TREES "Sikness In" 12"LP (Flenser Records)

Lepra tak ako, máme sem písať len dobré recky, len čo sa mi páči lebo sme šeci dobrí a kamoši a tak a fejsbuk a čo ja viem čo, héééj? No tak ak len teda tak, tak potom sem o týchto Trees ani nebudem nič dávať, bo som si to kúpil len tak zo zaujímavosti, že vraj dobrý doom, ale chuja, je to nuda, taký lacný  Khanate vykrádač cez tri kopiráky, v podstate ani neni čo písať, lebo ako som to pustil tak tak som to aj ani neviem čo. Nič!! Tak počuj nedávaj to teda tam, ale aspoň som kcel, že šetri peňáz, máš pánabeka lepšie kapely v tomto pomalom, soplavom žánry bárskde, toto je snáď druhá najhoršia kopírka Khanate po Monarch, tak len tolko som kcel. Keby dagdo zháňal že popiči temný masaker tak napíš, že dám za desať. Povec že dúm rariť! Brú noc. 
-RadoKAZ-
www.theflenser.com

ARCHAGATHUS / NO THOUGHT split 7“EP 2013 (Uranium Overdose rec)

 Slovenský label Uranium Overdose má za sebou ďalší počin. Po vydarenom splite Mesrine / Entrails Massacre sa Miňo rozhodol pomocť ďalšej kanadskej bande Archagathus, ktorým z druhej strany sekundujú menej známi amíci No Thought Archagathus majú toho na rováši pomerne dosť a počet ich nahrávok stále rastie. Na svoju stranu tohto sedempalca dali dva songy a hneď prvý je ich známa hitovka Sick Life, ktorá začína chytľavým, veľmi ľahko zapamätateľným rifom. No ani druhý song nevybočuje z ich typického mince core marastu. Hrubý chrapot strieda škrekľavý vreskot, má to punkovú dravosť a old school grind surovosť a opäť sa raz potvrdilo, že v jednoduchosti je sila. Ani si nestihnem poriadne zapogovať po izbe a musím ihlu posúvať naspäť na začiatok. Toto môžem počúvať dookola a stále ma to kurevsky baví. No ale keďže toto je split nahrávka tak nebudem ignorant, prehadzujem platňu na druhú stranu a dávam priestor aj druhej kapele. No Thought je pre mňa absolútne neznáma banda. Ťažko čitateľné, roztečené logo a kresba hnijúcej mŕtvoly na obale, vo vnútri fotka starého cintorínu a nechýba lebka s preškrtnutou notou. Toto vyzerá poriadne staroškolsky a tak to presne aj znie. Dvojica Dan a Alex nepodľahli novej vlne violence/grindu čo je momentálne veľmi populárne za veľkou mlákou, ale mastia poctivý grind core v štýle 90-tych rokov. Rýchle sypanice sa striedajú s crustovími alebo klasika tuca tuca pasážami. Výnimkou je posledná skladba, ktorá je oproti ostatným trom hodne pomalšia sprevádzaná zúfalými výkrikmi. No Thought ma príjemne prekvapili a som zvedavý na ich ďalšie nahrávky. Ak si fanúšik surového grindu tak podpor slovenského vydavateľa a za odmenu ti bude skvela a veľmi pekná bielo čierna placka.

-Jan IP-

www.uranium-overdose.blogspot.com

www.facebook.com/uraniumoverdose

MASS SEPARATION "Tak Mau Lagi" 7"EP 2002 (kooperácia)

Už pomerne stará nahrávka, ale stále k dostaniu v distrách (u niektorých za fakt smiešne drobáky). Grindcore-Malajzia. Grindové podhubie v tých krajoch doslova rastie, ako lysohlávky po daždi. Odvrátená strana celej veci je tá, že tieto kapely si jednoducho nemôžu dovoliť kvalitné štúdiá a tak svoje nahrávky realizujú niekedy vo fakt extrémnych partizánskych podmienkách. Vďaka tomuto faktu ale občas odtiaľ vylezie pekelne dobrá nahrávka, aj keď bola riešená povedzme, len v skúšobni, ale energia proste prevalcuje všetko. Dalo by sa povedať , že aj na tejto nahrávke je tomu tak. 10 songov kvalitného garážového grindcore. Excelletný bubeník ide ako rotačný guľomet, agresívny vokál, old schoolové grindcore riffy. Všetko pravdaže ponorené do chaosného zvuku, ktorý ale tentoraz mi nejak nevadí, naopak tomu dodáva, fakt zaujímavú atmosféru. Dobré je na celej veci to, že v týchto krajinách si svôj vinyl musia kapely fakt zaslúžiť svojou muzikou. No a MASS SEPARATION si ju fakt zaslúžili. Škoda že už asi 5 rokov od nich nič nevyšlo, ale stále sú nažive!
-Lepra-
https://www.facebook.com/pages/Mass-Separation/32985382967

ENEMY SOIL „Fractured Theology“ LP 2013 (Dropout rec.)

Enemy Soil patrí u mňa medzi tie kapely, kde to bola láska na prvý posluch. Táto nahrávka už síce raz vyšla pred 15 rokmi ako mini 3“CD no je prakticky nezohnateľná a tak myslím, že táto reedícia na vinyle od poľského labelu Dropout potešila nejedného old school grindera. Toto je presne tá banda, ktorá si nálepku grind core môže bez hanbi nalepiť rovno na čelo, pretože tu je presne všetko čo tohto štýlu očakávam. Cítim tu agresiu, zúrivosť, energiu a poriadnu dávku zlosti. Rýchle pasáže sú správne chaotické a tie pomalšie hardcore časti sú zas ťažké a drviace ako lis kovový šrot. Neskutočne chytľavé gitarové rifi Richarda Johnsona, ktorý po rozpade kapely pokračuje v Drugs Of Faith, no svoj rukopis zanechal aj na rôznych iných nahrávkach, sú jednoduché, účinné a hrané s HC/punk dravosťou. Nečakajte žiadne onanie, prepletačky, sóla ani nijaké podobné špekulácie. Do toho pridajte zúrivý rev a besné výkriky, z ktorých cítiť skutočný hnev a nasranosť. 15 skladieb, ktoré nahrával a mixoval Scott Hull sú zaodeté do zvuku, z ktorého mám aj pri tisícom počúvaní zimomriavky. Špeciálna vec je posledná skladba ktorá je uvádzaná ako live in Japan, no v skutočnosti je to joke nahrávka pochádza z Winchesteru z Virgínie hehe. Okrem klasickej čiernej verzie vyšla aj limitovaná s oranžovým vinylom, odlišným predným obalom a s rozpixelovaným čiernobielym plagátom. Motívy plynových masiek ako na obale tak aj vo vnútri len stupňujú apokalyptickú atmosféru tejto nahrávky. Enemy Soil sa nehrali na grind core, Enemi Soil boli kurva grind core!!!!!!

-Jan IP-

SENSELESS APOCALYPSE "Unpolluted" 12"LP 2013 (Psychocontrol)

Jedná sa síce o reedíciu, ale na vinyle táto nahrávka ešte nevyšla, len na CD v roku 2008. Poznáte ten pocit, keď vám okolie tvrdí, že tá
nahrávka je super a vám sa to vôbec nepáči? Ja už asi mesiac hľadám na tomto LP niečo, čo sa mi bude páčiť, ale nachádzam tu len stále viac vecí, čo sa mi nepáčia. Chrobáka mi už nasadil RadoKAZ, ktorý je na tom podobne, takže mi nejak tak došlo, že som v tom neni sám. S.A. sú Japonci a hrajú taký mix fast/punk/HC mixu, ktorý neviem prečo vždy bol zaradený pod powerviolence. Myslím že s powerviolence toto nemá nič spoločného. Urazili by sme tým fakt rýchle a energické nahrávky, že ano! Už hneď prvý song "gakunen" je prahsprostá vykrádačka skladby "Pray To Be Saved" od Extreme Noise Terror. Vlastne je okopírovaná jedna ku jednej.No a potom na vás vyvalia taký chaotický mix fast core nájebov, ktorých je dokopy 25. niektoré znejú peckovo, no drvivá väčšina je obyčajná vata, nuda. Pravdaže tu ešte nájdete plno ukradnutých riffov. priznajme si, že Japonská scéna je v tomto proste excellentná. Ukradnú muziku a dokážu ju nanovo zabaliť do takej podoby, že tomu ešte tlieskáme. Príde mi celá scéna (naozaj česť výnimkám!!) ako keby sme hrdo nosili na sebe telákovú súpravu s nápisom Abibas, ktorú sme za premrštenú cenu kúpili na tržnici u Číňana. Neviem, ten pomer nudných songov a dobrých je práve v neprospech. Možno pre niekoho je toto srdcovka, ale cestu k môjmu si nevie nájsť vôbec a asi si ju už ani nikdy nenájde.Neviem či je to tým chaotickým spevom, ktorý občas ide úplne mimo muziky, alebo či je to tymi riffmi, ktoré som už párkrát niekde počul, neviem....
-Lepra-
http://www.psychocontrol.com/index.php

ENTRAILS MASSACRE / PROLETAR „Global Murder Messiah / untitled“ 7“EP 2013 (Power It Up Records)

Posledné splitko nemeckej grindcorovej (dá sa už povedať) legendy Entrails Massacre prináša materiál z rovnakého nahrávania ako vecičky na splitku s kanadskými drvičmi Mesrine. Čiže, kto vlastní toto vydanie už isto tuší, že zvukovo je to dosť kvalitná záležitosť a nezaostáva ani hudobne. Gitara riadne nabrúsená, seká divoké riffy, do toho zlovestne vrní mierne nabustrovaná basa a hrmia rýchle jednoduché bicie. Klepačky sa striedajú s pomalšími pasážami a vokálne sa melú dokopy hrubé revy s hysterickým jakotom a hrdelným krikom – tiež pekne pestrá vec. Parádny, nadupaný old school grindcore jak sviňa. Okrem troch vlastných svižných sypaníc germáni zaradili opäť cover zo švédska (podobne ako na splite s Mesrine, kde to boli Regurgitate) – tentoraz voľba padla na Nasum a song z debutu „Inhale/Exhale“. Trošku jednoduchšia vec, ako ich vlastné, ale znie fajn. Skrátka, opäť raz spokojnosť. Túto kapelu som vôbec nesledoval, ale myslím, že by som to mal napraviť, bo posledné 2 splity sú jednoznačne tým lepším, na čo sa dá naraziť v grindcore.

Druhú stranu obsadila pre mňa absolútne neznáma parta z Indonézie Proletar a toto je môj prvý kontakt s ich tvorbou. Kedysi som mal z tých končín zopár demáčov a už vtedy mi v pamäti utkveli sľubné mená ako Slowdeath, Trauma, Extreme Decay či Panic Disorder. Opäť ide o oldschoolovejší grindcore, no viac nasekaný pomalšími pasážami, čo však znie dosť zaujímavo. Nie je to len jednotvárna sypanica, ale je to napchaté aj zaujímavými vyhrávkami, čo je počuteľné už od úvodnej „Resistance“. Hoci hneď na druhé miesto zaradený cover od spomenutých krajanov Extreme Decay je práve tá priamočiara Agathoclesovská rúbanica, no s vlastnými skladbami sa chlapi trochu viac vyhrali. Tretia „Agony“ začína pomalšie, aby sa po rifovaní vysypali rýchle slohy a vybavené. Hardcorovou basou začatá posledná „Fuck dog“ sa po chvíli tiež zvrhne do klepaníc prestriedaných so strednými tempami. Zvukovo je to trošku hrubozrnnejšie ako nemecká strana, no k tomuto žánru to stále dosatočne sedí. Isto sa poobzerám aj po nejakých ďalších nahrávkach tohto spolku...

Čiže, ďalšia parádna grindová sedmička v mojej zbierke, ktorá tam neskončí len do počtu.

-Majto C.-

  alebo:   http://www.youtube.com/watch?v=85EAp4e1q-4

NULLA OSTA / AGGRENATION „Two Bass Mania / Ministry Of Truth“ Split 12“LP 2010 (Fucking Kill Records)

Trošku starší split-počin (no pre mňa hudobne dostatočne zaujímavý, aby som o ňom napísal), ktorý ma na svedomí agilné nemecké vydavateľstvo zamerané dosť na balkánsku scénu (plus na to si samozrejme majiteľ vydáva veci aj svojej kapelky), ale aj domácu nemeckú. O svoje miesto sa tu hlásia 2 kapely s plusmínus podobným zameraním.

Stranu A okupuje kvartet z chorvátskej Puly – už názov ich strany napovedá o čo pánom pôjde. Znovu bezgitarový, drviaci, rýchly hardcore-punk s monotónne revúcim Dapom a dvomi zničujúcimi basgitarami. Materiál má parádny spád – urevané slohy striedajú vyhrávkové medzihry a koniec, ďalší song začínajúci nejakou vyhrávkou a zas len ničenie a drvenie. Skladby sú spestrované zmenami tempa, sekmi, v ktorých basy striedavo hrajú vyhrávky ale základom je rýchle tempo bicích ženúce stále ďalej. Zvoľnenie nastáva až v štvrtej „Mrtvorodeni sinovi mrtvich“, ktorá ide od začiatku do konca v strednom tempe, čo zas na druhú stranu môže pôsobiť o trochu ničivejšie ako zbytok songov. Nasledujúca „Zid smrti“ sa opäť vráti k tradičnému zbesilejšiemu tempu s drobným zasekávačkám a iným fintičkám. Posledná „Rovno do dna“ začne tiež v strednom tempe, no po pár taktoch sa zvrhne na rýchlovicu, ktorá presviští ku koncu ani nestihnete pobadať ako. Skrátka im to všetko žerem aj s navijakom.

Strana švédskych crusterov začne hutným ťaživým úvodom – chrapčivé gitary, duniaca basa s kopákmi, do toho hovorené slovo a tradične švédska vyhrávka gitary. Potom sa to všetko rozbehne – švédsky crust so všetkým, čo k tomu patrí – špina, beznádej a zmar. Ale počúva sa to nadmieru dobre. Ostrý, agresívny, no napriek tomu dobre čitateľný zvuk. Jedno ma mierne mrzí, že oproti chorvátom ide muzika Aggrenation viac v jednom tempe – nie je to zlé, no chýba tomu to spestrenie, čo dávajú chorváti. Potom piaty song „Tasting of knowledge“ znie ako balzam, keď sa po dlhšom čase začne kapela pohrávať s tempami a na záver ešte zadelí aj kvílivé sóličko (síce sa v strede štvrtej veci „Nightmares“ zjavila drobná zmena, no len pár taktov). V tomto trende pokračuje aj nasledujúca „Utopia is burning“ (ktorá je pre mňa asi aj najlepším songom tejto kolekcie), kde sa od začiatku striedajú tempá a znovu zakončí pomalšou pasážou s kvíliacim sólom. Záverečná „Guaranted death“ to potom umláti až do konca v svižnom tempe ako zbytok nahrávky.

Ak máte radi nevšedný hardcore na jednej strane, alebo tradičný švédsky crust na strane druhej, isto by ste mali pootravovať svojich dodávateľov, aby vám umožnili dotyk s touto platňou...

-Majto C.-

Nulla Osta: http://www.youtube.com/watch?v=Dke_5KBGLcQ

Aggrenation: http://www.youtube.com/watch?v=2iAkbGisFbw

COMPLETED EXPOSITION " Structure space mankind " 2013 oneside 12" LP (Psychocontrol/625 thrashcore)

Takejto muziky kedysi vychádzali mraky, okej možno nie až takto dobrej, ale volalo sa to powerviolence a bola to zverina, dnes vládnu svetu iné veci, ale C.E. je oveľa lepšie, a ono sa to zase raz obráti, tak som vám chcel povedať: kúpte si to, kým je čas, doska je spravená krásne, powerviolence je to špičkový a mocný, ja som ich nikdy predtým nepočul, ale toto je kvalitka. Som si nedávno kúpil tú novú dosku Senseless Apocalypse, ale teda Otto poviem ti, toto je oveľa lepší úlovok do tvojho psychokošiara, Apocalypse je už dáky vyšumelý, toto je mladšie, živšie. Zúrivosť a nájeb, žiadna poďme si okopírovať No Comment  spackaná sranda, tejto bande to človek verí. Trochu ma teda sere, že je na svete takto špičková kapela o dvoch basákoch a bicmanovi, hoci keby som to nečítal tak ma ani len nenapadne, vlastne tomu neverím doteraz, tá druhá basa znie nejak moc vytiahnuto, néé? Ale hlavne sa teda obávam, že sa tu roztrhne vrece s dvojbasovými kapelami, máme už predsa Zyanose a  ...no a tak. Haha, a ten song s Hevim, som sa chystal napísať dáky pičung, že trapná reklama, bo šade sa s Completed Exposition stretávam ako blablabla Corrupted a šubydubyuapapáá Corrupted, samozrejme to nemá s Corrupted spoločný ani ochot, ale kua, keď som začul ten jeho vokál v neviem ktorej skladbe, vááááu šecko jebať, Hevi I love you! Výborná doska a áno, je pol siedmej ráno a ja som si dal jednu dvanácku.
-RadoKAZ-
www.psychocontrol.com/
http://www.completedexposition.com/

BLOODY OBSESSION "News From the Morgue" CD 2012 (Sevared Rec/Nice To Eat You Rec.)

Priznám sa, že novinky v death metale nevyhľadávam absolútne. Až sa mi niečo dostane do ruky náhodou, tak to zväčša končí tak, že po tretej skladbe vypínam a CD darujem niekomu. Čo je však zaujímavé, že pri počúvaní tochto CD som tak neurobil. Proste to prefrčalo a ja som si to pustil znova, či sa náhodou nestala chyba v matrixe. Ale nie. Hudba B.O. je sice vyšperkovaná  zvukovo, do štandardov modernej, dobre znejúcej death metalovej ligy ale hudba je rýdzi old school. Nič prevratné, nič extra technické,len dobre šlapavý death metal. A pre tieto fakty som ho voľakedy strašne žral. Začiatkom 90 rokov znel perfektne, čo s vymretím analógových štúdií šlo pravdaže do riti. Teraz síce znejú všetky na jedno kopyto ale občas motyka vystrelí.Celé je to bez chyby až na trocha strohý obal, ale to je len kozmetická vada. CD obsahuje 9 trackov, kvalitne znejúceho old school death metalu. Stačilo by asi len napísať túto vetu. nie?
-Lepra-
http://bandzone.cz/bloodyobsessions

SHORT FAST & LOUD fanzine # 27

Jeff a Athena pripravili ďalšie číslo kultového punk / hardcore / grind plátku s príznačným názvom krátko, rýchlo a hlučne. V  klasickom A4 formáte s čiernobielou jednoduchou grafikou sa skrývajú rozhovory s power violence legendou Infest a ich mladšími kolegami Backslider. Samozrejme nechýbajú klasické top tens, stĺpčeky, a kopa recenzií, (napríklad aj na slovenské nahrávky Idiots Parade, Roxor, alebo Kitt / Vocatio Interna) no a niekoľko posledných strán sú ako vždy reklamy. Aj do tohto čísla prispeli okrem známej dvojice aj nejaký ďalšie nemenej známe postavy americkej scény. Obálku zinu zdobí fotka basáka/speváka z Acrostix. Až nemáš komplexy z angličtiny tak je tento zin pre teba povinnosť!!!!

-Jan IP-

www.sixweeksrecords.com

THE AFTERMOON GENTLEMEN "Power Joogle Pogger Violence" 10"LP (Dead Heroes/Active Rebellion)

Síce je toto krásny krok, tejto partie, len mi nejak uniká zmysel tohoto LP. Prečo? Nachádzajú sa tu skladby, ktoré už vyšli na vinyle a boli akurát doplnené o 4 nevydané songy. Ale až nevlastníte ešte od nich nič, tak práve toto LP je na to akurát vhodné. Takže nájdete tu skladby, ktoré vyšli na split sedempalcoch s Chiens a Suffering Mind a spomínané 4 nevydané songy. Hudobne sa jedná o fastcore, toho klasického strihu. Proste nájeb jak hrom, tri druhy vokálu, zbory, krátke výbuchy. Toto by ušlo. Horšie je to už práve s tými nevydanými piesenkami. Umrnčané, vybrnkávačky, pomalé, občas to zrýchli. Ako keby sa ani nehodili k nim alebo naopak, toto malo byť nové smerovanie kapely? Nečudujem sa , že to zatiaĺ nikde nevyšlo, lebo tie songy sú vážna nuda. Teda oproti starým energickým veciam, čo nahrali. Takto však na nich môžeme spomínať len v dobrom-) Do toho pekne upravený obal, modrý vynil a vo vnútri ešte download code, no proste dokonalý hrob.
-Lepra-
http://theafternoongentlemen.bandcamp.com/

SUFFERING MIND / H.407 split 12"LP 2012 (Grindfather Prod./Zaraza Prod.)

Dvakrát zajebište Poľské sebranky na jednej placke. Prečo nie? SUFFERING MIND som objavil, pomerne neskoro, tak teraz dobieham ten chýbajúci deficit. Tí čo ich poznáte, tak viete že je to už poriadne ošúchaná kapela, hrajúci tradičný grindcore. Áno čítate dobre, tradičný grindcore. Presne taký, zo starých čias. Krátke, výbušné, brutálne, rýchle.Uškriekaný vokál, texty v Polštine. Tak to má byť. Zo začiatku som mal trocha obavy, lebo sa jedná o live session (z Rostocku), že to bude slabé a podobne, ale naštastie som sa mýlil. Energické vystúpenie, kde sypú jeden song za druhým  a kobieta za mikrofonom Ula, len zahlási názov skladby a už aj mastia. Musel to byť parádny koncert.Teda hlavne hovädsky energický. Dobré. Bratri v zbrani H 407 ale už drhnú trocha odlišný štýl.Jedná sa viac o metalický crust. Songy sú už dlhšie, vokál viac murmurový ale naštastie tempo nieje monotóne, ako to býva u tu-tata-tu-tata kapiel. Jedná sa o štúdiovu nahrávku, dokopy 10 songov, z čoho hneď dve coverky od Stradoom Terror a Shitlickers.Podľa dostupných informácií, to už má táto kapela za sebou, takže spomínajme na nich v dobrom. Celkom parádna jazda, čo s abude páčiť každému crusterovi. Skúste aj vy, toto LP sa občas objavuje za fakt smiešnu sumu, tak neváhaj.
-Lepra-
http://sufferingmind.bandcamp.com/
https://myspace.com/h407

WHO´S MY SAVIOUR, CONGREED, MOBIUS, GREEN MONKEY – 8.10.2013 Žiar nad Hronom, Next bar.

Utorok je na koncert dosť blbý deň. Okrem toho práve tento utorok a tiež deň pred sú v Bratislave dosť zvučnejšie mená ako boli dnes v žiari čo sa zrejme tiež tak trochu podpísalo pod slabú návštevnosť. Nevadí, srať na to. Všetky kapely sú tu načas, na nikoho sa nečaká a okolo ôsmej zaznievajú prvé tóny drum and bass dua z kysúc, Green Monkey. Sú to dve dobre známe tváre Nelo a Milan z Vocatio Interna. Je to hodne pomalé občas stredotempové psychadelické a poriadne uletené, trochu pripomínajúce Man Is The Bastard bez rýchlych pasáží. Chladnička ampeg umiestnená za bicími tlačí Nelove psychadelické vybrnkávačky v minimálne skreslenom zvuku čo ma trochu prekvapilo, pretože som čakal poriadne zbustrovanú štvorstrunovku. Skladby sú spievané v slovenčine a z toho čo som rozumel z uvrieskaného prejavu usudzujem, že sú to asi tiež poriadne abstrakcie. Občas s vokálmi pomohol aj Milan spoza bicích. Ľúbilo sa mi to hlavne svojou originalitou a nápadom. Nasleduje ďalšie duo a opäť zo severu slovenska, Mobius a znovu dve známe tváre, Dano a Fokulár z Boiling Point. Tento krát je miesto basy gitara a rýchlosť klesá ešte nižšie. Pomalý, roztečený sludge s dvoma údermi za minútu, žiadne vokály, len 

MOBIUS

 mohutný gitarový zvuk skreslovaný niekoľkými krabičkami, ktoré Dano medzi sebou prepína, vypína a zapína. Jeden cca dvadsať minútový song (neviem, možno ich bolo viac po sebe????) totálny minimalizmus, nič navyše, len pomalá deštrukcia. Uši sú prečistené a pripravené na prvého nemeckého hosťa Congreed. Pozerám na brčkavého gitaristu a až teraz v ňom spoznávam barmana z Freiburgského squatu KTS, kde sme hrali s idiotmi na turné s TFD. Ten koncert nám vtedy robil sympatický chlapík Daniel, ktorý bol ich pôvodným spevákom no, žiaľ už nieje medzi nami. Po jeho smrti sa vzdali starého názvu Hellborn Messiah a ďalej to ťahajú s novým názvom. Inak nemcov na celom turné sprevádza postraší pánko námorníckeho vzhľadu, ktorý celý koncert nielenže nahráva na kameru, ale zároveň ho hneď aj cez projektor premieta na plátno upravený rôznymi efektami. Taktiež po zemi 

CONGREED

porozmiestňoval niekoľko blikajúcich svetiel čo s ultrafialovými disco neónkami ťahalo oči ako šlak. Ale spať ku kapele. Congreed postavili svoju hudbu na pevných trash HC pilieroch s občasnými grind klepačkami. Dve gitary, basa, bicie a štyri spevy, kurva to sa nevidí každý deň. Ich hudba fest šlapala, malo to grády a energiu. Štvorica si koncert užíva, hrajú uvolnene a hlavne bubeník v poriadnom nasadení. Po koncerte ešte prehadzujem pár slov zo spomínaným gitaristom, samozrejme moja angličtina ma zas nesklamala a dostávam od neho platňu ich starej kapely za čo mu nesmierne ďakujem. Poslednou bandou sú najznámejší, teda aspom pre mňa, Who´s My Saviour z Rostocku. Na basu mydlí Andy zo známej skvelej grindovice Wojczech a gitarista sa mihol v kapelách Cyness alebo Entrails Masacre. Obaja majú okrem svojich nástrojov nastarosti aj vokáli. Hudobne to bolo hodne hard coreove s rôznymi zmenami a takými ťažkími groove pasažami. Dosť technických postupov hlavne, bubeníkove 

WHO´S MY SAVIOUR

 kadejaké prechody a vyhrávky, ktoré zvládal s maximálnym prehľadom. Andy nekontrolovateľne vrieska so šiltovkou padnutou do očí a nevyvedie ho z mieri ani posratý stojan od mikrofónu ktorý sa nedá dotiahnuť a tak sa mu vždy otáča buď na jednu alebo na druhu stranu. Zvuk je dnes naozaj výborný a všetko sa končí príchodom polnoci. Keďže ráno sa ide do práce tak sa vydávame na cestu domov aj s ďalšími dvoma pasažiermi Majčou a Maťom s ktorími sme tu dnes boli ako jediný zástupcovia Zvolenského okresu. Podľa mňa až na tú chabú návštevnosť vydarená akcia.

-Jan IP-

SIBERIAN MEAT GRINDER 8.10.2013 Topoľčany, BarBar

Tak som sa zas včera vybral na cesty. V Piešťanoch som najskôr s prázdnou nádržou obišiel jednu benzínku, aby som na druhej zistil, že je zatvorená. Vzhľadom k nechuti krútiť sa po piešťanských cestách a križovatkách a pokročilejšiemu času, rozhodol som sa risknúť to cez Havran do Topoľčian. Vozítečko zvládlo kopečky aj rovinečky a doplazilo sa úspešne k cieľu. Po napojení jeho vyprahnutých útrob som sa k cieľu dostal aj ja a po obehnutí známych tvárí a tradičnej minerálke s citrónom som ešte prešmejdil ponuku ruských borcov. Samozrejme som ponúkal aj našu placku (nejaký čas ma to asi ešte bude baviť otravovať – šak ma zažeňte, keď už to bude moc...), aj s čiastočným úspechom... Návšteva bola taká obvyklá na toto miesto – odhadom niečo cez 50 zúčastnených, čo je na pracovný deň slušná účasť – povedal by som...

Potom sa na pódiu zjavilo to, prečo som sa vlastne dostavil. Ruský crossover-thrash-punk-hardcore projekt v sile 6 osôb. Ale čo sa strhlo vzápätí, to som teda ani najmenej nečakal (šiel som úplne naslepo, predtým som počul len jeden song) – príval thrashových riffov a rýchlych bicích, do toho dva urevané sólo-spevy + dva doprovodné od oboch gitarákov, no nehorázne čosi. Predstavte si Roba Dukesa s Zetrom Souzom dokopy, k tomu aj gitarové riffy Exodus a tempo starých Nuclear Assault, či Suicidal Tendencies – to boli prvé dojmy, a o niekoľko momentov neskôr ma kapela utvrdila, že som správne pochopil, kde sú korene jednej z ich inšpirácií – to bolo, keď spustili song „Suicidal maniac“ z druhého albumu práve ST.

 Od začiatku zaujali najmä speváci v koženných maskách na tvárach a, povedal by som, že až hip-hoperskými, pohybovými kreáciami. Songy sypali jeden za druhým, medzi skladbami len poďakovali (pár slovami v slovenčine) a rýchlo uviedli ten nasledujúci – celý set mal skvelý spád. Kapela hrala absolútne bezchybne – gitaráci sádzali šťavnaté riffy jak z thrashového šlabikára, občas prihodili nejakú tú vybrnkávanú pasáž, či vyhrávočku, abo parádne melodické sóličko (tie boli vážne extra vydarené), bubeník to celé hnal dopredu nekomplikovanými rytmami v rýchlych a rýchlehších tempách. 

 A k tomu spodky držiaca basa a tie 4 spevy, kde sa miešal rap, thrashový štekot, hardcorové zborové výkriky a občas náznak melodiky. No naposranie skvelo to celé znelo. S každým ďalším songom sa rozpútaval besnejší pohyb pod pódiom a na pódiu sa objavovala stále väčšia spokojnosť v tvárach moskovčanov. Vyzdvihli a ocenili to, čo som si na akciách v Barbare doteraz ani neuvedomil. Že sa tam dokopy bavia skinheadi (samo, že tradiční - dutohlavi tam nemajú miesto), punkeri, metalisti aj hardcoráci a bez nejakých predsudkov a problémov. Absolútne intenzívne a dokonalé vystúpenie. Po odohratí dvoch vykričaných prídavkov bol po hodinke a čosi koniec. Popravde, zniesol by som ešte aj ďalšie nálože, ale aj tak to bolo niečo nehorázne skvelé.

Kapela sa hneď po odložení nástrojov rozplynula medzi publikom dychtivým po rozhovoroch, nahrávkach a ošatení a so slovanskou srdečnosťou sa tomu venovali všetci členovia kapely niekoľko ďalších chvíľ.

Cestou domov som počúval ani neviem čo, ale dnes celý deň len muziku Siberian Meat Grinder – to sa stalo mojou novou obľúbenou nahrávkou, ktorú budú onedlho nenávidieť všetci moji prípadní spolucestujúci v aute... Viac takýchto skvelých kapiel by sa mohlo zastaviť v našej malej a viac ľudí by sa na ne mohlo chodiť pozerať a podporiť ich. Vďaka všetkým, čo to robia a vďaka všetkým, čo chodia a čo boli včera... Vidíme sa nabudúce...

-Majto C.-

fotky: Filip Čerňan

MASTER MUSICIANS OF BUKKAKE "Far West" 12"LP 2013 (Important records)

Mám rád tento obskurný ansábel, mám dosť ich nahrávok a videl som ich aj naživo, no na tomto novom albume som ich takmer vôbec nespoznal, a to vrátane image, pre túto kapelu tak dôležitej! Po niekoľkých počutiach TO tam síce niekde je, ale to sa machruje keď má človek v rukách obal platne, že? Hudbu Master Musicians je ťažko popísať, na starších nahrávkach vždy zaujali niečim netradičným: živelné nomádske rytmi, náboženské obrady východných kultúr či dokonca lacné ázijské filmové motívy a takéto podobné šialenosti, veľmi nahrubo by sa teda dala ich hudba zaradiť niekde k ľahko okultnej, občas uletenej world / psychedelic music. Ľahký fíling z toho zostal nakoniec aj na tomto albume, ale kým staršie veci mali často silné, pesničkové až chytľavé štruktúry, teraz je to všetko oveľa kľudnejšie, postavené až do akejsi šamansko / meditatívnej polohy, je to oveľa zadumanejšie, ťažšie, občas až blízko AOR (hlavne pocitovo mi často zídu na um napr. Dead Can Dance). Neviem, či hovorím rečou tohoto plátku, tak teraz po pankáčsky: dospelácka muzika pre staré xichty, čo sa cez víkend vybláznia na koncerte ale utorok po práci, keď to doma pospí, otvoria fľašu červeného a pustia si toto. A keby si niekto náááhodou myslel, že to do zinu ako Death Fist nepatrí, tak tu máme talon v podobe vedúceho tohoto orchestra Brada Mowena, kedysi bubeníka legendárnych Burning Witch, či speváka v najneskorejších Accüsed, zakladateľa doom/drone majstrov Asva atď, atď, takže psssst! K nábojákom sa to rozhodne nehodí, odkojených punkáčov s dvojitou bradou a lehkou pleší to ale osloviť móže. Podľa mňa krásna a jedinečná muzika, oproti starším albumom celkom šok, ale v konečnom dôsledku veľmi príjemný.
-RadoKAZ-
www.importantrecords.com

SATAN´S SATYRS / OHMWAR split 7"EP (AWWFN Records)

SS je ďábelský punkrock, neviem si predstaviť, že by niekto s poctivým zmyslom pre špinavý rokenroll mohol nemať rád takýto náhul. Ich "Wild beyond belief" LP je špinavosť najhrubšieho zrna a tak som sa hodne tešil na tento nový singel. Nie je to zlé, skôr veľmi naopak, ale asi som čakal niečo iné. Totiž, jedna vec je kover Black Flag, a hoci fakt parádny popiči kover "Modern man" a lá Satyr, stále len kover. No a druhá vec je na tom tak nejak podobne, vlastná vec, dobrá vec, ale kua SS majú robiť niečo iné, takýto garážový, zprasený sixties surf/punk je síce maximálne fajn, ale v prípade SS prosím, ja chcem hnusný venomácky rokec!! Kanaďani Ohmvar sú veľmi milé prekvápko, výborná parta do splitu k satanovým satyrom. Znie to vcelku podobne ba až ... prvá skladba je ich vlastný song, ktorý má takisto starý surf/rock feeling vmrsknutý do hutného garážového punku - paráda! Druhá vec, a to je priam neuveriteľné, je kover Black Flag tutovky "Nervous breakdown", oveľa bližšie originálu než kolegovia SS a keby sa súťažilo tak pre mňa o to slabšie. Sakra herdek mindž, neviem, rozhodne dobrá doska, čo už môže byť na takejto muzike zlé, ale že aspoň tí SS sa mali vytiahnuť trochu viac je jasné ako facka.  
-RadoKAZ-
www.atwarwithfalsenoise.com
http://www.youtube.com/watch?v=d0D6fFDTap8

MESRINE / SPOSA ALTO MARE "Griders"split 10"LP 2012 (kooperácia labelov)

Desať palcové platne máme asi radi všetci a tak keď som videl toto splitko že je tiež na desaťpalcovom vinyle, tak som ani neváhal minutku. Kupoval som to, hlavne kvôli Talianov Sposa Alto mare, ale poďme po poriadku. Kanaďania MESRINE hrnú splitká ako na bežiacom páse. Ale v ich prípade sa nemusíme obávať, že to skĺzne do nejakej manufaktúry typu Agathocles. Mesrine si svoju úroveň držia stále dosť vysoko a nie je tomu ani v tomto prípade. 7 old schoolových grindcore songov s poriadnym old schoolovým zvukom, riffmy a vokálom. Z každej ich nahrávky im viac a viac prichádzam na chuť. Dobrý sú. Toto sa dá počúvať donekonečna. Vždy to zabere. Majú tu 6 nových songov a jeden bonus z roku 2006, keď nahrávali ešte album "Unidentified".Ten bonus je zvukovo čistejší ale zase na druhú stranu, neznie tak špinavo, ako sa už dopracovali k ich typickému soundu neskôr. Dobrá nahrávka. Taliani SPOSA ALTO MARE sú jedna z tých mála kapiel, ktoré svôj grindcore obohatili o humor. Voľakedy týchto sranda grind kapiel boli plné vesnice, ale teraz sú vesnice plné gore kapiel-) Totálne uletená muzika, srandovné texty, basák čo sa volá "Cesko Gore" a svoju fascináciu, ja som to pochopil ironicky, Českou gore scénou, vyjadrili aj jedným introm , čo je reklama na nejaký krém-) . Z desiatky prítomných songov sú hneď dve coverky a to od Agathocles a Malignant Tumour (ešte z čias keď Bilos na scéne pobehoval s prečiarknutou notou na bruchu) a posledná je zaujímavá, techno záležitosť. Dobré to je, dobre sa to počúva a som strašne rád, že zase niekto ožili, už vymierajúce žezlo humorného grindu.Pridajte do toho spríznený obal od Iron Maiden "Killers" a kvalitka je na svete. Len tak ďalej, čakám ďalšiu nahrávku!
-Lepra-
http://mesrine.bandcamp.com/
http://sposainaltomare.bandcamp.com/

ARMLESS CHILDREN „5 Track EP“ 7“EP 2011 (Raakanaama Records)

Po zhliadnutí setu týchto mladých fínov som mal jedinú možnosť – kúpiť od nich tento kotúč – to bolo bez debaty. A to isté, čo predviedli naživo, je zaznamenané aj v drážkach tohto ep – surový a dravý punk 82.

Cez spätnú väzbu v úvodnej „Armless children“ (mimochodom, silno mi pripomína úvod albumu Scum) sa dostaneme do surového d-takt punku s  rámusiacou gitarou, ktorá hneď zkraja zakvíli chaotické sóličko, do čoho po chvíli gitarák ešte hystericky vykrikuje a basa buráca. Kde skončí úvodný song, tam pokračuje nasledujúci „Glimpse at reality“ – jeden riff, jedno tempo, kvílenie a ryk, lomoz a rachot. To tretia „Welfare warfare“ ešte mierne viac šliapne na plyn, ale výsledok je rovnaký – totálna devastácia. Najzaujímavejším songom pre mňa je B-čko otvárajúci „Towards peace through violence“ začínajúci naboostrovanou basou, ku ktorej sa napoja ostatné nástroje v rovnakom tempe ako skončila A-strana. Ešte aj to sólo neznie až tak zmäteno a bubeník tam jemne prihodí pár úderov. Záverečná „Satisfy the insects“ už len dokoná dielo skazy. Nekompromisný kopanec a výzva otočiť placku a pustiť si týchto 5 krátkych šplechov hnusu a špiny zas. Ak postrádaš na scéne Chaos UK s ich monotónne ničivým a vyhladzujúcim punk-hardcorom, máš tu skvelú náhradu v podobe tohto fínskeho tria. Buď ich miluješ, alebo nenávidíš, tu niet miesta pre kompromisy...

-Majto C.-

BANDCAMP

CRIPPLED FOX „Throw Up A „V“ That Stands For Venice“ 12“LP 2012 (kooperácia)

Toto je môj prvý kontakt s nahrávkou tejto maďarskej thrash-corovej jednotky (doteraz som mal tú česť len 2x naživo, pričom ma dostal až druhý koncert) a do rozboru sa púšťam ako absolútny laik, hoci v mojom okolí poznám minimálne troch naslovovzatých kripledfoxológov, ktorý by to možno urobili fundovanejšie... A čo? Nejak to zvládnem, veď na muzike, ktorú mi tvorba tejto partičky pripomína, som vyrastal.

Od prvého momentu úvodnej „V stands for Venice“ ma pohladí thrashmetalový riff, jak za oných čias, keď som svet brázdil v onášivkovanej riflovici a tváril sa drsno jak šmirgeľ. To isté nasleduje aj v ďalších songoch, kde sa striedajú ostré thrashové nálože (Crossover is thrashcore) s mierne chytľavými corovými srandičkami (Whatta fuck?, Venice boardwalk ). Zvukovo je album ošetrený viac jako skvelo – gitara primerane ostrá, basa mierne naefektovaná, uškriekaný vokál trhá bubienky, samozrejme sú využité aj zborové popevky a bicie riadne hrmocú, čiže skvelo vyvážený a tomuto žánru náležite prispôsobený zvuk jak lusk. Album je v rámci možnosti dostatočne pestrý. V každej skladbe počujem iný vplyv - napr. „Bow to da system“ je čistý Slayer song z obdobia Reign in blood a z „Thrash yourself“ na hony páchne vplyv Exodus z albumu Fabulous disaster, ale počuteľné sú aj vplyvy rýchlovíc ako D.R.I. (všetky songy do minuty mi pripomínajú dávny debut amíkov), Cryptic Slaughter (Fast is the only way) či S.O.D. (Doom of da fox, Skating a pool in Venice) a jasný odkaz na Anthrax je v poslednom štúdiovom songu „Mosh with da living dead“, kde sa v závere objaví celý ústredný motív úvodného songu „Be all, end all“ z pradávneho albumu „State of euphoria“ vrátane zborového spevu (lepšiu poctu koreňom si neviem predstaviť) – pričom stále majú svoj vlastný xicht, tie prirovnania sú len pomôckou, aké lahôdky to asi pripomína. Do plného počtu ešte dopĺňajú playlist 3 bonusy, pričom živáky sú z bratislavského vystúpenia CF. Zo súčasnej scény sa dajú CF prirovnať snáď len k holandským thrashcorovým šialencom The Shining, s ktorými by im v blízkej dobe malo vyjsť splitko.

Skvelý albumík – svižný (22 songov za necelých 19 minút), ktorý pohladí srdcový sval staromilca a napumpuje adrenalínom skate-omladinu.

-Majto C.-

http://crippledfox.bandcamp.com/

 

PERIKATO "KovaT Ajat" 7"EP (Full Contact Records)

Túto ipku, spolu s ich prvou, som si kúpil na Playfaste hneď ako som zavrel tlamu po ich fantastickom sete. Títo fíni prasia chaotický, extrémne prehlučený a našlapaný hardcore jak obarená sviňa, je to ako zrážka toho najlepšieho starého fínskeho palu s japonským prasopunkovým hlukom v atmosfére prepedálovanej harshnoise performácie. Určite sa po nich pozrite, obidve ich ipky sú skvost a naživo to bol noisepunk masaker s javiskovou performance parexeláns, obzvlášť basák, do toho som sa úplne zamiloval. Pre mňa jeden z najlepších hardcorepunk objavov za pekne dlhú dobu, klobúk dole, rachot jak sviňa!! 
-RadoKAZ-
www.ektrorecords.com

Sete Star Sept / Violent Gorge split 5,5“EP (kooperácia labelov)

Japonskej dvojici Sete Star Sept chvíľu trvalo kým sa mi dostali pod kožu a podľahol som im až keď som ich videl v lete na živo. Svoj rachot robia totálne extrémnym svojským štýlom a v maximálnom nasadení. Discografia sa im rozrastá každým dňom na akomkoľvek formáte. Na tento miniatúrny kotúč si pripravili päť kurevsky hlučných songov. Prehúlená škrípajúca basa, zefektovaný rev nepríčetnej Kae a do toho nonstop kanonáda bicej súpravy jej šialeného kolegu. Všetko prebudené a vytiahnuté na maximum, žiadna zvuková kvalita iba bordeloidný ušný teror. Z druhej strany prichádza ďalšie hlučné týranie v podobe kanadského tria Violent Gorge. Všetci traja sú členovia skvelej mince grind bandy Archagathus, no toto je štýlovo niekde úplne inde. Noise core starej školy, kde sú niekoľko sekundové sypačky pospájané rôznymi industiral hlukmi do jednej zhruba dva a pol minútovej skladby. „Zvuk“ je celkom v pohode a občas dokonca rozumieť nejaký ten gitarový rif. Pre fanúšikov extrémneho rachotu celkom zaujímavé splitko.

-Jan IP-

www.7s7.org

www.violentgorge.bandcamp.com

Transatlantic Rat's Atom / Bird Eye split 12"LP (Treaks Records)

Začnem druhou stranou, lebo to je bomba! Bird Eye je nový projekt, či kapela, kde mikrák trýzni Edgy59, ktorý to isté a veľmi podobne robil aj v Burning Witch. Tož prirovnanie sa automaticky tlačí k tejto americkej kultovke obracajúcej fastcoristov na doom zrúdy, ale ... Bird Eye je väčšie psycho'n sicko a nie je to taký vymetalovaný mor ako BW. Je to špinavšie, zvukom aj celkovou náladou a má to taký ľahký psychedelický opar, no je to proste pecka! Obzvlášť druhá vec "The parting of the Ways!" je boží - humusácky, prijebaný, trochu minimalistický sopel s vokálom pološialeného pošuka, aký normálny človek nemá šancu z hrdla dostať! Po dlhom čase skvelá doom kapela a nahrávka, mne sa to páči presne takto dementne a zúfalo. Dúfam, že čoskoro budeme od nich počuť viac! No a z prvej strany kapela s pračudesným názvom, ktorý mňa osobne na tom celom baví najviac. Inak klasicky silený, moderný sludge/doomrock, príliš čistý a trochu přeplácáný, dosť nuda, škoda splitu. 
-RadoKAZ-
www.treaksrecords.de

VOM "Altered States" LP (at war with false noise records)

