STRANKY

nedeľa 24. mája 2015

ZNOUZECTNOST „Beat Simplicitas“ LP 2014 (Sisyfos records)

Nový album Znouzectnost bol vo viacerých ohľadoch niečím výnimočný. Okrem toho, že kapela vydala po 22-och rokoch album aj na vinyle, pre mňa najmä preto, že som stratil prehľad o ich činnosti niekedy v polovici 90s, keď vydali parádny „Folcore“. Potom sa mi nejak stratili vo víre udalostí a záplave nových mien a titulov. Aj preto som rád, že som sa dostal k tomuto albumu a oživil spomienky na doby dávno minulé, keď demá „Vítejte v blázinci“ a „Obludný neználek“ často boli súčasťou playlistu a vrcholom tých čias boli prvé 3 albumy.
Prekvapenie prichádza hneď od prvých tónov úvodnej „Čech Orba“ s dobrým textom a chytľavým refrénom. Ešte melodickejší refrén zdobí hneď nasledujúcu „Každý věk má hrdiny“. Trojka „Jedeme v autě“ možno na prvé počutie znie tuctovo, no ak sa zameriate na bicie, v refrénoch zistíte, že to nie je len umcaumca klepot. „Plán“ je práve tou nenáročnou chytľavou záležitosťou. „Jericho“ svojou atmosférou príjemne mrazí – paráda vo všetkým smeroch. „Kovboj jménem Dan“ – tieto ich western záležitosti som nikdy nemusel, no hudobne je to tiež fajnovinka – príjemná strednotempová záležitosť. „Vlak do Ženevy“ je typický rozjuchaný ZNC-song, prvú stranu uzatvárajúca „Federální“ so slovenským (až na dva momenty autentickým) spevom tiež. Textovo trochu v duchu „všeobecne obľúbenej“ Zóny A, hudobne tiež nekomplikovaná, no príjemne ide do ucha. „Trosečníci“ otvoria druhú stranu vo veľkom štýle podobne ako úvod albumu. Skvelo zložená, zahraná i zaspievaná. No môj absolútny vrchol albumu sa skrýva až po nej pod názvom „Nejlepší ze všech světů“ – silná vecička s parádnym spevom plným emócií a skvelou hudbou. Považujem ju dokonca za jednu z najlepších vecí, čo som od nich počul. Príjemná je aj nasledujúca „Šroubek“ – milý text a jednoduché aranže. „Ziggy boy“ je ďalším dôkazom, ako dokážu ZNC pekne prespievať príbeh, pričom to neznie stupídne. Pekne vygradovaná záležitosť s ostrou gitarou. „Postfederální“ je len krátka srandička pred záverečnou akustickou záležitosťou „Avignon“ s parádnym sóličkom (neviem čo je to za dychový inštrument, mne to pripomína klarinet). Príjemný záver príjemného albumu. S potešením môžem skonštatovať, že páni si zachovali svoju tvár a vôbec ma nesklamali. Stále to na mňa zaberá aj po tých rokoch.
Kto rád starý český punk´n´roll, ten by sa tomuto albumu nemal vyhýbať.
-Majto C.-



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára