svojej komplikovanejšej štruktúre, kde sa riffy kadejako prepletajú (hoci stále v strednom tempe) a menia. Ešte „Budou cvakat železa“ je pekne mrazivá záležitosť, ktorá mi znie ako pražský Moriorr za oných čias, čiže hutná gitarová stena a mohutné klávesové plochy. Tieto dva songy sú tým, čo ma na albume výraznejšie chytilo. Ostatným už k dokonalosti čosi chýba, abo sú to len tie bigbítovky. Pomaly sa plížiaca „Stíny a krev“, ktorej gitary znejú ako od Zakka Wildea – hutné riffovačky s klávesovým podmazom, je príliš rozťahaná, aby zaujala po celý čas, no spočiatku znie sľubne. „Jednou mě zabiješ“ znie valivo akoby ju nahrali stoner-metaláci High On Fire by bola fajnová, keby ponúkne čosi viac. Rýchla „Vránami rozklován“ materiál spestrí leda tak rýchlejším tempom, inak sa mi tiež zdá bezfarebná. Ešte „Ledový bytosti“ znie vcelku sľubne, najmä sekaná spomalená pasáž pred záverom. Celkovo mám z tohto albumu dosť rozpačité dojmy. Asi zostanem radšej pri prehrávaní starších vecí – tie ma aj po rokoch stále bavia. No mrzí ma to, bo som čakal vážne väčší masaker.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=xtwecNfkfGM

SPIT „Poison In Your Head“ 12“ 2015 (kooperácia)

Možno ste kedysi na Ffud feste zaregistrovali izraelskú bandu Kids Insane. Možno doma máte split 7čku Time Of My Life s ďalšou izraelskou hordou Mondo Gecko. Je úplne jedno, či áno, či nie. Skrátka členovia týchto kapiel (+ nejakých ďalších) dali dokopy tento projekt, ktorým vzdávajú hold old-school hardcoru. Nie je vôbec žiadny problém uhádnuť, ktoré kapely chlapov najviac ovplyvnili. Tak máte v jednej chvíli dojem, že Minor Threat zložili oveľa viac ako máte doma na vinyloch („Skullfucker“, „Sgt.Slaughter“...) , alebo D.R.I. prenechali riff niekomu inému (úvod „R.A.M.B.O.“), či Black Flag nahrali čosi novšie s iným spevákom („To the bones“, “Christ to the church“), no dosť tam počujem aj starých Suicidal Tendencies z obdobia prvých dvoch albumov (polovica „Quick to the judge“, riff v „My attitude“, „Kill the cancer“, či titulná „Poison in your head“)... O tom, že chlapi sa inšpirovali starými klasikami viac ako len hudobne svedčí aj, že 18 songov dá hrací čas dokopy len 17 minút. Jednoducho výplach ako sa patrí. A k takému výplachu patrí aj poriadny zvuk, ktorý je samozrejmosťou. Lahôdka pre staromilcov. Album preletí ako blesk a musíš ho otočiť niekoľkokrát za sebou, aby si poriadne ukojil túžbu po dostatočnej dávke dobrej, osvedčenej potravy. Ak ťa čoilen okrajovo zaujíma niektorá zo spomenutých kapiel, istotne sa po tomto titule poobzeráš. Je ľahko dostupný aj v našich krajoch, bo vyšiel aj vďaka nášmu labelíku Ffud records.

-Majto C.-

https://defiant-hearts.bandcamp.com/album/spit-poison-in-your-head

PSIHOZA „Collection of Mental Infection“ CD 2014 (samovydanie)

Toto je pre mňa velice príjemné prekvápko. Pod pojmom crossover si dnes človek môže predstaviť hocičo, no kombinovať hardcore, ska, balkánske ľudovky, pop, melodický punk, thrash, disco, jazz s najhlavnejšou zložkou, ktorou je grindcore, tak to už je teda výkon. Presne to predvádza tento kvartet zo Slovinska. Niečo podobné kedysi robili, no v oveľa menšej miere, moji obľúbenci Lues De Funes. No Slovinci zašli ešte hodný kus ďalej. Drsné, uklepané pasáže s vreskotmi, revmi a škrekotmi sa striedajú s melodickejšími a prekombinovanejšími časťami. Samozrejmosťou sú dokonalé hudobné výkony všetkých zúčastnených. V drsných pasážach sú gitary dostatočne agresívne a masívne, v inožánrových zas dostatočne chytľavé a zaujímavé. Absolútne netuším, k čomu by som tento nadmieru chutný kokteil prirovnal, bo sa mi zdá, že všetky prirovnania by krívali na všetky končatiny. Normálne nemám slov. Tak len počúvam a vytešujem sa jak je to dobré. Toto treba počúvať a vychutnávať. Veľa podobných kapiel nepoznám.

-Majto C.-

bandcamp

THRASH OFFENSIVE vol. 3 fest 20.11.2015 Bratislava, Fuga

Priznám sa, že na tento koncert som sa vôbec nechystal, ale môj kamoš, ktorý vyrastal na SDI ma prehovoril, že proste treba ísť a tento rok sme už navštívili všetky koncerty kapiel so skratkami v názve (MOD, DRI) , tak som nemohol odmietnúť. Stále lepšie ako sedieť doma a na druhú stranu, aj som bol zvedavý. Nepoznám tvorbu SDI, uznávam, že sú legenda a bol som aj na ich koncerte niekedy v roku 1990, keď hrali v Bratislave a v Nitre. Vtedy vypredali PKO v Blave av Nitre hrali v hádzanárskej hale. Boli to vtedy divoké časy a hlavne, neskutočný hlad po tvrdej muzike. Žiadny internet a facebook sme mali naživo na koncerte, kde sme kecali jeden s druhým. Hmm , krásne časy.
V novej Fuge, ako sa odsťahovala z starých prisetorov továrne, som ešte nebol. A pravdu povediac, staré priestory mi boli tisíckrát sympatickejšie. toto je taký tuctový priestor v centre mesta, nejaký ex pivničný priestor, kde sa anabolické prasiatka venovali konzumácii drôg a opodňovaniu, trocha tak štýlom pripomínajúci bývalú Vrštať v Nitre. Na miesto dorážame asi tak o 20,00 a normálne na námestí SNP nachádzame aj miesto na parkovanie. V útrobách Fugy už hučí muzika a to práve drtia posledné dva songy RADIATION a na moje počudovanie už v štvorčlennej zostave a za druhou gitarou nachádza známy ksicht Žiarského podsvetia a inventár pohostinstva Stožok. Hneď to znie hutnejšie a na škodu dalšia gitara nikdy nemôže byť. Páči sa mi tento Slovenský Sodom. Po nich to rozbaľujú TERRORDOME z Poľska a hrali celkom zaujímavý a hlavne nadupaný thrash. Páčilo s ami to, mali silu , energiu, proste všetko potrebné čo potrebujete na poriadne vystúpenie. MAJSTER KAT nesledujem vôbec, len počúvam. Ja si nemôžem pomôcť, ako rešpektujem ich, ale poviem na rovinu, nepáči sa mi to. Ale to je môj osobný vkus , ktorý sa nezhoduje s rozjareným publikom. Ľuďom sa to páči a tak nie je čo riešiť.
Nová Fuga trpí nedostatkom backstage,a si ako 80% Slovenských klubov a tak každá kapela si musí svoje veci petrepať cez pijúcich ľudí, čo je občas (vždy) poriadna otrava, ako pre kapely, tak pre ludí čo sa tam mačkajú v stiesnených priestoroch.

SDI

Konečne nastupujú SDI . Nemecké trio, ktoré začiatkom 90tych rokov , celkom slušne ovlyvnilo dosť ľudí. Ono, oni nepriniesli nič nového, ani niečo kvalitného, bol to vždy taký Venom pre chudobných. Okopírovali Venom, pridali viac metalu a bolo to. Koncert konečne začal, ľudia nadržaný ,ale zaznením prvého tónu, ako keby ich vypli. Hrozný zvuk, niečo strašnejšie som asi ešte nepočul a legendy o zlom zvuku z Fugy neklamali. To že zvuk bol ako horror, to by sme ešte ako tak mohli prepáčiť,ale do toho nemastné, neslané výkony pánov po pätdesiatke, kiksy, falošné tóny, neustále mýlenie sa. Jednu skladbu dokonca začali asi trikrát. Spevák sa neustále sťažoval, že nepočuje nič a nič nevidí. pousmial som sa, veď človek čo hrá tolké roky na gitare, by mal to už zahrať aj po tme. Bol som rozčarovaný a mierne sklamaný z ich vystúpenia. Človek predsa len čakal niečo viac od legendy, ale to že skončili v kluboch pre 100 ludí a na retro festivaloch, nie je žiadna náhoda.Oni tam patria. Prvý krát v živote som mal pocit, že som prišiel na predkapely, ktoré boli o 100% lepšie.
Ľudia sa zabávali, čo iné im ostávalo, že ano, keď už vycálovali 15 eu za takúto kokotinu kolotočársku. Ledva čakám kedy skončia, aby som vypadol domov. Odchádzame konečne a v aute si pustíme nejaký thrash. Znie to ako balzam na uši po tomto desnom zvukovom terrore!

KYLIGA DäLEN "Worship The Beat" MC 2015 (Neverheard Distro)

Z Budapešti pochádza tento projekt chlapcov, čo si zamilovali severskú punk/HC scénu. Úplná pocta Škandinávskemu hardcore. Od názvu počnúc, cez muziku, až po samotné spracovanie dema. Kazetka s celkom vkusným obalom, obsahuje 7 trackov. Pískanie, surový zvuk a muzika je takou zmeskou punku (bicie), metal (gitary) a HC (vokál). Zvuk je zase úplne crustcore, ale aj keď sa označujú za disbeat, nepoužívajú vôbec ten klasický tu ta ta, tu ta ta rytmus, ale normálne stredné tempo, ktoré je charakteristické práve pre punk. Je to poriadne surové a fakt počúvateľné, aj keď žiadne chytľavé riffy a ani refrény tu nehrozia (teda okrem skladby "The system Is Dead" ).
Sympatická kapela s celkom sympatickým prístupom a už len to, že sa rozhodli to vydať na kazete je u mňa osobne jedno fakt mega plus.
Až máte radi surový HC/punk, skúste to, alebo aspoň si to vypočujte!
-Lepra-
BANDCAMP

CUT TO FIT "Black Mouth" CD 2015 (samovydanie)

Fínov CUT TO FIT som spoznal osobne počas ich spoločného tour s Feastem. Boli pre mňa absolútne veľkou neznámou. Pozeral som ich obaly, triká a nejak nedôveryhodne som sa tváril, lebo, čo sa týka vizuálnej stránky, tak absolútne neobsahujú ani jedno grindcore klišé. Nezvyčajné! Keď si však pustíte CD, tak ihneď viete, že na čom ste. Zostava, vokál,gitara,bicie , čo je už pomaly štandardná grindcore zostava. No a potom spustia veľmi kvalitne, zvukovo ošetrený grindcore, toho chrastivého severského zvuku. Muzika je klasický mix grind/punku, pretkávaná intrami (celkom úsmevnými) a pravdaže posledná vec, ako to už býva zvykom , je čistý sludge core. pomalá ,valivá vec a zároveň titulná skladba. Zostal som veľmi prekvapený, že čo sa z tejto kapely vykľulo a jednoznačne si ich zakresľujem medzi moje obľúbené grindcore kapely. Skvelý ľudia, skvelá muzika! Čo viac potrebujeme?
-Lepra-
https://cuttofit.bandcamp.com/album/black-mouth

DAVOVÁ PSYCHÓZA / ZEMĚŽLUČ splitLP 2014 (Papagájův Hlasatel Rec)

Ďalšie dlho očakávané vydanie, ktoré už asi má každý pankáč doma. Papagáj pustil do sveta splitko dvoch legendárnych partičiek z oboch strán imaginárnej hranice, čo medzi nás postavili politici.

Davová Psychóza vyrukovala po dlhých rokoch s novými hitovkami, ktoré už nejaký čas hustili do hláv početného davu fandov všetkých generácií (teda, veď viete, že u repeťákov asi nenájdete nikoho v triku DP). Celý materiál odštartuje najsvižnejšia vec ich strany „Spoločná vina“, na ktorej je hneď počuteľný návrat k čistejšiemu zvuku Marcelovej gitary, ako bol napríklad na debute „Antropofóbia“, čo dáva pekne vyniknúť jeho osobitému rukopisu a všetky jeho party tak parádne vyniknú. „Cesta k dokonalosti“ mi celkovým dojmom silno evokuje veci ako napr. „Christiánia“, či už rockovou gitarou, abo spôsobom ako je naspievaná. K celkovo odľahčenejšiemu dojmu prispieva aj saxíkové sólo. Vo voľnejšom štýle pokračuje aj textovo vymáknutá vec „Komunisti“, ktorá si plynie v strednom tempe, no napriek tomu z nej páchne naliehavosť. No moja najobľúbenejšia vec z novinky je až „Chatrč“ pod číslom 4, ktorá sa mi do pamäte vryla už na koncertoch predchádzajúcich nahrávaniu. Jediná vec, čo mi neježí chlpy uzatvára stranu DP – cover od Midnight Oil „Beds are burning“. Neviem, nejak na mňa tá vec nepôsobí, možno keby bol text prespievaný v slovenčine, vyznelo by to inak. Ale to je len drobná škvrnka tejto inak skvelej nahrávky, na ktorú sme tak dlho čakali. Osobne som za ňu rád.

Zeměžluč tiež ponúka päticu songov. Ani túto ostrieľanú bandu asi netreba nikomu zvlášť predstavovať. Jej meno tiež rezonuje už aj v mladých rozcuchaných hlavách, nielen v šedinách pamätníkov. Svoju stranu odpálili tiež pekne zostra. Song „Šance“ rozkope nepripravených zbesilým klepotom bicích a drsným zvukom gitary a surovým Šotyho spevom. „Pod kontrolou“ zostane zvukovo nekompromisná, no tempo zvolní, aj do spevu preniknú náznaky melódie. „Adapt or die“ je drsná vec v monotónnom strednom tempe – niečo na štýl Chaos UK či Broken Bones, napriek tomu znie fajn. Podobne znie aj song „Směřuj stále víš“, len tempá sa tu striedajú a neznie ten monotónny riffový valec ako v songu predošlom. Závan starých časov ako sa patrí. Záverečný „Zázrak“ je asi najmelodickejšou vecou tejto strany splitu. Opäť stredné tempo a parádne gitarky. Čo sa mi na tejto nahrávke veľmi pozdáva, je že nepokračuje v „metalovejšom“ vyznení, ktoré bolo na albume „Hledání“, ale opäť znejú jak rozjuchaní, nekompromisní punkeri z „Fajn, bezva, príma“. Hoci to bol skvelý album, predsalen toto vyznenie dáva songom Zeměžluči väčšiu autenticitu.

Splitko plné parádneho punku a skvelých textov, ktoré možno pre niekoho nebude klenotom zbierky, no ja po ňom vždy rád siahnem.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=KYtgC0vIw54

FAMINE YEAR "Lopun Alkua" 7"EP 2015 (Make A Difference/Build A Pipe Bomb rec.)

Na poslednom turné Feastem ,mi ich spevák Petri, vymenil tento sedempalec, že sa jedná o jeho druhú kapelu, kde tiež obsluhuje mikrofon,a le že grindcore to nie je. No s čím sa Fíni preslávili v hudbe ešte?? Ano Punkom! A presne to sa nachádza aj na tomto sedempalci.
Agresívny HC/punk, šľapavý, nasratý, chytľavý, proste presne taký, akým ho milujem. Zvuk je tiež parádny. A výkony nemôžu byť tiež nahovno, keď sa tu zišli chlapci z kapiel ako Unkind alebo Feastem. Proste vedia ako na to a tak to aj robia. Všetko pravdaže v rodnom jazyku ,Fínštine. Obal spracovaný na klasiku, texty bez prekladu, takže hádajme o čom je text. Až  priahnete po kvalitnom HC/punku s grind prvkami, tak tu máte ďalšiu kapelu do zbierky. Kvalitka!
-Lepra-
https://famineyear.bandcamp.com/

MINDFLAIR "Scourge Of Mankind" CD 2015 (Everyday Hate Rec.)

Veteráni Nemeckej Grindcore scény, vyvrhli na svet svôj nový počin. Na moje počudovanie, žiadny split, ale rovno full album. Ale priznajme si, že zase full albumov zase toľko nemajú. Asi to ide tým vekom.
Ani neviem čo písať o tejto muzike. Všetko je tu dotiahnuté do dokonalosti, od zvuku až po muziku. Muzika je grindcore, ale chlapci používajú trocha viac technickejších riffov, ktoré prejdú občas do klasických punkových vypaľovačiek. Mohutný zvuk, tri druhy vokálov, klepačky, technické stopy, občas sa spomalí ale väčšinou drhnú stredné tempo. No a vtedy nasadia svoje technické riffy, až občas nadobudnete dojem , že v každej skladbe zaznie ten istý riff. Prvý dojem z celého albumu je ten, že sa to zlieva do kopy a skladby sa podobajú jedna k druhej,a ko keby ste si kúpili balík 13 tich vajec. Postupne však  vďaka stálemu počúvaniu aj začnete skladby rozoznávať a je to už celkom nášup. Ale beztak sa nezbavíte už nikdy toho pocitu, že sa to zlieva. Na "vine" je asi fakt, že každá skladba má rovnakú štruktúru.
Odhliadnúc od tohoto, tu máte fakt kvalitný grindcore, ktorý v sebe mixuje technické riffy, death metalový zvuk a grindcore urvalost a rýchlosť. Pri tejto kapele ani moc nie je o čom debatovať. Je to už overené časom a proste ani keby chceli, nevedia sklamať.
-Lepra-
https://mindflair.bandcamp.com/album/scourge-of-mankind

DOPELORD „Addicted to Black Magick“ LP 2014 (Heavy Metal Vomit Party, Pink Tank Records, Green Plague)

Poľskí stoner-metaláci Dopelord opäť vydali album. To už istotne viacerí zachytili. No len tí, čo už dopriali sluchu tónov z tohto počinu, vedia, že album je to teda parádny. Už debut „Magick ritual“ bol pre mňa nehorázne parádna jazda, no tu chlopaki posunuli hranice ešte ďalej. Songy pôsobia prepracovanejšie, majestátnejšie, muzikálnejšie... Skrátka, kapela sa riadne zohrala a na výsledku je to počuť.

Úvodný, titulný song síce začne mierne Sabbathovským riffom a slohy tiež sú spievané tak Ozzíkovsky, no dvojhlasy v refrénoch už evokujú Queens Of The Stone Age a hoci skladba si svojím ťaživým tempom valí ďalej, pred koncom sa objaví mierne zrýchlená pasáž. „Preacher electrick“ je od prvých tónov ťažkotonážná zadoomaná záležitosť, mne osobne evokujúca epickejšiu polohu Bathory, či slovincov The Canyon Observer zo súčasnejších bandov. Absolútne dokonalé zhudobnenie hmlistej, jesennej atmosféry a chladivého vzduchu. Hlavne z jednoduchej, pártónovej vyhrávky, čo sa prepletá songom, ma obzvlášť mrazí na chrbtici. A keď sa v závere rozpohybujú klapky piana, to je čosi. Spolu s nasledujúcim „Acid trippin´“ pre mňa asi vrchol albumu. Ten sa na jednoduchom riffe a Dorrianovsky naliehavom hlase tiež pomaly zavrtáva do mojej mysle a znie tam ešte dlho potom, čo gramec zastane. Čo najneskôr v tomto songu vystúpi do popredia, to sú excelentné sóla. Aj v predošlých songoch sú parádne, no v tomto sú až do kosti sa zarezávajúce svojou naliehavosťou.

Druhú strano prekvapivo otvorí „Green Plague“. Prekvapivo, bo sa ozve svižné tempo a song sa ženie v duchu rezkých vecí Cathedral, aby sa po chvíli plynulo zmenila do voľnejšej pasáže z hlbokým spevom s monotónnym dokola hraným riffom a množstvom haluzných vyhrávok neafektovanej gitary. Záver znovu obstará úvodná rezká pasáž. Záverečný, najdlhší song „Pass the bong“ zaháji drone-burácanie gitár a činelov s kopákom. Potom opäť silná jesenná atmosféra, brodenie zabahnenými lúkami, kvapky padajúce z opršaných krov a stromov, opar valiaci sa všade naokolo. Do toho parádne plačlivý spev (Aaron z MDB by sa isto potešil) a opäť skvelé sóla. Song členitý a plný nápadov – pekné zhrnutie, čo ponúka nový album poľskej štvorice. Album, ktorý síce nejde do ucha na prvé počutie a neodhaľuje hneď všetky ozdoby, čo je asi dobre, bo takto sa len tak skoro neopočúva. Choďte do toho, na tieto sychravé dni je to ideálny soundtrack.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=nxEaJtLc2Tw

FEASTEM , CUT TO FIT , BOWEL FUCK 15.10.15 Nitra ,Cockroach club

Po dlhšom čase som sa rozhodol, že skúsim štastie v organizovaní koncertu cez týžden. To by sa dalo prirovnať aj k adrenalinovému športu, hlavne tu v Nitre. Nitra na ten fakt, že je študentské mesto, tak tu proste zdochol pes. Dávno sú preč časy, keď v pohode sa na koncert dovalilo 100 ludí a to už nespomínam také Jelša festy a podobné záležitosti.
Prišla pod ruku táto ponuka od známeho, že či by som nehelfol s koncertom. Deň predtým sice s akonal koncert v Bratislave, ale aj keby nebol, ruku na srdce, kto by sem prišiel z Bratislavy? Tý nechodia v Bratislave na koncerty, nie ešte tu.
Takže s vidinou straty vopred, som s as tým zmieril a proste som do toho šiel . Srať na prachy, keď po koncerte máte na duši dobrý pocit a ten s anedá zaplatiť. A to už len fakt, že robíte svoju oblúbenú kapelu a stratu proste oželiete.
Feastem patri momentálne aj s ich bubeníkom, proste k špičke Grindcore scény a o tom sa už mohol presvedčiť každý, kto ich niekde na feste zahliadol. Priznám sa, že festy moc nemusím, lebo tam s aneukáže sila kapely v plnom svetle. Klub vám ukáže kapelu v plnej nahote. Klub preverí kapelu, či je dobrá, alebo stojí za kopu sračiek. Milujem koncerty v kluboch!

CUT TO FIT

Zvuk sa rozhodol urobiť náš gitarista a basline junkie -Libor aj so svojim spoľahlivým Vomitor soundom. Na miste sme už asi o 16,00 a vykladáme armatúru a v zápetí dorážajú aj Fíni a zaparkujú si to rovno na drzovku, uprostred pešej. Hasím situáciu, rýchlym ústupom a už si pripravujem záverrečnú reč pre policajtov v prípade, že by nás tui načapali. Naštastie vyliezame v pohode a privítáváme sa. Osádka sa rozhodne vyraziť ešte na obhliadku mesta. Leje v jednom kuse a na moju otázku, čiim nevadáí počasie, mi odpovedajú, že sa aspoň cítia ako doma vo Fínsku. -)
Pomaly sa veci dávajú dokopy a prichádzajú aj dokonca nejaký ľudia.

FEASTEM

Žiaľ Bowel Fuck vyrážajú z Prahy a píšu mi, že stoja už hodinu v zápche pred Brnom. S pribúdajúcim časom a aj s faktom, že hrajp len tri kapely a ľudia by už pred polnocou radi vypadli domov sa rozhodujeme, že prvý nastúpia CUT TO FIT . Priznám sa, že som o nich v živote nepočul a tak som zvedavý. Klasika, bicie, gitara a spevák. Gitarista v image nahodení , plyšové papuče, tepláky a šiltovka,slnečné okuliare. Image gansta hip hipera z Kazachstanu ako vyšitá. Spustili svoj set a spevák sa do toho oprel poriadne a aj muzika bola poriadna grindcore hopsačka, len škoda, že v prestávkách skladby v kuse pískala gitara. ale nemôžem tomu nič vytknúť, celkom slušný set.
Bowel Fuck práve prichádzajú ,ale už s adohadujeme, že nastúpia najprv Feastem , už len kvôli nastaveným bicím. Takže nastupujú FEASTEM.

Pán šijací stroj

Kurva a spustili také tornádo, že gamba ostala vysieť asi každému. Toto si právom zaslúži nálepku. Špičkový grindcore. Zvuk jak 12 ročná whiskey, výkony hodné poklony. Boha, toto muselo už presvedčiť naozaj každého, že grindcore je UMENIE a nie zábava! (teda až odmyslíme kapely ako Gutalax a podobné sračky,čo sa tiež radi skrývajú do škatulky grindcore). Noa  čo stváral bubeník, tak to je kapitola sama o sebe! Proste šialenstvo v praxi. Jeho úsmev počas hrania, mi pripomínal úsmev mäsového vraha, ktorý práve podrezáva svoju 15 tú obeť! POKLONA!

BOWEL FUCK

Posledný to roztáčajú BOWEL FUCK. Publikum sa prerieďuje ,ale chlapci do toho nasadia všetko a proste s prístupom profesionálov sa do toho oprú ako sa len dá. Výsledok je celkom slušný chlievik v podobe kríženia grindcore s občas výletmy do gore v podobe haromizéru na vokále. Dobrý výkon.
Takže akcia za nami, návšteva niečo nad 30 platiacich, čo ked si dám dokopy, je na Nitru výhra. Ďakujem Liborovi a jeho Vomitor Sound za perfektný zvuk a všetkým starým grinders , čo dorazili a myslím si, že neoľutovali!
-Lepra-

PALAHNIUK „Krysy“ 7“EP 2014 (Damage Done Records)

Nie je veľa emo-corových kapiel v mojej zbierke, tak nahrávky každej z nich potom otáčam dlhšie, kým sa jej nabažím. Inak tomu nie je ani pri sedmičke dnes už odumretej pražskej party Palahniuk. Vo svojej tvorbe kombinujú punkovú priamočarosť s emotívnym nábojom (hlavne v speve), tak môžeme počuť svižné tempo pod burácajúcou gitarou a do toho spev v duchu melodickejších partov Esazlesa či Ravelin 7 a vzápätí nejakú parádnu melodickú vyhrávku, alebo žblnkotajúcu gitaru nad jednoduchou basovou linkou. Ťažko je mi vyzdvihnúť niektorý zo štvorice songov, bo mám tento materiál rád ako celok a všetky 4 sa dobre dopĺňajú. Možno B-čko otvárajúci „Probuzení“, ktorý prestrieda tempá aj intenzitu. Chvíľami znie ako Hanba, chvíľami Sugartown Cabaret, potom Ravelin 7, pasáž strieda pasáž a jeho najväčším negatívom je, že keď už ste riadne namlsaní, zrazu skončí. Hoci aj záverečný song „Minulost“ je excelentný, no už nedokáže ukojiť ten hlad. Nezostáva iné, len platňu otočiť a dať to celé znovu. Osobitnou kapitolou sú texty – hoci neviem úplne presne popísať ich zmysel, no vyvolávajú vo mne vlastné obrazy a významy a to je možno ich cieľom. Každopádne sú zaujímavé a plné obrazov a myšlienok. Je škoda, že kapela ako Palahniuk skončila. Nezostáva iné, len si počkať na posmrtnú poslednú nahrávku a na nové pôsobiská jej členov. A stále dokola sa ládovať krysami.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=leMNQijZomM

FREDAG DEN 13:E „Domedagar“ CD 2015 (Every Day Hate rec.)

Andy z Every Day Hate records ma v Trutnove obdaroval pár titulmi, do ktorých namočil svoje vydavateľské chápadlá a medzi nimi bolo aj toto CD švédskeho kolovrátku s celkom krkolomným názvom. Fredag Den 13:E, čo v preklade znamená piatok 13-teho, sú na crustovej scéne pomerne zabehnutou kapelou a toto je ich už tretí full lenght. Ja sa však s nimi stretávam úplne po prvý krát a tak to nemôžem porovnávať so staršími vecami, čo je možno aj dobre. Priznám sa, že zo začiatku som mal trochu strach čo z toho vylezie, pretože v poslednej dobe ma crust/hc nejako obchádza a to čo som počul ma dva krát neoslovilo. To čo sa spustilo z reprákov ma však príjemne prekvapilo a veru som trochu aj lutoval že som ich v Trutnove prepásol. Kombinácia metalového ťažkého zvuku z Fuck Life štúdia a punkovej dravosti funguje v tomto prípade perfektne. Hudobne to ani na chvíľu nevybočuje so zabehnutých crust´n rollových koľají. Všetko je presne v typickom švédskom štýle a svoj pôvod táto pätica z Goteborgu jednoducho nezaprie. Dravosť a priamočiarosť trinástich skladieb (tá trinástka v názve neni náhoda) má deštruktívnu silu. Dis rytmus je podporovaný čistou nezbustrovanou basou a dvomi gitarami, ktoré sa nehanbia zabrúsiť aj nejaké to sólo, čo k tomuto štýlu neodmysliteľne patrí. Vokály sú viac menej v jednej uvrieskanej rovine a občas zaznejú aj nejaké tie zbory. Všetko samozrejme v rodnej švédčine, čo robí nahrávku ešte tvrdšou. Ak máš rád Disfear alebo Skitsystem, pridaj k tomu At The Gates a okoreň štipkou Motorhead a máš Fredag Den 13:E. Pre milovníkov asfaltu vyšla nahrávka aj na vinyle, ktorému na svet pomohli okrem EDH rec. ďalšie štyri europske labely. Takže zháňaj, googluj, objednávaj.

Jan IP

http://fredagden13e.blogspot.sk/

http://www.everydayhate.com/

STHENO / GRASSROLL split 7"EP 2015 (Kooperácia)

Dvakrát Grécko na jednom splite. Aspoň kapely tam fungujú v pohode, veď na dostatok negatívnej energie sa sťažovať asi ani nemôžu v týchto časoch.
STHENO hrajú taký metalickejší grindcore. Metalickejší hlavne kvôli zvuku, dvojkopáky, mur mur, ale na druhú stranu gitary len tak rúbu jeden punkový riff za druhým, takže celkom veselá a vôbec neobvyklá kombinácia štýlov v tomto smere. Celá ich strana, texty, sú venované Bosnianskému vojnovému konfliktu.
GRASSROLL už hrajú priamočiarejší, punkový grindcore. Bez zbytočných zastávok, to rúbu a škriekajú jedna radosť. Až posledná skladba "Carved Morality" prejde do nefalšovaného sludge core. Nič prevratné, ale za to kvalitné a hlavne neznáme kapely pre väčšinu. Tak sa snažte tú chybu napraviť!
-Lepra-
STHENO
GRASSROLL

SYKY ,LIVE 1996 - 2014 kniha

V celku ojedinelá záležitosť na tejto scéne a ako aj čas ukáže, celkom prospešná. Väčšina ľudí snažiaci sa mapovať scénu extrémneho HC, sa nachádza na webe. Lenže ako Rostas predpovedal, raz Vám ho židoboľševickonacionalistickofašistické rodiny vypnú a čo potom? Ostáva Vám len kniha!!!
No a čo je krajšie na tom, ako sám opustený na sklonku 70 tky v smradľavom domove dôchodcov ráno, ako mrzutý impotent, ktorému práve vyniesla sestra rannú moč, sadnete pod okno a vezmete do trasľavých rúk, práve túto knihu a začnete spomínať! Budete si vravieť,
bože to boli šialené roky. Skákal som z podia
mal som kapelu, ktorá nikdy nechcela preraziť.

Nemali sme cieľe, len rebelovať a poukazovať na
chorý systém v ktorom sme žili. Stretávali sme sa skoro každý týždeň tý istý ľudia na tých istých pódiách na tých istých kapelách. Bolo to nádherné, až kým nás ten systém nezomlel.

Kniha obsahuje plno fotografií ,plno kapiel, ktoré sa pohybovali a pohybujú ešte stále na scéne. Všetko zachytené na podiu, takže toľko spotených a nasratých chlapcov/dievčat  vrieskajúcích do mikrofonov a toľko šialených grimás od gitaristov, len tak ľahko už nikdy neuvidíte. Trocha som nepochopil sice fotku napr. Slayer a pravdu povediac, čakal som aj viac starších fotiek, ale na druhú stranu chápem, že proste vtedy sa išlo ešte na film a tie fotky boli fakt nekvalitné.
Každopádne až v spomínanom domove dôchodcov si niekto pozrie túto knihu, tak Vám povie len jedno. Žil si na šialenom mieste a v šialenej dobe!!
-Lepra-

Hummingbirth of Death / Raid split 7“EP 2015 (Give Praise rec.)

Možnosť prehrabať sa v škatuliach RSR records vždy bez váhania využijem a vždy odtiaľ odchádzam patrične nasratý, pretože vďaka mojej finančnej situácii tam musím nechať kopec skvelých vecí. No aj tak mám vždy v rukách úlovok, ktorý ukojí môj nekonečný hlad po nasranej muzike. Takto mi posledne u Sandra v rukách ostala práve táto ipka. A že prečo?....Pretože Humingbirth Of Death!!!!!! Aj keď priznávam, trochu som sa obával, pretože novšia tvorba kolibríka smrti sa trochu odklonila od pôvodného deštruktívneho fast core nájebu s niekoľko sekundovými skladbami. Sandro ma však uistil, že toto je poriadne dobrý matroš a mal pravdu. Už zistenie, že 5 songov ktoré narúbali na svoju stranu treba točiť na 45 RPM ma uistilo, že tu sa jednoducho bude pokračovať v starej dobrej tradícii short fast and loud. No dobre posledný song má cez 2 minúty a možno trochu zbytočne rozťahaný pomalý koniec, ale jebať. Všetko ostatné nepresahuje 60 sekúnd a je to presne ten masaker aký som čakal. Dva až tri krátke rifi, do ktorých sú narúbané bicie a o rýchlosti 666bpm. Mike, mimochodom jediný pôvodný člen tohto tria je kurva rýchly bicman a tie jeho prechody to je masaker. Touto nahrávkou si opäť získali moje sympatie. Na druhej strane je pre mňa úplne neznáma kapela Raid. Je to pomerne nová kapielka a toto je zatiaľ ich prvá vážnejšia vec. Čo by vám už hneď na úvod mohlo trochu naznačiť o čo tu pôjde je, že na bicie tu hrá Paul zo starých US HC kapiel Septic Death alebo Attitude. Raid ti ponúknu tri rýchle energické hard core punkovačky so zborovými refrénmi, pochodovými rytmami a nakopávajúcimi rozjazdami. Plechový, ako britva ostrý zvuk gitary, nenabustrovaná basa a zlostný rev. Tu netreba viac špekulovať. V jednoduchosti je sila a toto je ďalší dôkaz že to naozaj funguje. Ak máš rad rýchly a priamočiari punk HC tak toto je presne pre teba.

Jan IP

http://givepraiserecords.blogspot.sk/

https://hummingbirdofdeath.bandcamp.com/

SEDEM MINÚT STRACHU mini tour

11.9.2015 - Pardubice, Dub - Sedem Minút Strachu, PRGRK

12.9.2015 - Praha, pod barandovským mostom - Lezok, Sítě, Sick Gore Suffer, Sedem Minút Strachu

13.92015 - Ostrava, skúšobňa Jeremenko - Kulma, Massola, Sedem Minút Strachu

Pozvanie na hranie v Čechách vždy poteší, hlavne ak je to na nejaké nové miesta, kde sme svoj sedem minútový bodrel ešte nepredstavili. A práve týmto bol špecifický tento víkend. Celé to spískal Jakub z Pardubíc (Stoned to Death rec.) a po menších úpravách na dátumoch sme sa dohodli na troch koncertoch v Pardubiciach, Prahe a Ostrave. V piatok ráno teda vyrážame na celodennú cestu do mesta Pernštejnu. Na miesto konania, ktorým bol nový minipriestor DUB s výkladom rovno do ulice prichádzame dobré dve hodinky v predstihu a tak sa vyberáme ako ináč na pivnú turistiku. Trošku sme však zostali sklamaný, ale to tak občas chodí keď má človek veľké očakávania. Okolo siedmej sa vítame s Jakubom a už aj vláčime všetky potrebné haraburdy na rachotenie do miestnosti cca 3x3 metre. Prichádza aj pár zvedavcov, zopár kámošov a dokopy sa tu zbiera tak 15 hláv, čo je na tento priestor akurát. Účasť nevynechal ani Čurby so synom, ktorý kvôli nám údajne zdrhol z futbalového tréningu a tak si to ceníme o to viac.

SVASTIKA NOISE CORE

Začiatok avizovaný na 20:07 sa snažíme dodržať presne na minútu. Zvuk je celkom obstojný, teda aspom mne piští v ušiach dostatočne a to mám obidva basové aparáty pred bicími. Sklamala nás ale časomiera, ktorá po celý čas ukazovala 00:00 a tak to ukončujeme odhadom. Boli sme upozornený pozornými poslucháčmi, že to bolo nakoniec len nejakých 6:30 takže nabudúce vám pol minúty pridáme haha. Po nás sa pripravuje PRGRK čo je chalanisko známejší pod názvom Paregorik pôsobiaci tiež napríklad v Klutz. PRGRK je minimalistický elektro drone ambient, monotónne zvuky s atmosférou beznádeje. Dnes to prebehlo rýchlo a zhruba po hodine je po všetkom. Večer nás Otto s priateľkou a najznámejším slovenským pardubičákom Mišom berú na pivo s rôznymi druhmi špeciálov čím si naprávame sklamanie z poobedia. Po pár pollitroch sa všetci presúvame k Ottovi do psychocontrol ústredia, kde je o nás ukážkovo postarané. Ráno nás Mišo odprevadí k autu, ktoré ostalo pred DUBom. Prechádzka po ranných Pardubiciach a hľadanie miesta na vykonanie neodkladných ľudských potrieb niektorých členov posádky bola veľmi zaujímavá. Jakub nás popri balení vecí, ktoré ostali po včerajšej noci tak ako sme ich nechali pohostí šošovicovým šalátom s tofu, vega salámou, pomazánkami a samozrejme pivom. Však nebudeme predsa cestovať o smäde. 

Noise core si nevyberá

Cestu do Prahy sme spríjemnili zastávkou v kostnici v Kutnej Hore. Samozrejme sa spoločne fotíme tak ako všetky rockstars nech nie sme výnimkou a zastavíme sa tu v blízkej hospode rovno aj na obed. Česká kuchyňa opäť nesklamala. Som prežratý do prasknutia. V Prahe je dnes miesto koncertu pod barandovským mostom. A tu nastáva problém. Ako sa vlastne pod ten most dostať čo najbližšie autom. Odparkujeme pri blízkej pumpe a ideme to omrknúť na pešo. Motáme sa popri Vltave asi pol hodiny no žiadnu príjazdovú cestu pod most tam nenachádzame. 

SICK GORE SUFFER

Voláme Mičudovi, ktorý má dnešnú akciu na starosti a ten nám posiela pomoc k najbližšej zástavke na moste. O chvíľu sa všetko vyrieši, prichádzame autom na najbližšie parkovisko, odkiaľ treba ponosiť všetky veci ručne asi tak 500m. Piliere a steny mostu sú klasicky ako v každom meste posprejované grafitmi a tu medzi nimi nachádzame jeden skutočne skvostný a pre nás jednoznačne najkrajší. Mať grafit vlastnej kapely v nadživotnej veľkosti je veľká česť. Dnes sa teda bude hrať pod mostom, priamo na chodníku. Štýlovo je to poriadne pestré a každý jeden účinkujúci je z úplne iného cesta. Na úvod black metal v podaní miestnych Lezok. Znie to dosť surovo, priamočiaro a trochu neohrabane. Dávam tak tri skladby, nebolo to zle, ale nebol z toho ani dáko hotový. Stretávame niekoľko našich krajanov s ktorými je veľmi príjemné prehodiť pár slov a lahváčov. Druhí v poradí nasledujú duo Sítě. Je to poriadne melancholické a jemné. Taký elektornik ambient s gitarovými monotónnymi vybrnkávačkami a pochmúrnym napoli spevo/recitovaním. Zaujímavé melódie, ktorým vonkajšie stmievanie a oranžové svetlo pouličnej lampy poriadne pridalo na atmosfére. Super, toto sa mi páčilo. Po nich si pripravíme miesto na chodníku my. Je inak celkom sranda sledovať po celý čas náhodných cyklistov, ktorý zrazu zbadajú, že im v ceste stojí tlupa čudnej hávede. Niektorý len rýchlo prefrčia so zaťatými zubami a pohľadom priamo pred seba, okolie vnímajúc čo najmenej, no sú aj taký čo sa pristavia, pokukajú a popočúvajú. Vonku už začína byt celkom kosa a v kraťasoch ma veru poriadne preberie.

MASSOLA a saxík k sežrání

 Dnes nám to sype určite viac ako včera, teda aspom mne sa hrá prisahámvačku dobre. Zvuk pod mostom je masaker, reve a ozýva sa to všade jak krava a vyzerá, že aj ľudí to asi celkom baví takže spokojnosť. Po nás mali ísť ako posledný Sick Gore Suffer no zrazu si mikrofóny berú tri mladé baby, zapoja notebook a spustia hip hop priamo z ulice. Názov som nezachytil aj keď mi ho myslím, že niekto aj spomínal. Zvuk trochu skresluje a neni až tak dobre všetko rozumieť, ale aj napriek tomu je to príjemné spestrenie večera. Hlavne práve kvôli tomu prostrediu to znie dobre, pretože hip hop patrí na ulicu a nie do drahých vyčačkaných klubov. Ale o tom by určite vedel viac porozprávať sídliskový chlapec haha. No a teraz teda prichádza priestor pre poslednú bandu večera. S chalanmi sme sa stretli pred dvoma rokmi na spoločnom koncerte v Budapešti a dnes sa mi to určite páčilo oveľa viac. Parádny fastcore violence masaker. Klasické trio gitara, bicie, rev a nonstop rúbanice, stopky, niekoľko sekundové nájeby s ujačaným škrekom. Krátke, rýchle a intenzívne od začiatku až do konca. Zbytočne to nenaťahujú, na záver ešte pridajú jeden song a večierok končí. Presúvame do centra Prahy do nejakej zafajčenej putiky, ktorú keby ste hľadali tak verím že za boha by ste ju našli. Vchod z vonku vyzeral akoby to tu bolo niekoľko rokov zavreté, ani náznak toho, že za dverami na, ktorých bol akurát tak nápis „soukromý prostor“ niečo skutočne funguje. Pivo však čapovali bohovské a tak sme ešte chvíľu posedeli kým sme sa pobrali na barák k Mičudovi. Ráno sa budíme pomerne skoro a keďže sme blízko centra tak si dáme doobednú prechádzku po meste. Okolo obeda sme už na ceste do Ostravy. Nuda, driemoty, občas pumpa nič zaujímavé. Skúšobňu Sheeva Yoga a všetkých ostatných kapiel, v ktorých majú jej členovia prsty nachádzame po malom blúdení vďaka mojim navigačným schopnostiam. Ale zas taká malá obchádzka nezaškodí, však že haha. Len čo Richard zaparkuje Volvíčko prichádza posádka Skluda,

BRATŘI V HLUKU

Viki, Áda. Dnes to opäť nebude klasický koncert v klube alebo krčme ale pekne D.I.Y. štýl na plné gule. Priestor kde sa bude hrať je veľký zhruba 4x5 metrov, ktorý sa vôbec ničím nelíši od hocijakej vašej skúšobne a nám na hranie takéto miesta nesmierne vyhovujú. Na programe sú okrem nás ešte dva miestne spolky, ktorých členovia sa pomaly aj s pár zvedavcami zbiehajú na dvore pred skúšobňou. Kulma si dajú pred koncertom rýchlu generálku a zhruba po hodinke odpalujú naostro rýchly set jak sviňa. Energický hard core tak trochu na suomi spôsob so ženským revom a za nástrojmi ¾ Sheeva Yoga. Najväčším fandom je jednoznačne malý asi 5 ročný syn speváčky, tak tomu poviem podpora priamo z prvej rady!!!! Všetko prehrmí rýchlosťou svetla a už sa pripravujú naši spriatelený Massola. S touto free jazz nápekovou rachotilkou sme si už čo to užili no tento krát sme si dali každý svoje vystúpenie osobitne. 

Monent keď zistíš že si legenda!

Duo Áda/Viki dnes majú ako hosťa poriadne technického basáka čím sa to celé ich besnenie posúva ešte viac do jazzu. Skladby alebo skôr zvukove sekcie znejú ako by ich mali poctivo naskúšané. To že ide o väčšinovú improvizáciu je až ťažko uveriteľné, nuž ale keď sa stretne partička správne šľahnutých ľudí, ktorý sú ešte k tomu skvelý muzikanti tak to ide jedna radosť. No a hlučnú bodku za večerom robíme my. Klasicky o dosť dlhšia príprava ako potom celé hranie, ale tomuto sa my už zrejme nikdy nevyhneme. So zvukom sa moc nešpekuluje, všetko hučí tak ako má. Na to že mi obidve basové bedne bijú za riťou som už trochu zvyknutý, hrá sa mi opäť skvele aj keď na konci zase lapám po dychu. Myslím, že môžeme byť spokojný. Popakujeme pakšamety do auta, spravíme spoločné foto s ostravskou bandou a vydávame smer realita. Snažím sa byť hore a nenechať Richarda v tom samého (Rado spal už za prvým mostom sťa by náhradný pilot hehe), stretávame nejaké zveri a okolo druhej nadránom sme v rodnom kraji. Pondelok ráno som fyzicky v riti no na duši ma hreje veľmi príjemný pocit. Bol to parádny víkend a neostáva už len poďakovať všetkým za vašu podporu a pomoc.

Jan IP