Táto
kapela znovu vydala materiál vo formáte, ktorý sa mi od nich
hudobne pozdával najviac. Desaťpalcový vinyl bielej farby s krásne
jednoducho graficky spracovaným čiernobielym obalom s kresbou.
Po tejto stránke je to
dotiahnuté skvelo. Áno, je pravdou, že mojím miláčkom je ich
prvý počin, desaťpalec „Vyhlídky a konce“, ktorého sa
dodnes neviem dopočúvať, dodnes je pre mňa ich majstrovským
dielom. S vedomím, že dosiaľ sa im u mňa tento materiál
prekonať nepodarilo, som zvedavo čakal, či sa im to podarí na
najnovšom. A hoci som si spočiatku myslel, že ani náhodou,
keď som si našiel dostatok času vypočuť si materiál v kľude,
začal som odhaľovať všetky jeho krásy.
Hneď úvodný,
titulný song začne peknou melodickou vyhrávkou, no sú doňho
v trojminutovom úseku vtesnané všetky atribúty, ktoré robia
tvorbu tejto bandy tak príťažlivou. Dravé gitary, emotívny spev,
krik, zbesilé bicie, ale aj pomalšie emotívnejšie pasáže
s nádhernou gitarovou hrou. Najviac ma uchvacuje nasledujúci
song „Těhotná žena“ (podobne ako „Sobec“ z prvej
desinky, či „Průměrný děti historie“ zo splitka s Five
Seconds To Leave, ku ktorej vznikol zaujímavý klip), ktorý začne
príjemnou postrockovou vybrnkávačkou s deklamovaným spevom,
aby sa po chvíli rozbehol, no stále si udržuje postrockovú náladu
a celá postupne vyvrcholí v screamo divokom víre
hysterického vreskotu a tvrdej gitary. Po čase sa vráti krásna
jemná pasáž, kde gitary žblnkocú a hladia, no koniec zas
patrí naliehavej drsnej paľbe. Skvelá vec. V rovnakom duchu
ako úvod prvej strany sa nesie aj „Tahle párty nekončí“ na
druhej, ktorá má oproti songu z A-strany navyše aj svižnejšie
tempo a tvrdé pasáže pôsobia divokejším dojmom. Celá je
trošku viac kontrastná ako titulný song, ktorý je celý skôr
melodickejší vďaka vyhrávkam. Dobre je vystavaná a udržuje
stále pozornosť svojimi zmenami. Posledná „Prázdný pokoj plný
svobody“ začne tiež decentnými čistými gitarami a hovoreným
slovom, no tvrdé gitarové steny sa tu k slovu dostanú oveľa
skôr ako v songu „Těhotná žena“, no tempo je aj tu skôr
stredné. Pasáže sa opäť voľne striedajú, no nálada je stále
príjemne chladivo-jesenná. Vynikajúco tu znie aj hra bubeníka,
ktorý okrem základnych rytmov hru spestruje jednoduchými
prechodmi, protirytmami a celkovo sú bicie pod tou všetkou
melodikou vcelku výrazné a vhodne dopĺňajú celkovň náladu
songu. A celkovo sa dá povedať, že na celom materiále hrá
bubeník dosť výrazne, pričom ale neupozaďuje gitary a vokály,
skôr ich „dolaďuje k dokonalosti“.
Keď sa
pozrem na tento materiál ako celok, musím uznať, že napriek
počiatočnému trošku rozpačitému dojmu sa z neho po
dlhodobejšom posluchu vykľula zaujímavá vecička, ktorá mi
spestruje chvíle, kedy nemám chuť sa príliš usmievať a len
tak nechávam myšlienky plynúť s vetrom pod ťažkými sivými
mrakmi napratanou oblohou za zvukov krákania kŕdľa vrán
roztrúseného po poliach. Myslím, že v mojom rebríčku sa
dostal na úroveň debutu „Vyhlídky a konce“ a možno
ešte o kúštik vyššie. A hoci na ňom borci
nepredviedli nič iné ako na predošlých nahrávkach, táto ma baví
počúvať stále. Ktovie, akým smerom sa bude uberať materiál na
ďalšej nahrávke tejto bandy.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára