ABJVRATION "The Unquenchable pyre" MC 2015

Konečne som to zohnal ... všade po metalových fóroch samé chvály plus predsa len je to nová kapela týpka čo urobil Disjecta Membrae, čo je jedna popiči sick total uberdoooom nahrávka, a ja v takýchto prípadoch na ten talent proste verím a vedel som, že to bude pecka, a veru je to pecka! Bacha, s D.M. to nemá spoločné ani prd, Abjvration je mohutný, silný, mastný death/doom ako z veľkej knihy, hlboký, na prdel posadený vokál, výborný, masívny zvuk, ten mi trochu ide do tých súčasných austrálskych bahnometalových temnôt, akurát, že toto je z drvivej väčšiny pomalé, skvostne mohutne pomalé! Žiadne nudné intrá, vyhrávky ani technické trtkačky, len ohromné riffy, zbytočne neprechytrákované, ale poctivé tak ako to má byť. Žiadny rýchly metal seknutý nudným soplom, ale masa, jedna hnusná, ťažka masa spomaleného deathmetalu! Zabijácka muzika! Pekná profi kazeta, výborný zvuk, toto nie je žiadne demo, ale regulérny album, ktorý stavím sa výjde čochvíľa na CD alebo LP, ale zatial deriem toto. Každý jeden pozitívny prd čo som o tejto francúzskej bande čítal a počul je čistá pravda, ak máš rád metal z Abjvration sa posereš ak nie, tak tomu nerozumiem.
-RadoKAZ-
www.caligarirecords.com


https://www.youtube.com/watch?v=7PtA-snn0y8

CLIENT / SERVER CDr 2014

Absolútne neznámy spolok z Tokya. Zaslali mi toto CD na recenziu .Chodia mi v poslednom čase také somariny, že som sa dva týždne aj bál otvoriť túto zásielku.Ale naštastie som sa mýlil, lebo Tokyské duo CLIENT/ SERVER hrá taký mix starého a nového doom sveta. Ten starý tam zastupuje gitarový zvuk, ktorý sa dosť podobá na ranné nahrávky Black Sabbath-u a ten nový svet zase automatický bubeník a hlavne občas podkreslenie muziky, nejakou tou elektronikou. Muzika je komplet inštrumentálna a v týchto časoch by sa na ňu hodila škatuľka ako Shoegaze, aj keď samotná kapela si ju označuje ako melodický dronecore, ale to je jedno. Celkom príjemne sa to počúva, len tak, pustíte si to a  niečo robíte. Muzika je na kosť jednoduchá, žiadne komplikované vrstvenie a skryté melodie. Všetko von a v riffoch cítiť práve to ovlyvnenie Black Sabbath. Pre mňa osobne, je favoritom skladba "I.B.4 BOT".
CD si vydali sami v 100ks náklade a je velice vkusne upravené v obale s recyklovaného papiera. Celkom príjemná muzika a tak trocha aj príjemné prekvapenie. Môžeš to aj ty risknúť!
-Lepra-
https://clientserver.bandcamp.com/releases

VESTIGES / PANOPTICON split-LP 2013 (Flenser records/Replenish records)

Kapela Vestiges ma dostala svojím vystúpením U Očka, no o tom som písal v recenzii na ich debut matroš „The descent of man“. Na tomto splitku majú dva songy, pričom úvodný „VII“ je len minimalistickým nosným motívom gitary naštartované skoro 6-minútové intro. Na tento motív sa postupne nabaľujú ďalšie vrstvy, až nakoniec po gradácii nastane erupcia v podobe blackovej klepanice v úvode songu druhého. A hoci sa občas skľudní aj do zádoomčivejších častí, ktoré sa mi tak veľmi pozdávali na debute, zdá sa mi ich novšia tvorba viac blackovo uklepaná. Aj keď ťažko posúdiť podľa jedného songu (aj keď 13-minútovému). Inak borci stále mixujú atmosferickejšie pasáže a minimalistické motívy s drsnými časťami a mrazivými vokálmi. Stále skvelá jazda od kapely, čo má čo ponúknuť.

Kapela (resp. jednočlenný projekt) z B-strany je pre mňa väčšou neznámou. Od prvých tónov „A letter“ mi je jasné, že toto tiež nebude len klasický black metal, skôr mi to trochu atmosférou a nevšednými postupmi pripomína debut Arcturus či Ved Buens Ende. Občas sa objaví klasická uklepaná pasáž, no gitary stále vykresľujú melodické linky a spolu s neafektovaným hysterickým škrekotom vyvolávajú riadne mrazenie, ktoré neprestáva ani keď tempo spomalí a do príjemne melodickej basovej linky zatrilkuje post-rocková gitara. Menia sa tempá, intenzita, nálady,melódie - skrátka, hneď od začiatku príjemné prekvápko. Nasledujúca vec „The eulogy“ začne decentnou pasážou, s ktorou by si hanbu neurobili ani melodickejšie spolky a v tomto duchu vydrží v podstate celých 6 minút, hoci sa v polke na chvíľku rozbehne, no aj potom skreslené gitary vytvárajú pekné, jednoduché plochy. V kontraste s príjemnými pasážami je chladný, až znepokojivý škrekot. Posledný song „Collapse & die“ je cover od mne neznámej bandy Suicide Nation. Rýchly, surový black-výprask, ktorý sa v polovici zlomí do folk pasáže v duchu Naervaer abo Bathory či Enslaved s hlbokým vokálom, aby ma v momente zas zmietol severský víchor. Inšpiráciou v európskych, severských spolkoch sa ostatne netají ani sám autor a protagonista projektu Panopticon. Zaujímavý materiál a ďalšia kapela, po ktorej tituloch sa asi poobzerám...

-Majto C.-

VESTIGES

PANOPTICON

FFUD FEST 6, 7.-8. august 2015, Sereď- Kemping

Za nami je ďalší ročník najočakávanejšej D.I.Y. akcie roka v našich krajoch. A hoci tento rok sa pre mňa niesol v znamení rôznych patálií a kolízií, ktoré ma neobišli ani tento víkend, poznamenaná bola aj moja celková nálada, ktorú však dokázalo napraviť niekoľko skvelých momentov a zážitkov.

Nebudem ako minulé roky vymenovávať kapely rad za radom, bo tento ročník bol pre mňa vskutku zvláštny, tak spomeniem tie, čo ma niečím zaujali.

V piatok som žiaľ zmeškal (hoci sa začínalo neskôr) BLIND RATTVISA, ktorí festival otvárali, no o niekoľko momentov neskôr mi pachuť napravili fíni BUNDOLO, ktorí mi konečne zdvihli kútiky úst aj náladu svojím prevedením toho príznačného „finopalu“, ktorý mám rád. Skrátka ich úderný, rýchly, jednoduchý hardcore-punk v duchu najlepších severských tradícií ma príjemne pošteklil. Ďalšou kapelou, ktorej set som si naozaj naplno vychutnal, boli legendárni brazilci RATOS DE PORAO, ktorí ma neskutočným spôsobom vymazali. Hoci ich thrash-hardcorový set bol o niečo pomalší ako pred časom v Oblude, stále bol dostatočne intenzívny a páni v rokoch mnohým mladým ukázali, že svoje meno a status legendy si naozaj zaslúžia. Pekný prierez tvorbou od dávneho debutu až po aktuálny minuloročný album potešil mladých aj starých. Ďalšou bandou, ktorá potešila moje ucho boli španielskí melodickí anarchopunkeri ACCIDENTE, ktorí mi vzdialene pripomínali izraelcov Not On Tour, nielen dievčinou za mikrofónom, ale trošku aj tvorbou plnou dobrých nápadov a melódií. Set po nich nasledujúcich talianov CALL THE COPS som pre neprekonateľnú únavu počúval len zo zadného sedadla „môjho“ vozidla. Ich skvelý, nasratý punk by ma za normálnych okolností isto minimálne rozknísal medzi omladinou, no aspoň som si ho vypočul. Z driemot ma vytrhol niečo po 3ej hodine rannej až bahenný lomoz žilinských MOBIUS – to som skrátka nemohol nechať len tak bez povšimnutia a vrátil som sa pod pódium, kde sa v rytme knísali preživší zombíci. Dano burácal do tmy svojou sedmičkou prehnanou všetkými tými krabičkami a zostavami hláv a bední za asistencie Fokulárových nekompromisných strojových úderov. Absolútne skvelý hudobný a zvukový zážitok, hoci u mňa stále o kúštik zaostal za spoločným koncertom so Slovincami The Canyon Observer v Lúči, no to bola tak osobitá akcia, že v porovnaní s ňou obstojí v tomto žánri asi len máločo. Potom už prebehli len debaty a krátka návšteva Dášovej afterky v stane a so svitaním som sa vrátil na odpočinok na zadnom sedadle...

Sobota bola strašná najmä kvôli neznesiteľnému dusnu hneď od rána. Účastníci tejto všeľudovej oslavy slobody čas pretrávili poväčšinou v kalných vodách polovyschnutého Váhu, alebo nekonečných radoch pri stánkoch s nápojmi (opäť sa našlo množstvo mudrlantov, čo tento nedostatok pripísali na vrub partičky organizátorov, hoci tí s výčapmi nemali nikdy nič spoločné – nápoje si vždy menežovali „majitelia“ kempingu), alebo len kdesi v tieni. Program otvoril spoločný súboj CHEAP TALK s Dášovým RÚBANISKOm – pekná kombinácia melodického old-school hardcoru s nasratým nihil-punkom. Pre nemožnosť vydržať poludňajšiu páľavu som sety trnavských THE WILDERNESS (veľmi vydarený a zaujímavý punk) a popradských grinders HUMAN HUMUS len počúval z úkrytu v tieni. Pod pódium ma, po technickej pauze spôsobenej stromom spadnutým na elektrické drôty, nalákali až štyria borci a jedna borkyňa s gitarou – DISTAX – parádny krustovohardkorový zážitok plný dobrých nápadov. No nasledujúcich emo-hardcorákov KARGE MERI som zas počúval z úkrytu, napriek skvelej tvorbe, odkiaľ ma vylákali zas až žilinčania PROTI SRSTI, ktorí si u mňa zas urobili očko a osobne som si ich pasoval na nástupcov Davovky. Ďalšie skvelé veci boli rožňovské trio elektropunkerov KULTRA, ktorým pri covere od Dezerter vypomohol Ctib, rakúske duo KOTVA, ktorí mi najprv zostavou (gitara + bicie), ale trošku aj netradičnou tvorbou dali spomenúť na starú bratislavskú partičku Správny Smer, ako aj trenčianske šialené trio FYASCO, ktorých žánrovo ťažko uchopiteľná tvorba ma baví stále viac. Talianski sympoši SLANDER svojím valivým hardcorom rozpútali pod pódiom besnenie nehorázne. Toto bol najlepší set, aký som od nich videl – aj zvukovo aj energiou na pódiu či pod ním. Maďarskí thrashcoristi CRIPPLED FOX sa na Ffude rozlúčili so svojím verným publikom vskutku parádnym setom. Škoda, že nebol k dispozícii ich rozlúčkový album. Posledná kapela, ktorú som videl boli rusáci SIBERIAN MEAT GRINDER. Rovnako ako v Topoľčanoch, aj tu mi padla sánka z tej skvelej kombinácie Slayeroidného thrashu s rapovými vokálmi. Len ma trošku mrzelo, že súčasný bicák nedával tie klepačkové pasáže, ktoré dával na koncertoch a nahrávkach pôvodný tlčmajster, ale si ich pozjednodušoval a pospomaľoval. No ich set som nedosledoval, bo kamoška so zranenou nohou už mala značné bolesti, tak sme sa o trošku skôr odobrali k domovu.

Opäť raz pekný víkend plný kamošov a známych, ako aj množstva kvalitnej muziky známej aj neznámej. Škoda len, že tento rok som mal hlavu zasvinenú množstvom iných vecí, ktoré mi nedovolili vychutnať si všetko naplno. Nabudúce si dám teda reparát.

-Majto C.-

RATOS DE PORAO

Vždy, keď sa metalový fandovia sústredia na najväčší letný sviatok Brutal Assault, punkové mozgy registrujú jedno jediné miesto na zemi, starý kemping v Seredi. Práve toto jedinečné miesto bolo už po šiesty krát dejiskom FFUD festu. Sereďská banda tu okrem tohto robí aj kopec iných akcií, no FFUD je vždy niečo špeciálne a osobité. Dôkazom toho je aj každoročná stúpajúca návštevnosť, ktorú organizátorom úprimne prajem a držím palce nech táto stúpajúca tendencia potrvá ešte riadne dlho. Ja tu tak ako každý rok stretávam kopec známych tvárí, ktoré vidím síce len pár krát za rok no o to radšej. Tu je to pre mňa totálny relax a skutočne si oddýchnem lepšie ako vyvalený niekde na makarskej. Tak ako po minulé ročníky aj tentoraz je pre mňa dosť kapiel veľkou neznámou. Najväčším ťahákom boli samozrejme brazílske HC legendy Ratos de Porao. Na ich koncert som sa tešil hneď od prvej chvíle, kedy to bolo zverejnené a pre mňa boli práve RDP jednoznačne vrchol festivalu. Neskutočne som si užíval hlavne staré pecky a aj keď sa chlapom z pódia dva krát nechcelo, mne to tento krát vôbec nevadilo. Dreli minimálne hodinu a ja som si ani nevšimol ako to ubehlo. Vpredu sa pogovalo o život, skákanie z pódia, spoločne revanie refrénov, všetko ako má byť. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie španielskych punkerov Accidente. Tí si vymenili poradie na pódiu práve s Brazílčanmi a ich melodický punk so ženským, zvláštne zafarbeným vokálom a španielskym dialektom pôsobil sviežo a energicky. V niektorých pasážach mi to zaznie ako Analena, ale to možno len tým podobným vokálom. Fakt super koncert. Call The Cops z Talianska a 4Scums z Ruska boli zástupcami raw HC punku a obidve kapely to dali pekne od podlahy so všetkým čo k tomu patrí. Ťažko mi je hodnotiť ich výkony podrobnejšie, lebo pokročilá hodina a stúpajúca hladina alkoholu začínajú pôsobiť na moje vnímanie reality a vďaka čomu si napríklad vôbec nepamätám predposlednú kapelu tohto večera, ktorou boli Ježišovi Pivo Nelej. Zrejme som ju pri vášnivých debatách nejak prehliadol a to som bol na nich vlastne aj celkom zvedavý haha. Večierok uzavrela bahenná dvojica zo Žiliny, Mobius. Tempo sa rapídne spomaľuje, zvuk sa zhutňuje a areál sa ponára do temnej kulisy. Nálada je však stále skvelá. Do stanu sa dostávam niekedy nad ránom. Keď sa oň oprú prvé slnečné lúče trpko ľutujem, že som nešiel spať skôr. Opúšťam útroby sauny no moje telo je v stave, kedy by potrebovalo ešte na pár hodín tiché a chladné miesto. Nápad ísť sa osviežiť do váhu vítam s nadšením a bez váhania sa ponáram do jeho vĺn. Toto mi parádne spríjemnilo deň hneď niekoľkokrát a práve kvôli tomuto milujem leto. Ale to zrejme niesom sám pretože po brehu a v rieke je toľko ľudí že mám obavy či niekto ostal v kempingu. Hudobnú sekciu otvárajú na pravé poludnie hneď dve kapely naraz. Rúbanisko a Cheap Talk sa rozhodli zmerať si sily v spoločnom súboji a idem to obom skvele. Tento battle nemá víťaza, teda aspoň pre mňa nie. Striedajú sa každý po jednej skladbe a šlape to jak hrom. Human Humus z pod tatier so svojim grindom zvýšili otáčky festivalu ale ako rýchlo sa rozbehli tak rýchlo museli aj skončiť, pretože ich set prerušila porucha na elektrickom vedení kúsok od areálu, čo malo na svedomí odstavenie elektriky zhruba na nejakú hodinu. Škoda ale stáva sa. Ľudský humus striedajú na pódiu ich krajania a spriaznená banda Distax. Severský podtatranský crustery sa snažili trochu ochladiť vzduch svojimi ostrými vypalovačkmi a aj keď odohrali naozaj výborne, teplo je stále jak na sahare. Pipove snaženie polievať vodou zem pred pódiom aby sa neprášilo, vyšlo nazmar za pár minút. Po Distax som na chvíľu stratil prehľad čo sa deje na pódiu. Motali sme sa s Monikou, mimochodom dobrovoľnou zdravotníčkou festivalu, len tak po areáli, vyjedali skvelé jedlá ktorých bolo tento rok na výber omnoho viac ako posledné ročníky, pozreli zaujímavú prednášku o sociálnom centre Klinika z Prahy, alebo len tak ležali a oddychovali pri váhu. Videl som akurát kúsok z elektro punkových Kultra, čo zenlo celkom fajn ale stihli sme asi posledné dve skladby. Trenčanov Fyasco sledujem tak na pol oka od bazéna a neznie to vôbec zle. Taký mix všetkého možného crustovo punky HC grindy zaujímavo poprepletaný mjuzik. Na pol ucha dávam aj KDC z exotického Portorika no čo ma nakoniec preberie sú Crippled Fox. Táto štvorica z Budapešti je hlavne v tu južnejších končinách dobre známa a svojím rýchlym trashing HC-čko spravili v kempingu dobrý prievan. Ožilo to aj pred pódiom a je cítiť oveľa väčší pohyb. Rýchle vypalovačky sypú jednu za druhou a pre mňa suverénne jedna z top kapiel toho ročníka. Siberian Meat Grinder je kapela okolo ktorej je momentálne celkom veľký rozruch. A zrejme asi aj právom, pretože hudobne to majú poriadne zmáknuté, akurát že mňa to asi nekoplo do tých správnych partií a po dvoch skladbách odchádzam do stanu. Som unavený ako kôň, je niečo pred polnocou, na programe pred nami ešte tri kapely a náš hrací čas sa tým posúva o hodne neskôr. Začínam cítiť, že ak si aspoň trochu nezdriemnem tak ma na pódiu asi vykotí. Preberám sa na Rišove burcovanie, že po kapele čo je práve na pódiu ideme my, lebo že Tinner neprišli. Trochu nám to trvá kým sa hore pripravia dvoje bicie, tri basové aparáty, štyri vokály a ságo no finálny výsledok snáď stál za to. Myslím že sa nám podarilo zahrať dobrý set, teda aspom ja som si ho z poza bicích užíval ako sa dalo. 

SMS + MASSOLA

Spolupráca s Massolou bola výborná, Viki, Áda a Skulda sú rovnako šľahnutý a otvorený experimentom tak ako my a ja verím, že toto nebolo naposledy čo sme si mohli takto zablbnúť. Na záver si dáme ešte pred spaním jedno pivo, vo vojenskom stane bijú hity za ktoré by sa nehanbil ani Julo Viršík a predstava, že ráno nás zase zobudí slnečný výpek nás ženie spať. Ranné akustické triezvenie necháme pre najväčších vytrvalcov, my sa po raňajkách a káve pobalíme rozlúčime s celou bandou známych a okolo obeda vyrážame domov. Záverečné zhodnotenie z môjho pohľadu oproti minulým ročníkom? Čo ma hneď príjemne prekvapilo bola vaša hojná účasť. Je super vidieť popri tých starých xistoch stále viac nových a hlavne je to motivácia pre organizátora, keď vie že to má stále pre koho robiť. Väčšia návštevnosť však spôsobila menší kolaps pri miestach výčapov pohonných hmôt, ale tak kto veľmi chcel, počkal si a keď prišiel na rad zobral si rovno tri. Ďalšie pozitívum bol parádny zvuk počas celého festivalu o ktorý sa staral nezničiteľný Vomitor Libor ffud noise master a krútil tam furt tými gombíkmi ako keby to vedel...haha. Dobrá práca Bibo!!!!! Taktiež super bolo jedlo aj keď to som už spomínal vyššie ale nevadí. Ochutnali sme v každom stánku niečo a naozaj spokojnosť, hlavne falafel, paráda Strapo. No a na záver, PSY!!!!! Najprv som to sem ani nechcel dávať lebo o tom už písal asi každý, no nedalo mi to. Ja jednoducho nechápem prečo ich stále kurva nosíte na takéto akcie!!!! Keď ten chudák zmätený v tom hluku vidí na tebe nášivku slobody zvierat tak si musí myslieť že ti asi drbe a robíš si z neho srandu. Ver, že toto tvojmu miláčikovi vôbec neni príjemné tak ako si myslíš. A to by bolo snáď všetko. Ešte raz vďaka Pipo, Radko, Timea a všetci, ktorý ste sa akokoľvek podieľali a pomáhali pripraviť túto skvelú rodinnú party. Do skorého videnia.

-Jan IP-

COFFIN BIRTH „Necrotic Liquefaction“ 10“LP (Dead Heroes rec. 2015)

Opäť jednostranný vinyl (nejak to začína byť populárne haha) a opäť pre mňa nová, neznáma banda. Akurát, že teraz to bude iný formát a iná krajina ako naposledy a to môj obľúbený desať palec a moja obľúbená čo sa grindu týka Austrália. Práve od protinožcov sa toho v poslednej dobe poriadne sype a vidno, že tento štýl tu má veľkú obľubu. Bratia Pepo a Ondra Přikrylovci majú skvelý nos na poriadne prasopaly a práve vďaka nim sa dostal tento krásny kus asfaltu aj do mojich rúk. Od prvého záseku ihly ma táto nahrávka zaujala svojou pestrosťou a živelnosťou. Každú chvíľu sa mení tempo, ktoré ani na chvíľu nepoľavuje a nepadá do bahenných spomalení a aj keď to tu vôbec neni o brutálnych klepačkách aj tak to má šmrnc a gule. Veď pretekať sa s vetrom to neni všetko, všakže? Bez prestávky sa do rýchlych gitarových pasáží tlačia dva vokály na striedačku, hrubý chrapot a agresívny škrek. Zvukovo je všetko vyvážené a pomerne čisté. Ťažko je Coffin Birth k niečomu prirovnávať, pretože je to vážne slušný mix. V popise na bandcampe majú napísane že vraj deathgrind, ale to by som bral dosť s rezervou, pretože tu počuť dosť fast HC prvkov. Na jednu stranu desaťpalca na rýchlych otáčkach natisli 9 songov, tú druhú zdobí vyrytý nejaký znak, ktorý netuším čo znamená. Toto je vážne veľmi pekná a zaujímavá vec ako po stránke hudobnej tak aj po vizuálnej.

Jan IP

https://coffinbirthgrind.bandcamp.com/

http://www.deadheroes.cz/

BACTERIA "28 trax demo" CD Dan-Doh Records

Ja, ako laxný nejapanofil, som o tejto bande samozrejme nikdy nepočul až kým mi júahele kamarát z Brna nenapísal že mi pošle CD na recku, že Sedem Hovien V prachu je oproti tomu symfonický orchester, no pekne. Najprv za hrsť holých faktov: táto japonská Bacteria bol chvílkový úlet Kawakamiho z Jethro Tull a Hira z Insane Youth, je to ich jediná dochovaná nahrávka, rok je 1994 a na zadnej strane stojí: "Thanks for inspiration: Sore Throat, Fear Of God". Tož chlapci majú vkus a jasná trefa s tou inšpiračkou, já bych do toho jeb ešte povedzme Discharge a Saw Throat a obraz je kompletný. Špinavý, surový ale masívny noisecore/beat s pár sekundovkami, automatom (vôbec mi nevadí), k tomu kopa hluku, kawacharge mačeta trademark samozrejmosť, vokály vzor Throat'88 (to je rok, kokote), dva / tri neandertálske disbeat riffy, hluk as fuck, hudba na saláme ... šak kto už sa niekedy nezahral na SoreThroat2 a na skúšobni nevyonanoval v hluku do nemoty? Mne to reže, nedosral som sa z toho tak ako by som sa už dnes asi nedosral z ďaľšej novoobjavenej session Sore Throat, ale inak to znie presne tak dobre a ten zvuk má riadne, poctivé japonské gule. Žerem takýto jebať svet aj celý punk prístup (28 skladieb = 32 slov haha, jes!!), chlapi sa vybláznili, určite netušili že z toho niekedy bude šesťsto profi cédečok po desať evri, ale jebať aj to, vyhúkať sa treba. Pre mňa určite ano, a body navyše za vykradnuté logo!
-RadoKAZ-
http://www.discogs.com/Bacteria-28-Trax-Demo/release/7167129

