Občas
kupujem doslova naslepo, no nedá sa povedať, že by mi to vadilo,
bo poväčšine sa mi podarí trafiť zaujímavý úlovok. O tejto
kapele som len vedel, že by snáď mala byť z Čiech, to mi
stačilo na to, aby som ju od sympošov z Gattaca kúpil
a priniesol domov. Pri obhliadke obalu sa mi potvrdilo, že sa
jedná o českú bandu, navyše sXe (čo nie je závadou,
samozrejme). Po spustení som bol mierne prekvapený, bo takto pomaly
už sa dnes príliš nehrá – to bola skôr výsada hardcoru 90s
(teda niektorých kapiel). Song A-strany „The end of happiness“
doslova melie svojou ťaživou naliehavosťou. Zvuk správne ostrý,
najmä gitarám necháva pekne vyniknúť, no aj pomalšie bicie
a naliehavý vokál robia svoje a prispievajú k celkovo
dobrému dojmu z tvorby tejto party. Na chvíľu sa tempo
rozprúdi a zrýchli, no o niekoľko momentov je tu zas to
nekompromisné valenie a drvenie. Pekne nápaditá vec, plná
rôznych stopiek a pekne riffujúcich gitár. Song „Shame“
na druhej strane ep-ka je tiež príznačný ťaživými gitarami,
naliehavým vokálnym prejavom a pomaly drviacimi bicími, ktoré
o trochu viac ako v prvom songu miestami zrýchľujú, no
stále je to akýsi osobitý štýl bubnovania, čo tomu vtláča
punc zaujímavosti. Z kapiel, ktoré som kedysi zbožňoval pre
ich pomalosť mi to asi čiastočne pripomína žilinsko-trenčianskych
Junk, ale to len druhý song vďaka mierne melodickému nádychu
v úvode.
Yo, dodatočne
som si vyhľadal, ku ktorýmn kapelám sa Daydream hlásia, čiže
fandovia 90s sXe hardcore a kapiel (ako: Judge, Abhinanda,
Strife, Outspoken, Snapcase a veľa iných) nemusia váhať
a tento sedempalec si v pohode môžu zaobstarať.
Minimálne ich poteší podobne ako mňa. A mňa navyše v tom,
že ešte stále niekto dokáže prísť aj s pomalším,
valivým hardcorom bez toho aby absorboval metalové elementy.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára