CHAOS CONSPIRACY „Who The Fuck Is Elvis?“ CD 2013 (Overdub Recordings/Worm Hole Death/Aural Music)

Talianska scéna mi zatiaľ poväčšinou priniesla len prekvapivé momenty. Ako to boli kedysi v drsnometalovej oblasti staré albumy Bulldozer či Necrodeath, pred pár rokmi Ephel Duath, tak to boli v súčasnosti bandy Holy, Lights Up!, či práve prednedávnom Chaos Conspiracy. Koncertne absolútne neskutočný zážitok, no z albumu je to len o vizuálno ochudobnené, inak rovnako neuveriteľné zmietanie sa v prapodivných zákutiach skladieb tohto spolku. V rukách mám ich tretí album, pričom predošlý „Indie rock makes me sick“ som počul len na nete a debut „Out of place“ vôbec. Ich inštrumentálne, značne košaté a neuchopiteľné songy mi pripomínajú množstvo kapiel, ktoré mi v minulosti pozmenili vnímanie muziky zo žánrovo presne vymedzenej a skostnatenej na pestrú a multižánrovú, a muziku ktorých ma baví počúvať i dnes, pričom si zachovali stále svojskú a osobitú tvár.

Veľa naznačí už úvodný song „I don´t want be your Ipod“, kde sa prestrieda zopár skvelých inštrumentálnych partov. No hneď nasledujúci song „Manganello is not a dildo“ mi v niektorých riffoch pripomína legendu z našej oblasti pod názvom Imbecilofília, ale blízko to má aj k tomu, čo so svojou partičkou Primus predvádza basgitarový šialenec Les Claypool. „Walking on the SUV“ mi zas svojím charakterom pripomína inštrumentálne intermezzá progresivistov Mekong Delta na ich ranných albumoch. „Calogero theory“ je k duchu Imbecilofília asi najbližšie, hlavne plastické basové linky k nej majú blízko. Trumpetové pasáže mi zas silno pripomínajú českých experimentátorov Unnecessarity na ich nahrávke „Éxtasis“. Ďalší song „From the cage to the maze“ mi znie ako soundtrack k nejakému šialenému filmu, kde nie je núdza o zvraty, rovnako ako v tomto songu. „Stanislav give me the semtex“ má tak Fafovskú basovú linku a Marcelovskú decentne žblnkotajúcu gitaru, že nič iné ako reinkarnáciu Imbecilofílie z konca 90s pod názvom Disband mi to pripomínať nemôže. Úplne bez problémov by zapadla do materiálu na jedinej štúdiovej nahrávke „Priemyselný tovar“. Jazzrocková „Leibnitz was a liar“ je plná kvílivých zefektovaných gitár a uletených basových liniek. Každú chvíľu znie čosi iné (to je výsadou v podstate všetkých songov týchto talianov), stále sa niečo deje. Záverečná titulná „Who the fuck is Elvis?“ by kľudne splynula s tvorbou Primus, ale totálne – parádna basová linka, so skvelým rytmom bicích a jednoduchou, vkusnou gitarovou linkou, chvíľami mierna pasáž, chvíľami divočina... Čistá parádička.

Takéto albumy dokážem točiť stále dokola (a že to s týmto aj robím, veď má len niečo cez 23 minút) a neomrzia ma. Čo dodať?

-Majto C.-