Pamätám si ako v roku 1998 na jednom festivale pri Brne mi povedal Čurby "O rok si urobím vlastný festival". Neprikladal som tomu veľký význam. A kde? Trutnov? Nepoznám. Prvý krát keď som vošiel do Trutnova v roku 1999 tak to bolo to najospalejšie mesto na svete s najretro architektúrou a s pobočkou náckov . Tý aj napadli prvý ročník festivalu v osadenstve cca 50 lebiek, ale vyštartovalo proti nim asi tak 300 maniakov a hnali ich až do centra mesta. To, že tu niekedy v tejto diere, kde bola najväčšia udalosť to, že na križovatke sa zrazili dve autá, bude pupok sveta, to by som na to nesadil ani desať centov.
Prvý krát som počul o nápade vydať knihu o OEF ešte pred 20 výročím. Rozmýšlal som o čom by táto kniha aj mohla byť? Nejak som nevidel na to dôvod vydávať knihu o niečom, kde sa stretne zopár tisíc podivínov z celého sveta a užívajú si tam okrem alkoholu aj muziku. V jednom však musím uznať fakt, že z tohoto festivalu sa z miestneho mestkého grind zrazu, akých je po Čechách hromada, stane uznávaný svetový pojem, tak to by som tiež nepovedal. Zvláštny je už tým, že je vegánsky, charitatívny a v tých rokoch bol celkom zvláštny už len týmto. Za tým všetkým pravdaže stojí neúnavná práca Čurbyho a hlavne týmu okolo neho. No a zrazu tá kniha dostáva zmysel. Toto nie je baňa na prachy ako u ďalších festov, ktoré kŕmia koncertné agentúry. Toto bolo od začiatku na báze undergroundu, vzájomnej pomoci a to mi bolo od začiatku sympatické a tak som aj tento fest od prvého ročníka podporoval a to až do takej miery, že som tam robil autobusové zájazdy v dobách keď neboli mobily a ani internet. No a tých príhod že bolo naozaj sakra veľa. To by asi vydalo na samostatnú knihu. Bolo to už tak zlé, že som prišiel domov s nervami úplne nasračky. Skúste raz 40 opitým panákom povedať, že autobus vyráža domov po dohratí poslednej kapely a nech tu všetci stoja. Bol tam niekto? ale kdeže. Každého jedného som musel osobne nájsť na festivale a priniesť do busu. Prvých asi 15 ročníkov som dal v kuse. Bola to moja dovolenka. S pribúdajúcim vekom a s pohromami v rodine som už musel pár ročníkov vynechať. Priznám sa, že mi už aj vadilo to množstvo ľudí a hlavne aj takých, čo sa zrazu bili do pŕs, že oni sú Obscene, aj keď prvých desať rokov sa tomu festivalu smiali Nejako som sa cez to preniesol, ujasnil si veci v hlave a tak isto s pribúdajúcim vekom zistíte, že tie roky čo vám ešte zostali, nebudem tráviť zaoberaním sa s takýmito idiotmi, treba ich len ignorovať a to je všetko.
Ale za tých 15 ročníkov som videl vyrásť festival z korby kamiona na profi stage s manažermi a dokonca jeden ročník, myslím si, že to bolo v roku 2009 tam náš gitarista Libor dokonca nahrával zvukovú stopu celého festu. Sám, celý festival sedel pri stage zvukárovi s napichnutým mixom a nahrával každú kapelu. Ja som mu robil nosiča jedla, káv a piva a oživovača, keď to už nedal a zaspal. Spomínam si na historku ako sa Bilos rozhodol nahrať si set Malignant Tumour a tesne ako začali hrať, tak Libor odkvacol a už to jeho telo nedávalo. Hahahaha. Nakoniec nahrávanie zapol asi pri druhej skladbe. No a dať si pivo s Mitch Harrisom z Napalm Death, to nejak sme zabudli na únavu. Rásť sa mu podaril aj napriek tomu, že tam nikdy neboli žiadny sponzori (áno prvé ročníky na stage svietila plachta Gambrinus) ale okrem toho nič.
No a teraz ku knihe. Ako sa v rozhovore Čurby vyjadril, nechcel to mať v jednej knihe, keďže by ste ju nemohli ani nosiť a bola by prakticky nepoužiteľná. Tak sa rozhodol, že ju rozdelí na 4 knihy, čo je super nápad a dá to jednej luxusnej krabice s zlatým lemovaním . Boha prvý krát keď som ju videl ešte neskompletizovanú, už mi prišla ako TOO MUCH informácií, ale v tom boxe. Toto je úplne kniha Morie.
Knihy sú šikovne a logicky tematicky rozdelené . Kým prvé dve sa venujú ročníkom 1999 až 2013 a sú popretkávané super rozhovormi s maniakmi, ktorý stáli od začiatku na podiu, pod podiom, z boku podia a mali na starosti chod festu. Boli to ľudia ako Áda (ináč super rozhovor s ním), Chymus, Bilos, Corňák, Tom Werr, Ďábel, Matej, všetko ľudia čo mi za tých 15 rokov prirástli k srdcu a som stále rád keď ich stretnem niekde a je to konkrétne vždy na Obscene. Tretia kniha je naozaj zaujímavá, lebo mapuje úskalia a pády/úspechy Čurbyho výlet s Obscenom za hranice kontinetu. Konkrétne to bolo Japonsko, Austrália, Indonézia, Kanada, USA, Mexiko. No a bilancia? Tvrdý náraz o rozdielnu mentalitu a prístup k veciam a prerobil šialené prachy. Bolí ho to? Povedal mi "Mám o skúsenosť viac". Ale pre istotu musíme uviesť, že túto avantúru už nikdy nezopakoval. Ani sa mu nečudujem. Štvrtá kniha je už venovaná chudobným Covidovým rokom, keď sa aj napriek Covidu podaril jeden ročník (2020) je pravda že za pódiom a len asi 5 kapiel, ale podarilo sa. Do toho rozhovory s vlastnými deťmi (a je ich dosť teda).
No a tie rozhovory ešte preložte, naozaj stovkami fotiek kapiel, fans ,momentov, ktoré mi vyvolali až nával spomienkového optimizmu. Spája ma milion zážitkov s týmto festivalom, desiatky priateľov, kapiel, vydavateľov. A to už OEF je na takom levele, že vydavatelia si plánujú tituly tak, aby vyšli pred festivalom! To že kniha bola naozaj pripravená s láskou a vidieť že Čurby je milovník kníh (pamätám si časy, keď mi sme šli chlastať s kapelami na bar a on na izbu si čítať knihu) a tak k tomu aj pristupoval. Veď len fakt, že každá má na druhej strane osobné venovanie, ktoré napísal on sám!! Takže k tým šialeným fotkám dajte skvelé rozhovory, historky, absurdné situácie a máte čo čítať. Ja ju už lúskam pár mesiacov a vždy sa zastavím pri fotkách a spomínam. Neviem si predstaviť, že by iné festivaly vydávali svoje knihy! Prečo? OEF je stále ešte festival, kde popri hviezdnych kapelách dostane priestor naozaj obrovské množstvo neznámych kapiel, ktoré by ste možno nikdy nikde ani nezahliadli ,ale tu predvedú svoj životný výkon. Áno zažil som aj sklamania, ale to boli väčšinou "hviezdne" kapely, čo nemali práve svoj deň alebo len to boli naozaj preceňované mená. Nebudem tu radšej vymenovávať aby sa niekto neurazil, ale to všetko nulovalo to nasadenie tých neznámych vecí. Na margo tohoto tvrdenia ešte uvediem, že sám som si tu raz s mojou kapelou urobil hambu na tri zimy. Viem že prvé ročníky boli ešte viac menej lokálne, ale zase som rád, že tu sa naučili České kapely sa správať profesionálne na pódiu. Máš vyhradený čas a je to tvoja šikovnosť, ako to stihneš. Pamätám si jednu Českú death metalovú kapelu, ktorá bola vtedy dosť známa, že nebola spokojná s hracím časom (poobede), tak to riešili tak klasicky, že proste prišli neskoro s tým, že však ich už nechajú večer zahrať. Chyba lávky! Ich hrací čas bolo ticho na podiu a žiaden iný hrací čas nedostali. Potom tam sedel ich nadutý spevák, že toto je kokotný festival (hahahahahah). Neskôr podobnú šarádu zopakovali aj na Slovensku, keď tu hrali a zhodou okolností som ten koncert robil ja. Ale už neexistujú, asi prečo? No ale to len tak bokom. Po všetkých tých rokoch sa OEF stalo už pútníckym miestom starých bardov čo si pamätajú úsvit grindcore a death metalu, ale už aj mladých fans, zblúdilých duší, exhibicionistov, uletených maniakov, podivínov, skvelej medzinárodnej kuchyne ale hlavne milovníkov nekomerčnej muziky. Ja viem, že niektorý už považujú aj OEF za komerciu, ale na druhú stranu pri tých veľkých menách tam je vždy armáda neznámych kapiel. Tento festival sa stal pojmom a legendou a táto kniha vás o tom určite presvedčí. Naozaj vyčerpávajúce čítanie a za tie prachy dostanete naozaj jednu luxusnú knihu plnú spomienok. Toto muselo dať roboty ako hrom , dať to celé dokopy a navyše existuje Česká verzia a tak isto aj Anglická. Uf!
-Lepra-