TEETHING „Ralph“ jednostranný 7“EP 2014 (kooperácia labelov)

Na Obscene Extreme festivale milujem, že na každom ročníku objavím niekoľko nových kapiel, čo mi vyrazia dekel a poriadne nakopú zadnicu. Mojim top objavom tento rok sa stala grind úderka zo slnečného Madridu, Teething. Už pred samotným OEF na nich upozorňovalo viacero známych a tak som si ich meno už predom zvýraznil a spravil som veruže kurva dobre. Títo štyria chalani mi svojím živelným vystúpením poriadne rozpumpovali krv a ja som ani na chvíľu neváhal minúť pár euro v ich distre. Jednostranný sedempalec „Ralph“ je ich zatiaľ najnovšia vec, okrem ktorej majú ešte split Lp s Ravage Ritual (tiež dobrý nájeb!!!), nejaké to demo a kompilačky. Tu nájdete na dĺžke cez šesť minút štyri kusy svižného a energického grind core jemne nasiaknutého severskou školou. Neni to ten typický grind, kde s rýchlosťou svetla prehrmí 30 skladieb za milisekundu. Každý song má poriadne valivú pomalú pasáž podporovanú ťažkým hutným zvukom a zaručujem vám, že pri nich nezostane len pri kývaní gebulou, ale budete mať chuť si minimálne poriadne zadupať nohou, čomu sa určite potešia aj susedia pod vami. Nechýbajú však ani crust kolovrátky, typické HC sekanice a samozrejme rýchle klepačky. Vďaka tejto pestrosti sa to ťažko prirovnáva k niečomu konkrétnemu a to je len dobre, pretože si tým vytvárajú svoj vlastný xicht. Pekne a zaujímavo je tiež spravený klasický roztvárací obal z tvrdého papiera, ktorý z vonku zdobí koláž plná hnusných červov a tie sú tiež spolu s logom vyrezane na druhej strane asfaltu. Čiernobieli vnútrajšok obsahuje texty, info ďakovačku a fotky vycerených zubov každého člena. Keď si preložíte názov, pochopíte prečo. O vydanie tohto počinu sa postaralo deväť labelov prevažne zo Španielska a ja som rád, že som spoznal ďalšiu novú bandu, ktorá ešte určite nepovedala posledné slovo.

Jan IP

https://teething.bandcamp.com/

D.R.I. , DEATH BY STEREO, RAMMING SPEED 29.7. 2015 Bratislava Randal

Kamoš mi ráno volá, že či by som reku nešiel na DRI? H?? čo? viem že majú byť a  ja som uprostred sťahovania, serem na to, ideme, nie je čo riešiť.  Mám obavy. ano, po fiasku na Obscene, keď som jednoducho pred ich vystúpením, odišiel domov. Nechcem vidiet sa trápiť kapelu, ktorá formovala môj hudobný vkus. Druhá obava je usporiadateľ. Ano Rest Of Noise nezostalo vôbec dlžné svojej kurevskej povesti. Deň pred koncertov vyhlásilo, že ruší akciu, lebo rodiné dôvody (až na to, že dotyčný žiadnu nemá) KURVA, to je kokot si vravím. Naštastie klub Randall bol tak duchaplný a celý koncert prevzal na seba. Rest Of noise mohol ľutovať, lebo zaplnený klub hovoril o tom, že na legendy sa chodí. Som zvedavý do budúcna, či ešte nejaká promo agentúra zverí nejaký koncert do rúk ,tomu bezosporu "schopnému " , človeku. Na mieste je už poriadna tlupa starých mosheros a čo ma prekvapuje, tak plno mladých thrasherov. Hneď pri vchode nás víta so svojim distrom samotný Kurt Brecht (DRI) a kupujeme nejaké veci, aj ked vinyli sú už vypedané "Sorry chlapci, turné už končí". Kecáme pár viet s touto legendou a na dotaz, čio idú do Ruska, Kurt odpovedá, že to nie, určite nie -) .
Prvý to odpaľujú pre mňa úplne neznámy RAMMING SPEED, kombinujú tharsh, grind .

RAMMING SPEED

Oblečený ako vystrihnuté postavičky zo začiatku 90-tych rokov a hrajúci aj kombináciu tej muziky. po troch skladbách radšej zasadám za bar a vychutnávam si pivo. Ináč postavy na tomto koncerte, sú ťažko okolo 40-tky, dokonca páriky ako otec/syn, fakt zaujímavé. Po Ranning Speed mala ísť ešte jedna kapela z Rakúska, ktorá naštastie vypadla, lebo vraj nemohla používať pyrotechniku, tak

Myšlienka hodná ČADu.

neprišli. Chvála bohu. Veď už beztak na to, že je koncert cez týždeň a začal o deviatej, si napr. Ranning Speed pomaly hrali hodinku a to isté aj po nich nastupujúci DEATH BY STEREO. Proste čistý idiotizmus dať toľkoto zbytočných sračiek na koncert, keď 99,9 % ľudí príde na DRI a väčšine odchádza nejaký posledný vlak. DEATH BY STEREO keby si mi priniesol domov na CD, tak ťa s ním vyhodím cez zatvorené balkónové dvere. vysvetlí mi niekto, čo majú spoločné, štýlovo, tieto pičoviny s DRI? Jááj. Padám späť za barový pult, lebo ma porazí.
Konečne ladia D.R.I. Ani nebudem Vám tvrdiť že je už nejak pred polnocou, srať to už, väčšina bude zajtra trpieť
Spustia sa prvé tóny a ja viem, že dnešný deň nebudem ľutovať. Poviem vám pravdu, čakal som, že gitara a spev budú ako zamlada a že za bicími bude nejaký najatý študiový bubeník, čo si to odbúcha a padá. OMYL. Za bicími sedel dvojmetrový mlaďas, ktorý na 1000% pochopil štýl DRI a úplne na vlas napodobnil štýl búchania starého bubeníka Felixa Griffina. Toto bolo radosť sledovať a aj počúvať!!

D.R.I.

Zazneli snáď všetky pecky, zvuk parádny, nasadenia parádne. Občas sa Spike Cassidy pohral so svojou gitarou, vymieňal ju, ale výsledný efekt fakt stál za to. proste paráda. Práve pre toto tvrdím, že ked si na festivale pozriete takéto vystúpenie, možno to bude dobré ,ale v klube je to proste BOMBA! Ja som normálne chrochtal blahom! Dokonca sa vytvoril celkom slušný kotol, circle pit, presne ako má všetko byť. Ja som sa nejak katapultoval, že asi ako to muselo vyzerať niekedy pred 25 rokmi v nejakom zapráskanom klube v Amerike. Fakt som si užíval každý ich song a fakt zahrali každý výrazný song, urobili prierez každým albumom a najlepší bol set polminutých vypaľovačiek z ich prvých albumov. Vyše hodinku sme si užili až až ,ale keď odišli, tak pravdaže boli povolaný späť a až potom nasledoval set skladibe, bez ktorých si to neviem prredstaviť ani (Violent pacification alebo Five Years Plan). Dobrý ťah, hehehe. Ten kto neprišiel, mohol len a len ľutovať, aj keď mi kamoš tvrdil, že Sucidal boli lepší. Neviem, lebo som urobil osudovú chybu, že som si ich nechal ujsť. Každopádne neľutujem ničoho a som strašne rád, že som mohol vidieť a počuť naživo jednu z kapiel, ktorú som miloval a milovať aj budem v ich podľa mňa vrcholovej forme!!!! Toto je kurva chlapci Tharshzone!!!!!
-Lepra-