Nový album tejto skvelej bandy z Glasgowa, neviem, či si niekto pamätá ako som sa ukájal nad ich prvotinou "Primitive arts" ešte na linkách kazu ... medzitým vydali ešte split LP, ktoré zatiaľ nemám, ale zoženiem, no a túto novú dosku. Hudba Vom by sa zmestila niekde do kisňe k úplným začiatkom postpunk/goth scény ako Killing Joke alebo The Cure, nevadili by jej ani dosky Samhain či Joy Division. Prvý album by som dal bližšie k tým postpunk kapelám, a tento ich nový matroš by som zase oprel k pochmúrnejším veciam The Cure či Sisters Of Mercy. Vom je skvelý, suverény oldschool postpunk/gothic rock v novom zvuku,bez lacnej rádiovej náchylnosti k popu, neopočúva sa, nemá hitové ambície a znie ako to najlepšie v tomto žánri tridsať rokov naspäť. Zvukovo oproti prvému albumu úplne fantasticky, o veľký krok vpred, a veľmi správnym smerom, je to temné, hutné a má to miestami až taký okultný tribal nádych, znie to fakt parádne. Nenápadná kapelka, podľa mňa až príliš na to ako presvedčivo znejú, ich čas snáď ešte len príde.
-RadoKAZ-
 www.atwarwithfalsenoise.com
http://awwfn.bandcamp.com/album/altered-states

LAST HOPE „More Than Ever“ CD 2012 (Last Hope)

Pekný, na vlastné náklady vydaný digipack tejto bulharskej kapely, ktorý mi tu leží od minulého septembra (nieže by zaháľal – to zas vôbec nie, len som predtým nemal komu o tom zvestovať, tak to činím až teraz), v ktorom je ukrytá nálož hardcore-metalu v duchu Pro-Pain so všetkým, čo k tomu patrí. Hneď úvodné „Intro 2012“ tejto bulharskej štvorice mi evokuje ťaživú atmosféru „The truth hurts“ spomínaných amíkov, čo potvrdzuje hneď nasledujúca „Walk alone“ s našlapanými slohami a pomalšími zborovo revanými refrénmi a valivým záverom songu. Žeby v ďalších skladbách šlo o niečo iné ako poctivý hardcore postavený na metalovejšom sounde gitár, to nečakajte. Na albume síce prevládajú skôr stredné tempá, no občas sa kapela dostane pekne do obrátok („Heavy lies the truth“ či „Dead“) a to vás potom tlačí pred sebou, aby vás následne v strednotempových pasážach či songoch načisto rozomlela. Niektoré skladby trochu vytŕčajú nad zbytok chytľavosťou („Alive“) či spomenutým rýchlejším tempom („Another state of mind“, ktorá trošku aj spevom pripomína Agnostic Front či „Karmagedon“), občas spevák prekvapí pokusom o melodickejší rev (refrény „Someone else“, „Live a lie“), čo pôsobí osviežujúco. Spevy sú dosť spestrené aj početnými zbormi a hosťujúcimi vokalistami zo spriaznených spolkov (napr. metalový štekot v songu „Karmagedon“ je teda kurva dobrý), no pokus o čistý spev v „Sleepwalkers“ mi spočiatku teda nesedel, ale záver songu mi trochu pripomína Mucky Pup a tam už to tak nereže uši, tak som časom aj privykol.

Pre všetkých, čo radi drásajú sluchovody ťažkotonážnym hardcore-metalom v duchu takých Pro-Pain či Madball abo Merauder je toto cd povinnosťou, ostatní môžu len koštnúť abo sa na to úplne vyprdnúť...

-Majto C.-

http://lasthopehardcore.bandcamp.com/

 

Lemmy Kilmister MOTORHEAD (autobiografia) kniha (nakladateľstvo BBart)

Knihy o kapelách kupujem fakt naozaj zriedka. To čo ma zaujíma, to už všetky pikošky poznám z metalových časopisov a webu. Ale pri tejto knihe som nezaváhal, ani len na minútku. Už je trocha staršia, ale Český preklad vyšiel len nedávno. Kto už len vo svete môže napísať pútavejšie knihu o svojom živote, než ten najpovolanejší rebel na svete, ikona ničivého životného štýlu Lemmy! Mám rád tvorbu Motorhead a tak o to viac sa teším pri čítaní tejto knihy, keď sa môžem všetko dozvedieť od samotného Lemmyho. Po prečítaní knihy zistíte, že tento človek má v sebe poriadnu dávku sebakritiky a anglického humoru. Proste s na plnú huby si dokáže priznať, že niektoré albumy majú nahovno , nezvaľuje vinu na nikoho, je si toho proste vedomý.Tak isto vie o sebe že je pozér , čo vysvetľuje jeho veta "Ano som pozér, v tomto štýle ani nič iné nemôžete byť". Najzaujímavejšie je však fakt, že človek, ktorý skonzumoval viac drôg a alkoholu dokopy ako jeden menší štát za rok, si všetko presne a podrobne pamätá. Mená, miesta,zaujímavosti z koncertov, zaujímavosti o ľudoch, ktorý ho obklopujú. celkom je zarážajúci tento fakt. Kniha pravdaže, keďže je to autobiorafia, mapuje život Lemmyho od jeho prvých krokov a je zaujímavé zistiť že za každým spackaným detstvom je jeden rozvod . Lemmyho otec je farár, ktorý ich opustil. To je skvelý východiskový bod k tomu, aby ste nenávidel až do morku kostí, túto inštitúciu. Nasledujú kapely Rocking Vicars, Opal Butterfly až dorazil do známejších Hawkwind. No a tu začala jeho drogová jazda, ktorá trvá až do dnes. Každý okolo neho je už mrtvý, niektorý jeho pekelné tempo konzumácie nevydržali ani rok. Lemmy má rád drogy ale nenávidí heroin. Dočítate sa o pár mrtvých kamarátoch, ktorý skončili práve vďaka heroinu. Najviac sa budete smiať práve na drogových historkách a rôznych týpkoch, ktorých tu opisuje.Ale raz mal aj on na mále a to keď ich auto zastavila policajná hliadka a svoje tabletky mixu speedu a sedatív museli niekam ukryť a šlo to jedine do vlastných úst.Tak prehltli každý po 50ks tabliet."Ležal som na zemi a okolo mňa pobehovali moji priatelia a kričali, že som mrtvý. ja som sa im snažil povedať, nech už držia hubu, ale nešlo to" .Prvé drogy v Anglicku opisuje ako nádherný vek nevinnosti, keď ešte drogy boli sranda a nie to, čo zostalo z nich dnes. "Keď sme si dali 200 násobok toho lieku, než je bežné, tak niektorý začali krmiť stromy pred barákom, ja som čítal knihu, ktorá zrazu zmizla, alebo som išiel po ulici s kufrom, ktorý som nemal". Podobných historiek je tu fakt neúrekom. A aj keď som knihu už zľúskol dvakrát, stále ju mám na čestnom mieste na mojej toalete, kde sa vždy a znova do nej začítam a stále tam nájdem niečo nové, niečo zábavné a niečo poučné.Fakt ju odporúčam každému, aj keď nie ste práve fanúšik Motorhead , tak sa vám garantujem zapáči a keď ste fanúšik , tak budete mľaskať. Máte už k dispozícii film Lemmy, ale táto kniha, je niečo viac a niečo o moc podrobnejšie a zaujímavejšie! Skúste.
-Lepra-